Zosmiešňované, ponižované, prenasledované. Mnohé ženy trpeli kvôli viere a odvahe stáť za svojím náboženským presvedčením. Neodradilo ich zastrašovanie ani hrozba smrti. Dodnes sú príkladom odvážnych hrdiniek s pevnou vierou a morálnymi zásadami, ktoré aj po rokoch vzbudzujú obdiv.
Cecília Rímska
Mladá Rimanka bola horlivou kresťankou. K viere v Krista priviedla aj manžela Valeriána a jeho brata Tiburcia, ktorí boli predtým pohanmi. Prechod na inú vieru sa im stal osudný. Ako ľudia z bohatšej vrstvy využívali verejný vplyv aj na šírenie náboženstva, ktoré v 2.-3. storočí nebolo v Ríme akceptované. Valerianus a Tiburcius boli pri prenasledovaní kresťanov sťatí. Cecíliu chceli usmrtiť udusením horúcou parou v kúpeli, čo sa nepodarilo. Následne prišlo k zmene trestu smrti. Vykonať sa mal sťatím. Podľa legendy ju nezabili ani 3 rany mečom. Umrela až o 3 dni na následky zranení. Na mieste jej domu neskôr vyrástol kostol a Cecíliu začali uctievať ako sväticu. Pre jej lásku k hudbe, ktorou oslavovala Boha, sa stala patrónkou spevákov a hudobníkov.
Sv. Cecília, Foto: www.pixabay.com – dodo71
Agnesa Rímska
Hon na kresťanov v Ríme skončil tragicky aj pre Agnesu. Žila o niekoľko desaťročí neskôr ako Cecília, zhruba na prelome 3. a 4. storočia. Jej mučenícky príbeh začal odmietnutím syna rímskeho prefekta. Obrat z lásky k nenávisti viedol k prenasledovaniu, pri ktorom sa Agnesa priznala k viere v Krista a k sľubu panenskej čistoty. Po tomto zistení ju prefekt odovzdal sudcovi, ktorý ju prikázal upáliť. Podľa historických záznamov sa tento trest nepodarilo vykonať. Agnesa bola napokon sťatá. Cirkev ju neskôr vyhlásila za mučenicu a sväticu, ktorá je zobrazovaná s baránkom.
Svätá Lucia
Podobný osud ako Agnesu Rímsku stretol aj svätú Luciu. Rodáčka zo Syrakúz na Sicílii odmietla svadbu s pohanským mužom, ktorý zistil, že dôvodom je jej hlboká kresťanská viera a panenský sľub. Odmietnutý nápadník ju udal súdu, ktorý v období opakovaných perzekúcií kresťanov za vlády Diokleciána okamžite nariadil trest. Najprv išlo o pokus dostať ju do verejného domu a zbaviť ju čistoty. Tento plán nevyšiel. Po neuposlúchnutí opakovanej výzvy, aby sa vzdala svojej viery a obetovala rímskym bohom, prišlo k bitke a následnému trestu smrti. Usmrtená mala byť upálením, no z ohňa sa jej podarilo vyviaznuť. Proces umučenia bol dokonaný sťatím. Historické pramene hovoria o jej sile aj počas mučenia, kedy sa nahlas modlila a vyzývala iných veriacich, aby sa nevzdali viery v Krista. Odvaha, vytrvalosť a pevná viera z nej urobili sväticu, ktorá je stále uctievaná vo viacerých krajinách vrátane prevažne protestantskej Škandinávie.
Jana z Arku
Príbeh Jany z Arku sa stal námetom niekoľkých kníh a filmov. Panna Orleánska, ako ju mnohí nazývali, sa zapísala do cirkevných aj svetských dejín. Jej úspešné vojnové ťaženia pomohli Francúzsku v bitkách proti Angličanom. Jej rastúci vplyv na armádu vzbudzoval v radoch vplyvných ľudí z cirkevných aj aristokratických kruhov obavy. Po opakovaných pokusoch bola zajatá a súdená. Autorom procesu, ktorý je považovaný za vykonštruovaný a politicky motivovaný, prišli údajné Janine vízie od svätých a archanjela Michaela ako vhodná zámienka na odsúdenie za kacírstvo. Trestom bolo upálenie na hranici, ku ktorému prišlo v máji 1431. Niekoľko rokov po smrti bol jej súdny proces anulovaný a meno Jany z Arku očistené. V 20. storočí ju blahorečili a neskôr vyhlásili za svätú.
Jana z Arku, Foto: www.pixabay.com – bonoflex
Maria Goretti
Ženy neumierali mučeníckou smrťou iba v čase rímskych perzekúcií a v období stredovekej inkvizície. Maria Goretti zaplatila za svoju vieru životom na začiatku 20. storočia. Už ako mladé dievča prekypovala zbožnosťou. Jej viera a mravná čistota provokovala 18-ročného suseda, ktorý jej dával sexuálne návrhy. 11-ročná Maria ich odmietala s odôvodnením, že je to hriech. Mladík sa s odmietnutím nezmieril a počas jedného júlového dňa v roku 1902 sa ju pokúšal zneužiť. Maria sa mu húževnato bránila, na čo vytiahol nôž a uštedril jej niekoľko bodných rán. O niekoľko dní umrela v nemocnici na následky zranení. Pred smrťou vinníkovi odpustila, za čo si vyslúžila uznanie katolíckej cirkvi. Tá ju v roku 1950 vyhlásila za svätú. Na procesii svätorečenia sa zúčastnil aj vrah. Išlo o prvý proces kanonizácie v dejinách, na ktorom sa zúčastnil vrah mučeníčky.
Zdenka Schelingová
S mučením sa v novodobých dejinách stretli aj Slovenky. Mučiace praktiky používali predstavitelia česko-slovenskej ŠTB. Na vlastnej koži ich pocítila rehoľná sestra Zdenka Schelingová, ktorá bola obvinená z napomáhania pri príprave úteku kňaza. Vyšetrovanie sa nezaobišlo bez fyzického a psychického týrania. Zdenka vo svojich svedectvách spomína kopance, vešanie na škripec aj údery obuškami. Väznenie a neľudské vyšetrovacie metódy sa podpísali na jej zdraví. Po prepustení z väzenia sa ocitla v nemocnici, kde neskôr na následky zranení a ochorení umrela. Vatikán nenechal jej prípad bez povšimnutia a v roku 2003 dokončil proces blahorečenia Zdenky ako zástupkyne slovenských kresťanov mučených a prenasledovaných komunistickým režimom.
Počty žien umučených pre ich vieru sa počítajú v desiatkach. Katolícka cirkev si každý rok pripomína viaceré blahoslavené a svätice, ktoré sa stali obeťou náboženského prenasledovania. Pamätné dni sú venované aj svätej Felicite, Juliáne, Barbore, Kataríne Alexandrijskej a ďalším statočným ženám, ktoré nezapreli vieru aj napriek vyhrážkam, násiliu a trestu smrti.
Foto na titulke: www.pixabay.com – MrsBrown
