Si mama a chceš ísť na výlet sama so sebou? A len so sebou? Mať čas pre SEBA? Iba pre SEBA? Vieš si to vôbec predstaviť? Ja som si to predstaviť úprimne nevedela. Môj dvojročný syn bezo mňa. Ja bez neho. Celá bez seba.
Niektoré mamičky ma teraz odsúdia, iné pochopia. Zorganizovala som si výlet na Maltu. Vymyslela som si, že budem cvičiť jogu, refrešnem angličtinu a budem meditovať pri západoch slnka a prívaloch vĺn. A popritom pracovať na diaľku. Podarilo sa mi nájsť ubytovanie u vegánsko – jogínskej rodiny, ktorá mi prenajala izbu. Popritom môžem chodiť aj na ich hodiny jogy zadarmo. Zároveň som si našla kurz angličtiny (tých je tu neúrekom) a ostatné nechávam na náhodu :)
https://www.instagram.com/p/BZ9W-M2l2V3/?taken-by=akcnezeny.sk
Aká je realita?
Môj Viliamko sa zabáva aj bezo mňa očividne dobre s tatinom, babinou a dedom. Keď s ním telefonujem, pošle mi pusu a povie, že maminka idem preč čau čau a už uteká za svojím biznisom :) Áno, mám obrovské šťastie. Aj s tatinkom aj s rodičmi aj s mojím synom.
Prvý týždeň mi ubehol ako voda. Ľudia sú srdeční, študenti multi kulti pestrofarební, ja som úplne šťastná a všetci okolo sa na mňa pozerajú, či beriem niečo extra na tú pozitívnu energiu.
Ráno vstanem, spravím si raňajky pre seba, pozdravím sa slnku (i keď prvé štyri dni to bolo dažďu – tu veľmi neobvyklé), vypijem si kávu, oblečiem sa a vyberiem sa pešo do kopca (cca 3,5 kilometre pešo) do školy. Jeden deň tu bola riadna záplava a voda šla prúdom. Ošpliechali ma autá, premočila som úplne všetko do nitky a napriek tomu som bola euforická. Neviem ani ako to popísať. Šťastná.
Každý deň našliapem poctivých 10 kilometrov. Do školy-zo školy-výlet/joga/exploring/nákup potravín… Akčná chôdza je fantastická! Skoro som zabudla na jej čaro a to, čo dokáže dodať telu. Ak nenávidíš beh, chôdza je top šport.
Veľmi prajem každej mame čas LEN PRE SEBA
Vyššie spomenuté však neznamená ísť sama na nákup do Lidla :) Alebo ku kaderníčke, aj keď to tiež občas pomôže. Keď som odchádzala, nebolo mi všetko jedno a výčitky prichádzali jedna radosť. Nedokázala som vypnúť. Nemyslieť na to, či som Viliamkovi nezabudla to a tamto. Či vôbec niekam mám ísť. Či to bude v poriadku. A nebude viac chorý? Má soplík, ako môžem odísť ja macocha??
Potom som si sadla do lietadla. Potom som priletela a pocítila teplý morský vzduch. Potom som otvorila svoju novú izbu a ľahla si na veľku posteľ, ktorú tu mám pre seba. Potom som vybehla von a zamierila rovno na pláž a obzrieť školu. A potom som vypla. Zasnívala som sa v uličkách, zapozerala sa do krásnych farebných dverí, kto asi žije za nimi a ako vyzerá interiér vnútri…
ŠŤASTNÁ ŽENA = ŠŤASTNÁ CELÁ RODINA
Som v polovici môjho výletu. Už teraz môžem povedať, že som ním naplnená. Objavila som tu krásne miesta. Spoznala som inšpiratívnych ľudí, načerpala som energie a slnka na celú zimu ak nie na celý ďalší rok. Každý deň ďakujem za každý moment. Môj inštruktor jogy má momentálne študentov, ktorí si uňho robia certifikát a sú to budúci inštruktori. Cvičíme aj spolu s nimi a v rámci svojej prípravy nám robia tiež hodiny. Po každej joge nasleduje krátka meditácia v kruhu. Všetci sa držíme za ruky, vydávame zo seba “ÓM” (zvuk/vibrácia/mantra komplexnosti) a ďakujeme… Vo väčšine sa od šťastia smejem sama pre seba. Dnes som sa skoro rozplakala. Akčná mama, ktorá prišla z Kanady, doma nechala dve menšie deti, o ktoré sa jej stará teraz muž. Tá sa od vďačnosti dnes rozplakala. Úplne som jej porozumela.
