Všetko má svoje hranice a emócie nie sú výnimkou. Vedeli ste, že aj pozitivita môže byť toxická? Je to tak. Ak je človek pozitívny v každej situácii, môže mu to uškodiť. V živote sú momenty, kedy je prirodzené, že sme nahnevané, smutné, sklamané a pod. Je nutné, aby sme prežívali aj tieto emócie, vysporiadali sa s nimi a nepotláčali ich prostredníctvom prehnaného optimizmu.

Posadnutie

Medical News Today charakterizuje toxickú pozitivitu ako posadnutosť pozitívnym myslením. Ľudia ho môžu presadzovať dokonca aj v tragických situáciách. Nie je to však správne, pretože na miesto toho, aby čelili negatívnym emóciám, ich potláčajú, vyhýbajú sa trúchleniu či riešeniu problémov. Predstierajú, že sú šťastní a vystavujú sa tak neúnosnému tlaku.

Toxickú pozitivitu si už možno zažila aj ty na vlastnej koži, keď si sa niekomu zverila so svojimi problémami a dotyčná osoba ti iba povedala “ale hlavu hore, musíš sa posunúť ďalej”. Áno, ty sa posunieš ďalej, akonáhle sa vysporiadaš s celou tou nepríjemnou situáciou. Toxická pozitivita nič nevyrieši.

Ignorovanie vážnych problémov

Samozrejme, v živote nemôžu prevládať negatívne emócie. Ide však o ten zdravý balans. Medical News Today v súvislosti s toxickou pozitivitou vymenoval niekoľko vážnych problémov:

Odpúšťanie domáceho násilia – ľudia, ktorí ho zažívajú, ho nemusia vnímať tak vážne, nakoľko si zachovávajú pozitívne myslenie a stále dúfajú v nejakú zmenu a veľkorysé ospravedlnenie. Takéto čosi ich iba prinúti zostať s agresormi a násilie sa bude stále opakovať.

Ignorovanie smútku – strata niekoho blízkeho, rozchod, ukončenie kamarátstva, je naozaj bolestivá skúsenosť. Je úplne prirodzené, že sa človek cez ňu nevie hneď preniesť. Motivačné reči typu “ale hoď to už za hlavu, príde niečo lepšie”, sú priam frustrujúce. Ako by nikoho nezaujímalo, ako sa cítite. Áno, v živote sa treba pohnúť ďalej, ale vedz, že máš nárok smútiť.

Nasilu úsmev – ak ťa niečo trápi, logicky sa nevieš usmievať ako také slniečko. No ak na teba okolie tlačí do toho, aby si myslela pozitívne, lebo “na svete sa dejú aj horšie veci”, dá ti to nepríjemného chrobáka do hlavy. Čo ak tvoje problémy nie sú až také dôležité? Áno, existujú rôzne typy ťažkostí, ale každý z nás má svoj vnútorný boj. Takéto toxické myslenie nám môže brániť v tom, aby sme vyhľadali pomoc, keď ju najviac potrebujeme.

Nekonfliktné vzťahy – poznáš aj ty ten pocit, kedy ťa tvoja polovička neuveriteľne vytočila a rodina alebo kamošky ťa odhovorili od toho, aby si mu niečo vytkla? Veď, prečo sa radšej nesústrediť na to dobré, však? Nie. Samozrejme, vyčítanie 24/7 ničomu nepomôže, no konflikty vo vzťahu sú prirodzené a priam aj nutné. Iba tak zistíte, ako máte nastavené hranice. Neutekaj od problémov, rieš ich.

Ak si si nie si istá, či máš aj ty toxickú pozitivitu, možno sa nájdeš v týchto bodoch. Znaky toxickej pozitivity zostavila The Psychology Group:

Popieraš a utláčaš svoje emócie.
Máš výčitky, keď sa cítiš zle, nahnevane alebo smutne. Ako by si musela byť stále pozitívna.
So všetkým sa snažíš rýchlo zmieriť.
Nad niektorými vecami len mávneš rukou, hoci by si sa im mala viac venovať.
Hnevajú ťa ľudia, ktorí nie sú stále pozitívne naladení a ukážu aj svoju frustráciu.

Ako zmeniť toxickú pozitivitu

Na miesto “nemysli už na to, buď pozitívna” skúsme hovoriť: “Povedz, ako sa cítiš. Som tu pre teba.”

Na miesto “zlyhanie neprichádza v úvahu” povedzme: “Prehry sú súčasťou nášho rozvoja a úspechu.”

Na miesto “mohlo to byť aj horšie” skúsme: “Je to zlé. Je mi ľúto, že zažívaš niečo také.”

Ide o to, aby sme dali pocítiť sebe a aj druhej osobe, že môže mať v sebe takéto emócie. Nesmie ich utláčať, práve naopak. Musí ich dať von. To, že sa niekomu úprimne otvoríme, neznamená, že si neustále sťažujeme a mali by sme mať kvôli tomu výčitky. Patrí to k životu a iba takto budeme mať aj zdravý mindset. Preč s toxickou pozitivitou.

Zdroj fotografií: Unsplash.com