Milá ja,
pozerám sa na teba cez oči, ktoré už videli o čosi viac. Nie všetko bolo ružové, ale práve vďaka tomu viem, čo by som ti dnes pošepla, keby som sa mohla vrátiť v čase.
Nie ako výčitku. Skôr ako objatie. Tichý hlas, ktorý by si možno potrebovala počuť. Pretože…
Po štyridsiatke viem…
Tvoje telo sa mení a je to v poriadku
Prestaneš sa raz porovnávať. Možno nie úplne, ale určite menej. Nie preto, že by si prestala vnímať krásu iných žien, ale preto, že konečne uvidíš tú svoju vo vlastnom zrkadle. Nie ako dokonalú, ale ako pravdivú. Pochopíš, že krásne telo nie je len to, ktoré je pevné a hladké. Je to telo, ktoré ťa nosí, tancuje s tebou, rodí sny (a možno aj deti), a ktoré s tebou dozrieva. Budeš ho vidieť ako knihu svojho života s jemnými jazvami, s vráskami úsmevu pri očiach, s krivkami, ktoré rozprávajú príbeh lásky aj strát.
S láskou krémuj svoje telo. A nie preto, že starne, ale preto, že si zaslúži dotyk. Daj mu pohyb nie ako trest, ale ako oslavu. Tancuj, choď na prechádzku, skáč do vody. A keď bude tvoje telo unavené, nechaj ho odpočívať. Počúvaj ho. Hovor mu pekné veci. Prestaň ho trestať tichým pohŕdaním.
Už to nie je bojisko. Je to tvoj domov. Raz pochopíš, že ženské telo nie je na hodnotenie. Je na prežívanie. Pre radosť. Na dotyk. Na život. A čím viac sa s ním zmieriš, tým viac sa v ňom udomácniš. Bez výčitiek. Bez hanby. Len tak, ako v naozajstnom domove.
Neobetuj sa pre všetkých
Láska totiž neznamená samovyčerpanie a dobrosrdečnosť nie je synonymom pre neviditeľnosť. A starostlivosť o druhých nie je dôvod, prečo zabudnúť na seba. Nauč sa povedať „nie“. Pokojne, bez pocitu viny, bez dramatických vysvetlení. Povedz „nie“, keď cítiš, že sú tvoje hranice prekračované. Keď tvoje „áno“ už nie je dar, ale povinnosť.
Vieš, občas budeš chcieť všetkým vyhovieť. Budeš lepidlom vo vzťahoch, mĺkvou silou rodiny, tou, ktorá vie, cíti, predvída. A to je krásne, pokiaľ sa pri tom nestratíš. Kým neobetuješ samu seba, len pre „pokoj“ v rodine.
Ale ty nemusíš zachraňovať všetkých. Nezodpovedáš za šťastie iných. Tak nenes to bremeno. Si len človek, a ten má limity. Aj ty máš právo unaviť sa a stiahnuť. Aj ty máš právo postarať sa o seba ako prvú. Tvoja hodnota totiž nie je v tom, koľko ľudí okolo teba je spokojných. Je v tom, či sa cítiš spokojne ty, keď zhasneš svetlo. Keď si v tichu. Keď ťa nikto nevidí, nepotrebuje, nevolá. Nájdi rovnováhu medzi dávaj a dostávaj.
Prečítajte si: Malé rituály pre veľkú pohodu: Akčné ženy slávia Svetový deň zdravia
Neber sa tak vážne
Áno, si zodpovedná. Máš plány, ciele, záväzky. Možno si naučená držať všetko pohromade. Domácnosť, prácu, deti, vzťahy, samu seba. Ale vieš čo? Nemusíš mať všetko pod kontrolou.
Niektoré veci sa ti rozpadnú pod rukami. Niektoré vzťahy odídu, niektoré predstavy sa rozplynú, a niekedy sa rozpadneš aj ty. Bez upozornenia, bez vysvetlenia. A budeš si myslieť, že je to chyba, slabosť, koniec. Ale nie je. V troskách nájdeš opäť seba. Bez masky a tlaku, bez snahy „vydržať“. Tak presne v tej chvíli, keď už nevydržíš nič, zistíš, že práve to ti dáva slobodu. A nový začiatok.
Tak sa neber vážne. Život je bláznivý. Nepredvídateľný. Neporiadny. Niekedy ťa zavalí, inokedy rozosmeje do sĺz. Dovoľ si byť „len“ žena. Nedokonalá. Živá. Zasmej sa, keď spadneš, keď urobíš trápnu chybu. Nechaj sa rozosmiať vlastným chaotickým „ja“.
3 krátke odkazy
Nečakaj na „správny moment“
Ten špeciálny parfum? Nenos ho len na oslavy. Ten výlet do Toskánska? Nepotrebuješ k tomu „lepšie obdobie“. Ten tanec? Tancuj dnes. V kuchyni s vínom v ruke a neučesanými vlasmi. Život nečaká. A ty už tiež nemusíš.
Staraj sa o svoje priateľstvá
Vzťahy sa menia. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Ale tie duše, ktoré s tebou zostanú cez všetky búrky, si zaslúžia tvoju pozornosť. Volaj im. Smej sa s nimi. Plač s nimi. Nestrácaj ich len preto, že „nestíhaš“.
Láska – tá k sebe – je základ
Nečakaj, že ťa „naplní“ niekto iný. Sama si tou najlepšou spoločnosťou. Nauč sa byť sama so sebou a necítiť sa osamelo. Miluj svoje chyby, svoje jazvy, svoje rozhodnutia. Aj tie, ktoré boli… no, povedzme „nepremyslené“. Pretože toto všetko si ty.
Prečítajte si: Namiesto podpory nepochopenie: Menopauza by nemala byť tabu
Neboj sa byť „tá iná“, práve v tvojej odlišnosti sa skrýva tvoja sila
Raz prídeš na to, že nepotrebuješ zapadnúť. Že byť iná nie je chyba. Je to dar. Je to tvoja esenciálna výbava, niečo, čo ťa vedie, tvaruje, ochraňuje. A čo ťa môže aj oslobodiť.
Možno si už ako dievča cítila, že „nepasuješ“ do niektorých vzorcov, škatuliek, predstáv. A možno ťa viedla intuícia, ktorú si často potlačila, lebo racionálny svet mal hlasnejší názor. Alebo si sa veľakrát zmenšila, len aby si nebola „príliš“. Príliš citlivá, príliš hlučná, príliš samostatná, príliš odvážna…
Ale už to robiť nemusíš. Tvoja inakosť je výnimočná. Neprispôsobuj sa len preto, aby si bola „prijateľná“. Už vieš, že nemáš byť ako ostatní. Máš byť ako ty. A si dosť. Nie „až keď schudneš“. A nie „keď sa upokojíš“. Vôbec nie „keď prestaneš byť komplikovaná“. Nie „keď sa naučíš byť ako oni“. Nie. Si dosť presne taká, aká si teraz. So všetkým, čo ťa robí tebou.
Milá tridsiatnička,
nič sa nedeje neskoro. Život po 40 nie je koniec niečoho, je to nový začiatok. Možno si to v tridsiatke nevedela, ale ten najhlbší pokoj a najúprimnejší smiech prídu práve vtedy, keď si dovolíš byť sama pravdivou. A vieš čo? Si na dobrej ceste.
S láskou,
Ty – o desať rokov múdrejšia, pokojnejšia, no stále so srdcom rebelky
Zdroj titulná foto: Pexels_Elaine Bernadine Castro
