Viac ako 20 regiónov, vyše 30 dialektov, niekoľko stoviek slov. Každý kút Slovenska má svoje vlastné nárečie, ktoré vyzdvihuje jeho jedinečnosť. Ľudia žijúci v iných krajoch mu sotva rozumejú a k objasneniu významu jednotlivých výrazov potrebujú preklad.
Ancuk
Dlhoročná prítomnosť nemeckého obyvateľstva vo vybraných regiónoch sa podpísala na formovaní miestnych dialektov. Mnohé slová prebraté z nemčiny sa dodnes používajú aj na Zemplíne a v šarišských obciach. Jedným z nich je ancuk. Nárečové slovo pre oblek je odvodené z nemeckého der anzug.
Foto: www.pixabay.com – scronfinixio
Babona
Kto je poverčivý a žije na Spiši, ten verí babonám. Nárečový pojem pre slovíčko povera sa vo východoslovenskom nárečí zaužíval už pred niekoľkými storočiami. V súčasnosti sa využíva menej a aj miestni ho radia do skupiny zastaraných slov.
Blizniata
Tatranské lesy sú plné blizniat. Sú súčasťou ihličnatých stromov a Liptáci vedia, že ide o šišky. Niektorí si toto slovo zamieňajú s pojmom blizňa, ktorým sa nielen v obciach na severe Slovenska s početnejšou poľskou menšinou, ale aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka označuje dvojča.
Candrbál
Na Hornej Nitre to vedia poriadne roztočiť. Každý candrbál sa nesie v znamení hlučnej zábavy plnej smiechu, hudby a tanca. Pojem nemusí označovať len vidiecku zábavu, ale aj mestskú párty alebo “mejdan” na záhrade.
Čavargovať
Niekto preferuje candrbál a zábavu v spoločnosti, iný uprednostní nočné čavargovanie osamote alebo s hŕstkou priateľov. Čavargovať sa dá v uliciach aj v prírode, prevažne na Zemplíne, odkiaľ nárečové synonymum slova túlať sa pochádza.
Drigovica
Tí, ktorí chcú počas chladnejších jesenných večerov čavargovať, by si mali obliecť drigovicu. Pôvodne sa takto mikina nazývala v Trenčianskom kraji. Odtiaľ sa slovíčko rozšírilo aj do okolia Piešťan a Trnavy, kde majú svojské pomenovanie aj pre tričko, miestnymi nazývané drigo.
Džungaľ
Chcete mať biele zuby a svieži dych? Stačí si dať džungaľ. Takto pomenovanú žuvačku vám ponúknu na Zemplíne, prípadne aj vo východnej časti Abova, kde sa nežuje, ale džungá.
Erteple
Čo región, to iné pomenovanie. Máloktoré slovo má na Slovensku toľko ekvivalentov ako zemiaky. Spišské grule či stredoslovenské krumple sú obľúbenou súčasťou jedál aj na Záhorí, no tu ich všetci poznajú ako erteple.
Foto: www.pixabay.com – congerdesign
Fajront
Fajront patrí k slovám, ktoré sa zaužívali vo viacerých nárečiach. Pôvodne sa ním voľno po pracovnej dobe nazývalo na Spiši. Postupne sa udomácnilo takmer na celom východe krajiny aj v niektorých stredoslovenských obciach.
Galoty
Rozmanitosť módneho slovníka v Trnavskom kraji dopĺňajú galoty. Slovíčko označujúce dlhé nohavice sa dostalo aj do susedných regiónov. Často ho počuť v obchodoch s oblečením v Nitre a okolí.
Hartak
Sneh sa neodhŕňa iba lopatou. V spišských dedinách pod Tatrami, Slovenským rajom či Pieninami každú zimu čakajú na hartak. Ak pomedzi domy nepremáva vozidlo odhŕňajúce sneh, domáci si musia poradiť sami s menším hartakom v podobe snežnej frézy.
Ibung
Slová prebraté z nemčiny si našli početné zastúpenie aj v banskoštiavnickom nárečí. Z nemeckého übung znamenajúceho cvičenie sa do tamojšieho dialektu dostalo slovíčko ibung. Pod Štiavnickými vrchmi ním nazývajú úlohu.
Jadlovec
Jedno slovo, dva významy. Kým na Orave sa ako jadlovec označuje jedľa, na východnom Slovensku, prevažne v šarišskej časti, takto nazývajú borievku, ktorej plodom sa na Orave spolu s čučoriedkami hovorí aj jafiry.
Labda
Dva významy má aj labda. Na Spiši sa s labdou hrá futbal, hádzaná alebo iný loptový šport. Šarišania a Zemplínčania používajú namiesto rúk a nôh ústa. Labda tam označuje klebetu.
Foto: www.pixabay.com – AnnRos
Merinda
Nárečové slová nechýbajú ani v regionálnych gastronomických slovníkoch. Na Orave aj v obciach Horného Šariša používajú pojem merinda pre jedlo. Prevažne ide o desiatu, no označovať sa ním môže aj olovrant alebo večera. Na Orave sa pri konzumácii merindy používa aj obrúsok známy ako merinďárka.
Najgirik
Kto na Spiši pchá nos tam, kam nemá, vyslúži si prívlastok najgirik. Nárečové synonymum slova zvedavý alebo zvedavec nemá vždy nelichotivý podtón. Označuje sa ním aj človek, ktorý sa príliš vypytuje, no nie so zlými úmyslami.
Pačmaga
Nelichotivý prívlastok si môžu vyslúžiť aj ľudia, ktorí sa správajú ako potvory. Na Orave majú pre nich výraz pačmaga. Slovíčko sa ako označenie zlých bytostí alebo zvierat, ktoré spôsobovali škodu, používalo aj v starých slovenských rozprávkach.
Renta
Finančníci a ekonómovia majú vo význame slova renta jasno. Tento pojem nie všade označuje pravidelný výnos či dôchodkový príjem. Na Spiši sa používa aj pre handru alebo kuchynskú utierku.
Špirky
Kysucké nárečie čerpá z českého jazyka. Medzi tzv. bohemizmy niektorí radia aj špirky, spisovne známe ako oškvarky. Špirky sú iba jedným z niekoľkých kysuckých gastronomických pojmov. Preklad vyžaduje aj polesník, ako sa v pohraničí nazýva zemiaková placka.
Zaft
V lokálnej gastronómii sa objavuje aj zaft. Ide o ďalšie nárečové slovo, ktoré prekročilo hranice svojho regiónu. Nielen v okolí Banskej Štiavnice sa takto nazýva sirup. Pri výrobe a pití sirupu či ovocnej šťavy počuť zaft aj na Spiši.
Foto: www.pixabay.com – RitaE
Foto na titulke: www.pixabay.com – Ajale