Jana z Arku vďačí za svoju slávu krátkemu hrdinskému konaniu, ktoré bolo v tej dobe pre ženu netypické, až nemysliteľné. Vďaka zásahu počas storočnej vojny proti Anglicku zostala navždy hrdinkou Francúzska, a pre jej odvahu a oddanosť kráľovi Karolovi VII. z nej ľudová mytológia vytvorila záchrankyňu svojej krajiny.
Pôvod Jany z Arku
Jana z Arku alebo Johanka z Arku (po francúzsky Jeanne d’Arc) sa narodila 6. januára 1412 ako dcéra roľníka v dedinke Domrémy vo východnom Francúzsku. Vyrástla z nej inteligentná a priama mladá žena. Od útleho detstva počúvala hlasy svätých. Často s ak nim modlila za záchranu Francúzska, lebo anglickí žoldnieri drancovali a vypaľovali jej rodný kraj. Rodičia jej dokonca vybrali jedného chlapca za manžela, ale ona to odmietla. Cítila, že ma iné poslanie, že ju Boh poveril úlohou dosadiť na trón skutočného kráľa Francúzska a vyhnať Angličanov z Francúzska.
Proroctvo a vnuknutie
Niesla so sebou tiež zvláštne proroctvo, ktoré hovorilo o porážke Angličanov, keď sa spojí veľké Francúzsko – ak teda Burgundsko prejde na stranu Francúzov. A toto proroctvo sa vyplnilo.
V roku 1428, keď mala 16 rokov, opäť dostala vnuknutie, aby prišla na pomoc Karolovi, ktorý bol už pred šiestimi rokmi vyhlásený za kráľa, ale anglické okupačné vojská mu nedovolili vládnuť. Otcovi povedala, že ide pomáhať strýkovej žene, ktorá bola po pôrode, a tak v sprievode strýka odišla do Vauncouleurs. Miesto toho plánovala ísť za Karolom. Vo Vauncouleurs presvedčila veliteľa posádky, aby jej vydal vojenské oblečenie, výzbroj a koňa. Nebolo to jednoduché – podarilo sa jej to až na tretí pokus, dva krát ju z mesta vyhnali.
Preoblečená za vojaka
Na Karolov dvor do Chinonu na Loire prišla prezlečená za muža so šesťčlenným sprievodom. Medzitým sa už medzi ľuďmi rozšírila zvesť o jej poslaní. Napriek odporu dvoranov sa dostala ku Karolovi, lebo presvedčila francúzskeho veliteľa, aby Karolovi odovzdal jej odporúčacie listy. Keď prestúpila pred budúceho kráľa, povedala mu, že prišla na Boží príkaz, aby zachránila Francúzsko, a práve s jej pomocou by mohol svoj nárok na trón presadiť. Karol ju poveril velením vojska a poskytol jej vojenský oddiel, s ktorým sa zúčastnila boja.
Nesporné strategické nadanie
Podľa niektorých historických zdrojov mala strategické nadanie a dobré znalostí potrieb doby. Presadila predovšetkým to, aby sa opevnili mestá, použila ťažká jazda proti anglickým lukostrelcom a zvyšovala padnutú morálku vojska. Podľa dobových zápisov vedela nielen výborne jazdiť na koni, biť sa mečom, ale poznala dôkladne geografiu Francúzska, hovorila anglicky a poznala rytiersku a vojenskú diplomaciu.
Prečítajte si aj o prvej ženskej lekárke Trotule zo Salerna
Víťazný pochod k mestu Orleans
Jej víťazné ťaženie prebiehalo od mája do júla 1429. Nijaké strategické rozhodnutia síce pravdepodobne neovplyvnila, ale v dôsledku svojej statočnosti bola v máji 1429 psychickou oporou pri záchrane obliehaného Orleánsu – dokázala dodať francúzskym vojakom stratenú sebadôveru. Vďaka tomu sa im v rozhodujúcej bitke podarilo poraziť Angličanov. V bitke ju ťažko zranil šíp, ale napriek tomu sa po krátkej dobe objavila opäť na bojisku. Mesto, ktoré bolo obkľúčené sedem mesiacov, sa Jane z Arku podarilo oslobodiť za 10 dní. Dôležitým víťazstvom bolo pre ňu dobytie pevnosti Les Tourelles. Nakoniec vyrazila do mesta Meung, ktoré bolo vtedajšie hlavné mesto Francúzska. Toto mesto obliehala pol roka a až po dlhých a útrpných bojoch vyhnala anglické vojská a mesto nakoniec padlo.
Obrovský úspech – záchrana hlavného mesta
Pro Johanku to bol obrovský úspech, keď vrátila Francúzsku jeho hlavné mesto. Nakoniec sa vydala k Beaugency, ktoré po dvojmesačnom obliehaní padlo, a s ním aj posledný veľký odpor v údolí rieky Loiry. Potom už tiahla do Remeša, korunovačného mesta francúzskych kráľov, ktoré ležalo hlboko na území okupovanom Angličanmi. Presvedčila Karola, aby prišiel do Remeša a nechal sa korunovať, čím by získal v očiach súčasníkov rozhodujúcu prevahu nad svojím anglickým súperom, neplnoletým Henrichom VI.
Korunovácia kráľa Karola
V júli bol Karol konečne korunovaný na Karola VII, pričom Jana stála v priebehu celého ceremoniálu po jeho boku. Keď svoje poslanie splnila, k obyčajnému životu na vidieku sa už nevrátila. Zostala na bojovom poli a bola rozhodnutá pokračovať v boji až do vyhnania Angličanov z krajiny. Silne pôsobila na vojakov i ľud, kráľ sa však začal jej popularity obávať, preto jej zveroval stále menej dôležité, ale často nebezpečné úlohy.
Koniec Panny Orleánskej
Svoje úspechy chcela dovŕšiť dobytím Paríža, ale to sa jej nepodarilo. V máji 1430 ju burgundskí spojenci Angličanov zajali pri Compiègne. Kúzlo Panny Orleánskej neprestávalo na ľud pôsobiť, takže sa Angličania rozhodli raz a navždy so žijúcou legendou skoncovať. Zajaté dievča od Burgunďanov kúpili za 10 000 libier a odvliekli ju do Rouenu pred anglický súd, ktorý mal preukázať jej spojenie s diablom. Karol jej na pomoc neprišiel, a tak bol jej osud spečatený. Odsúdili ju za kacírku a čarodejnicu, pretože sa do poslednej chvíle držala svojej výpovede o hlasoch, a 30. mája 1431 ju v Rouene upálili na hranici. Svedkovia popravy tvrdili, že jej srdce nezhorelo.
Výhra Francúzska a rehabilitácia Jany z Arcu
Po jej smrti francúzske vojsko víťazilo ďalej. Do roku 1453 boli Angličania vyhnaný z celého Francúzska, čím 100-ročná vojna skončila. Karol nakoniec na jej osud nezabudol. O 25 rokov neskôr ju dal rehabilitovať súdnym tribunálom a vyhlásili ju za obeť justičného omylu. Roku 1909 bola blahorečená a roku 1920 ju katolícka cirkev vyhlásila za svätú. Jej osudy inšpirovali mnoho spisovateľov – Shakespeara, Voltaira, Schillera, Marka Twaina, či Bernarda Shawa.
Johanka z Arku dnes symbolizuje odvahu, neoblomnú vieru a odhodlánie ísť si za svojím. Jej krátky život je úžasnou inšpiráciou. Bola mladá, bola chudobná a bola žena – a aj tak dokázala ovplyvniť chod európskych dejín tak, ako nikto pred ňou, ani po nej.
Zdroj: wikipedia.org, janazarku.cz, jeanne-darc.info