Ako vyzerá dominancia v ríši zvierat a ako to je u ľudí? Čo sa môžeme od zvierat naučiť a uplatniť vo svojom správaní?
Dominancia je pojem označujúci silného jedinca, ktorý nepodlieha tlaku okolia, ale práve naopak, svoje okolie si podriaďuje. V ríši zvierat možno také zviera označiť „alfa samcom“. Práve toto pomenovanie prešlo aj do ríše ľudí. Vzhľadom na telesnú konštrukciu a fyzickú silu prirodzene očakávame, že muž je dominantnejší a žena submisívnejšia. Avšak nemusí tomu tak byť vždy, pretože rolu zohráva aj psychika a obranný mechanizmus.
Sumbisivita je definovaná ako poddajnosť a prispôsobivosť okoliu, a teda určité prijatie hierarchie, ktorej velí „alfa samec“. V pracovnom prostredí sa prirodzene stretávame so submisivitou z logických dôvodov, aby systém fungoval, a aby skupinu viedli naozajstní lídri.
Dominancia a submisivita – rozpor medzi romantickými predstavami a realitou
Dominancia a submisivita je teda vzťah medzi nadradeným a podradeným človekom alebo zvieraťom, v ktorom ide o vzťah založený na pravidlách. V sexuálnej oblasti ide o určitú partnerskú hru, ktorá nemusí mať nič spoločné so skutočnou nadradenosťou a podradenosťou, a ide len o roly, ktoré si partneri striedajú. No môže ísť až o nebezpečnú patologickú dominanciu, ktorá môže spôsobiť submisívnemu partnerovi psychické problémy, v krajných prípadoch aj smrť.
Alfa samec – mýtus alebo realita v ríši zvierat?
V ríši zvierat sa táto vlastnosť skúmala hlavne na vlkoch, ktoré prirodzene žijú vo vlčích svorkách, teda v určitej špecifickej forme zvieracej komunity. Napríklad sa zistilo, že nejestvuje predispozícia na dominantného vlka, a teda každý vlk má rovnakú štartovaciu čiaru, stať sa vodcom skupiny. Tento výskum bol vedený v 70. rokoch americkým biológom Davidom Mechom. Ukázalo sa však, že vlky skôr tvoria rodinné spoločenstvá, než by fungovali ako jednotná svorka. Mýtus alfa samca teda znova stráca na vážnosti. Byť zdravo dominantným môže byť každý!
Prečo sa výskum vlkov spája s výskumom ľudí a ich psychických funkcií a sociálneho správania?
Vlky, krysy, opice boli vždy súčasťou experimentov z oblasti výskumu psychológie človeka, na ktorých sa najlepšie poznávala ľudská myseľ. Sú najlepším materiálom na výskum. Tieto zvieratá majú v sebe niečo zvláštne, čo nás evolučne sprevádza na ceste vývoja. Frederic Skiner bol behavioristický psychológ, laboratórny experimentátor. Skúmal krysy a ich stratégie, ako získať cestu von z bludiska, teda ich akcie a reakcie. Pritom zistil, aká dôležitá je motivácia pri zvýšení efektivity a rýchlosti presunu do cieľa.
Nadväzoval na Ivana Petroviča Pavlova, ruského fyziológa, ktorý získal Nobelovu cenu za objavenie podmieneného reflexu. Toho, ktorý vzniká nie pri narodení, ale je získaný učením a prispôsobovaním sa prostrediu. Jeho experiment so psami a zvončekom pri podávaní jedla je legendárny. Pavlov dával psom jedlo a zvonil pri tom na zvonček. Neskôr sa pri zazvonení zvončeka začali u psov tvoriť sliny, a to dokazuje podmienený reflex.
Zistil aj fakt, že odmena a trest zohrávajú veľkú úlohu pri učení. Ale aj tu nahráva do karát fakt, že z dlhodobého hľadiska viac motivovala odmena a trest bol menej efektívny. Prirodzená snaha dominovať a byť silným, je teda prirodzenejšia ako submisivita a poslúchanie. Ide však len o príklady, kedy zvieratá a ich správanie napomohlo objaveniu vzorcov ľudského správania a vnútorných funkcií organizmu. Vráťme sa však k Mechovi, ktorý túto problematiku skúmal viac ako 30 rokov.
Alfa samec – ktorý vlk to je a existuje vôbec?
David Mech pripol približne 700 vlkom obojok so sledovaním. Zistil, že skutočný konkurenčný boj nastáva len pri ochrane jednej svorky od druhej. Tu vzniká aj najviac úmrtí vlkov. Skúmal, kedy vlci vyjú, za akých podmienok, aké sú vzťahy medzi dospelými vlkmi a vĺčatami, a ako si vyčleňujú teritórium. Teória o alfa a beta samcovi je teda zastaralá a neúplná. Podľa neho už neplatí, a dôvodom je, že výskum vtedy prebiehal na jedincoch v zajatí. Mach skúmal voľne žijúce vlky na ostrove Ellesmer, ale aj v Minnesote.
Kto je teda vodcom svorky?
Je to ten najkrvavejší a najagresívnejší vlk? Omyl! Je to vlk s najväčším počtom mláďat. A teda alfa samec má svoju alfa samicu. Tu už naše predpoklady dostávajú prvú lekciu, že dominantná môže byť v prirodzenom prostredí aj samica. To, na čo sa prišlo, pobúri všetkých milovníkov teórie dominancie a submisivity ako nespochybniteľnej teórie.
Súboj o dominanciu v typickej svorke – rodine je nevídaný JAV. Konflikty vznikajú jedine pri kŕmení, pretože pár kŕmi najskôr najmladšie mláďatá. Dokonca, ak je dosť potravy, nové jedince neopúšťajú svorku a svorka sa iba zväčší.
Dominancia a submisivita ako systém pravidiel, ktoré udržujú skupinu
Nejde teda o žiadnu vrodenú predispozíciu poslušnosti a vydávania rozkazov, ktoré by z nás robili prirodzene dominantných alebo submisívnych. V 60. rokoch uskutočnil psychológ Stanley Milgram experiment. Študenti boli požiadaní „autoritou”, aby akože dávali elektro šoky ľudom pri nesprávnej odpovedi. Išlo skôr o poslúchanie a „vhodné správanie” ako o snahu ponížiť alebo zapríčiniť smrť druhému jedincovi. Napriek tomu, že by sa pri použití reálnych elektrických prúdoch tak stalo, išlo skôr o neuvedomenie si následkov, ako snahy zapríčiniť druhému smrť.
Tu síce hierarchia a pravidlá zohrávajú úlohu, ale cieľom rozhodne nebola smrť druhého človeka.
Pri vlkoch tiež ide o chránenie si teritória, postavenia alebo systému svorky. Alfa samec soka nezabíja, má len určitú snahu regulovať prísun k jedlu, k samiciam, alebo k regulácii teritória. V tomto prípade je tak koncept ľudskej dominancie a submisivity nelogickým z dôvodu uspokojovania sexuálneho pudu za pomoci pudu smrti.
Pud smrti, sexuálny pud, vplyv traumy?
Dominancia v ľudskom správaní v oblasti sexuality je teda formou určitej „preferencie” sexuálneho adrenalínu a pravdepodobne nemá príliš veľa spoločného s ľudskou prirodzenou živočíšnou dominanciou zameranou na zachovanie podmienok pre život a rod. Práve naopak, ľudská dominancia a submisivita prepája pud smrti a sexuálny pud.
Úlohu môže zohrávať aj kultúrny vplyv alebo móda. Alfa vlk je totiž mýtus. Podobne ako v prípade Sabiny Spielrein, Jungovej milenky a pacientky, ktorá trpela submisívnym správaním, ktoré malo korene v detstve a prísnom otcovi. Paradoxne, vyliečenie traumy nastalo, keď sa sama stala úspešnejšou, a stala sa asistentkou Junga, a teda aj spoločensky dôležitejšou a dominantnejšou. A podľa všetkého, na základe tohto príkladu, určité percento dominancie musíme pestovať všetci pre vlastné duševné zdravie.
Dominancia v prípade výskumu na vlkoch ukázala, že ide o vlastnosť hlavného páru ako ochrannej funkcie zameranej najmä na mláďatá. Nejde o pôžitok z boja alebo o snahu ublížiť, usmrtiť alebo ponížiť svojho člena bez dôvodu, a len z pocitu vlastnej slasti. V prípade ľudí je však fenomén dominancie a submisivity v sexuálnej oblasti stále nejasným a zrejme súvisí viac s psychickým ako biologickým podnetom.