Sochárske umenie je súčasťou dejín už od staroveku. Spočiatku si našlo uplatnenie pri výstavbe a dekorovaní chrámov a vládnych budov. S nástupom renesancie nadobúdalo individuálnejší rozmer a otváralo umelcom nové tvorivé možnosti.
Výsledkom ich práce sú slávne veľdiela, ktoré zapísali autorov najkrajších sôch do dejín veľkými písmenami.
Donatello
Rodák z Florencie patrí k priekopníkom renesančného sochárskeho umenia. Prvé väčšie sochy vytvoril na prelome 14. – 15. storočia, kedy sa formovala raná renesancia. Časom sa vypracoval na jedného z najuznávanejších talianskych sochárov. K jeho najväčším dielam patrí bronzový Dávid vystavený vo florentskom paláci Bargello či jazdecká socha Erasma de Narniho v Padove. Donatellova genialita nespočívala iba v atraktivite a originalite. Kritici vyzdvihli aj jeho schopnosť ukryť do diel politické a náboženské odkazy, ako to urobil pri tvorbe plastiky Judita a Holofernes.
Socha Erasma de Narniho, Foto: www.pixabay.com – koszecz
Michelozzo di Bartolomeo
Donatello nepracoval na všetkých dielach sám. Jeho umeleckú kariéru nejaký čas sprevádzal ďalší florentský velikán. Michelozzo sa venoval sochárstvu popri architektúre. S Donatellom spolupracoval na zhotovení náhrobku protipápeža Jána XIII. vo florentskom Baptistériu San Giovanni. Ich spoločným dielom je aj vonkajšia kazateľnica pri katedrále v meste Prato. Za jeden z najväčších počinov je označovaná aj socha mladého sv. Jána nad dverami slávnej florentskej katedrály Cattedrale di Santa Maria del Fiore.
Michelangelo Buonarroti
Kým Donatello a Michelozzo stáli pri rozkvete ranej renesancie, Michelangelo Buonarroti tvoril v jej vrcholnom období. Autor legendárnych fresiek v Sixtínskej kaplnke kládol dôraz na pohľad, výraz tváre a polohu jednotlivých sôch. Diela Spiaci Amor, Bruggeská Madona, Svätý Ján, Herkules, Mojžiš či mramorový Dávid sú označované za nadčasové majstrovské kúsky, ktoré inšpirujú umelcov aj po niekoľkých storočiach od ich vytvorenia.
Dávid, Foto: www.pixabay.com – squirrelsdoom
Gian Lorenzo Bernini
Michelangelo Buonarroti bol jedným z posledných renesančných sochárov. Po ňom prišli na scénu barokoví umelci, ktorí sa viac zameriavali na biblické a mýtické výjavy. Táto tematika dominovala aj Berniniho tvorbe. Antické mytologické prvky zdobia mramorové sochy Únos Proserpiny a Apolón a Dafné vystavené v rímskej galérii Borghese. Biblické a kresťanské motívy zohrali kľúčovú úlohu pri tvorbe mramorovej sochy pápeža Urbana VIII. či Svätého Longinusa. Bernini používal mramor aj pri bustách. V Louvre je vystavená Busta kardinála Richelieua. Súčasťou zbierky vo Versailles je Busta Ľudovíta XIV.
Antonio Canova
Mramor bol najvyužívanejším materiálom aj pre jedného z najvýznamnejších predstaviteľov klasicizmu. Antonio Canova vynikal tvorbou vyšších mramorových sôch v životnej veľkosti. K najvýznamnejším veľdielam rodáka z talianskeho Passogna patria súsošia Amor a Psyché a Tri Grácie. Prvé súsošie vysoké 155 cm zobrazuje mýtický ľúbostný príbeh. Tri Grácie sú ešte vyššie. Dielo z bieleho mramoru zobrazujúce dcéry boha Dia dosahuje viac ako 170 cm.
Auguste Rodin
V 19. storočí sa epicentrum sochárskeho umenia premiestnilo do Francúzska. Umenie krajiny galského kohúta reprezentoval aj Auguste Rodin. Parížsky rodák čerpal z viacerých štýlov od antického umenia cez gotiku až po renesanciu. Jeho umeleckú tvorbu charakterizuje pozitívny vzťah k prírode a zobrazovaniu tela ako zrkadla vnútorného duševného rozpoloženia človeka. K najvýznamnejším sochám patria diela Porazený, Bozk, Eva, Muž so zlomeným nosom či Mysliteľ.
Mysliteľ, Foto: www.pixabay.com – alexandrabakun
V dejinách sochárskeho umenia sa objavujú ďalšie významné mená reprezentujúce jednotlivé umelecké štýly alebo historické epochy. Francúzska história si pamätá meno Pierre Le Gros, ktorý bol dvorným sochárom Ľudovíta XIV. Jeho syn Pierre Le Gros sa presadil v Ríme, kde pracoval na sakrálnych dielach. Najznámejším je alegorické mramorové súsošie Náboženstvo porážajúce herézu. K sochárskej elite patril aj Pietro Bracci, ktorý vytvoril Sochu Neptúna nad rímskou Fontánou di Trevi. Významní umelci pôsobili aj u nás. Rakúšan Georg Rafael Donner vytvoril svoje najlepšie diela počas 11 rokov života v Bratislave. Jeho rukopis vidieť v Dóme sv. Martina aj v Kostole sv. Jána z Mathy.
Foto na titulke: www.pixabay.com – LoggaWiggler