Nikto sa vedome nerozhodol, že sa stane obeťou. Ale zabúdame na to, že si môžeme uplatniť svoju moc. Byť „obeťou“ každý vníma inak. Keď som počula ľudí hovoriť, že už nie sú obeťami, netušila som, čo majú na mysli.

Obeť je v skutočnosti definovaná ako jednotlivec, ktorý bol oklamaný, zranený alebo poškodený kvôli svojim vlastným emóciám alebo nevedomosti, nešťastnej udalosti alebo konaniu niekoho, kto ho oklamal, podviedol, zranil alebo zabil.

Formy zneužívania

Mnoho ľudí, najmä čiastočne závislých, je vo vzťahoch so závislými alebo zneužívajúcimi ľuďmi, vrátane vzťahov s partnermi alebo rodičmi, ktorí trpia duševnými chorobami, ako je napríklad bipolárna porucha, antisociálna porucha osobnosti alebo narcistická porucha osobnosti.

Trpia častými a často škodlivými verbálnymi a niekedy fyzickými útokmi, zradou, manipuláciou a inými formami zneužívania, ktoré môžu zmeniť ich vnímanie, sebapoznanie a schopnosť chrániť sa. Mnoho obetí nezdravých vzťahov to nespoznáva, pretože pocit hanby, zanedbávania alebo iného zlého zaobchádzania zažili už kedysi vo svojej rodine. Ako deti boli nechránenými obeťami, preto sa nenaučili uvedomovať vlastnú hodnotu ani sa nenaučili, ako sa postaviť proti zneužívaniu.

Dobrovoľné obete

Je také príslovie: „Neexistujú žiadne obete, iba dobrovoľníci“ – to znamená, že keď tolerujete neprijateľné správanie, stanete sa obeťou dobrovoľne.

Bol jeden prípad, kedy žiačka čelila pravde na hodine asertivity, a našila slová a odvahu pomenovať slovné zneužívanie a povedala, ako sa pri tom cítila. Na jej prekvapenie sa verbálne zneužívanie zastavilo. Dievča sa naučilo, ako sa uvoľniť a odísť pri možných útokoch skôr, ako sa zvýšia. Bola posilnená a už sa viac ako obeť nesprávala. Tento proces si však vyžadoval čas.

Existujú aj iné formy „hrania sa na obeť“, ako napríklad obviňovanie „osudu“ za smolu v zamestnaní alebo na fyzické alebo emocionálne okolnosti. Spoločným menovateľom je kladenie zodpovednosti na okolnosti, keď „obeť“ vôbec neberie do úvahy seba alebo svoju moc. Niekto iný alebo nejaká okolnosť jej bráni dosiahnuť to, čo chce.

Ako vzniká rola obete

Na rozdiel od vyššie uvedeného sloganu, byť obeťou nie je úlohou, ktorú niekto chce alebo si vedome vyberie. Nikto nemá rád pocit bezmocnosti a beznádeje. Existujú podvedomé sily, ktoré sú zvyčajne determinované presvedčením získaným ešte v prvých rokoch života. Napríklad, ak je v našej mysli viera, že sme zlyhali alebo sme nehodní šťastia, pravdepodobne nám to zabráni dosiahnuť úspech alebo šťastie, bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme.

Tieto presvedčenia zvyčajne vznikajú v nefunkčnej rodine. Zneužívajúce vzťahy sú uzavreté systémy. Zneužívatelia sa často snažia vykonávať výlučnú kontrolu nad svojím partnerom priamymi hrozbami alebo jemnou manipuláciou, napríklad kladením viny alebo podvádzaním, aby zabránili partnerovi hovoriť s ostatnými alebo prijímať z vonku informácie a pomoc.

Toxickí rodičia to robia tiež preto, aby skryli svoju hanbu a udržali si moc. Používajú zjavné hrozby trestu, ak sa zneužitie môže prezradiť ostatným, alebo argumentujú príslovím: „Neprepierame špinavé prádlo“ a „Krv je hustejšia ako voda.“ Obete nemusia vedieť, že existuje pomoc alebo ako k nej získať prístup, a ak sa ohlásia, môžu sa obávať o svoj život alebo o svojich blízkych. Používanie detí na vydieranie manžela / manželky nie je neobvyklé.

Prečítajte si aj: 6 znakov, že vám je partner emocionálne neverný

Stať sa zodpovedným za svoje šťastie

Stať sa silným a nezávislým a zanechať pocit obete za sebou je ťažké a nesmierne ťažké je to, keď to robíme sami. Všetci sme príliš zvyknutí na pohľad zo svojej perspektívy a opakujúce sa myšlienkové vzorce, ktoré sa nezmenia, kým nebudeme hovoriť s niekým iným, s inou, zdravšou, perspektívou.

Jedna žena sa napríklad cítil uväznená v situácii, keď ju verbálne zneužívali počas jazdy autom. Kým jej mentorka neporadila, nikdy by neuvažovala o vystúpení z auta. Keď to urobila, nemohla uveriť okamžitému vzrušujúcemu pocitu oslobodenia a posilnenia. Keby s ňou predtým o probléme nehovorila, táto akcia by nikdy nenastala. Žena začala samostatne jazdiť na eventy. Takto mohla kedykoľvek odísť a vyhnúť sa urážlivým rozhovorom a netrápiť sa chovaním jej partnera. Keď sa naučila hovoriť a stanovovať hranice, posilnilo ju to a už nebola obeťou nálady alebo správania niekoho iného.

Kroky k samostatnému posilneniu

Či už ste skutočne obeťou urážlivého vzťahu alebo sa cítite sami, ​​riešenie je rovnaké. Toto sú navrhované kroky na dosiahnutie tejto slobody. Poradie bodov je náhodné:

• Učte sa. Zistite všetko o svojej situácii. Informácie majú moc. Prečítajte si blogy o zneužívaní a knihy o závislosti.
• Získajte podporu. Podpora je nevyhnutná. Vyhľadajte terapeuta alebo skúseného kouča.
• Pozorujte sa. Objektívne sledujte nežiaduce správanie ostatných a vašu reakciu. Máte pocit, že sa po svojej reakcii cítite lepšie alebo sa nechcené správanie u iných zastaví?
• Analyzujte svoje správanie. Ste v súlade so svojimi cieľmi a hodnotami? Aké kroky musíte urobiť, aby ste boli vyrovnaní?
• Zistite svoje potreby. Je len na vás, na nikom inom, aby ste požiadali o to, čo chcete a aby to vyhovovalo vašim potrebám.
• Dajte si výzvu. Aké je vaše presvedčenie a čo vám bráni v dosahovaní vašich cieľov?
• Prevezmite zodpovednosť za svoje rozhodnutia. V čom sa budú líšiť vaše pocity, keď poviete „chcem,“ namiesto „musím,“ a „nechcem,“ namiesto „nemôžem?“ Prevzatie zodpovednosti vám pomôže prijať vaše rozhodnutia a iniciuje to príležitosť na zmenu.
• Prijmite opatrenia. Získajte potrebné zručnosti a zdroje na dosiahnutie vašich cieľov. Napríklad, ak ste donútili svojho partnera, aby niečo opravil alebo vyčistil a on neustále odmieta vyhovieť vašej žiadosti, buď získajte zručnosti na to, aby ste to urobili sami, alebo si najmite niekoho, kto to bude schopný urobiť. Ak vám nedostatok odbornej prípravy alebo vzdelania bráni vo výkone požadovanej kariéry, prihláste sa do kurzu alebo školy – aj keď to bude trvať niekoľko rokov.
• Naučte sa byť asertívny. To vás oprávňuje k tomu, aby ste boli autentickí, stanovili hranice a aby ste si vybudovali svoju sebaúctu.
• Neobviňuj sa a nebuďte v defenzíve. Prevezmite zodpovednosť za svoje šťastie, nešťastie a za svoju účasť na nezhodách a problémoch vo vašom vzťahu, či už to váš partner robí alebo nie.

Zdroj: psychologytoday.com, Darlene Lancer, Foto: pixabay.com