V súčasnosti sa od rodičov, najmä od matiek, očakáva takmer nadľudský výkon. Starostlivosť o dieťa sa zvykne diať v izolácii, bez širšej opory a komunity. Matky sa ocitajú samy doma s malým dieťaťom, pričom spoločnosť od nich vyžaduje, aby boli láskavé, pokojné, výživne navarili, hovorili iba rešpektujúco, no zároveň sa nezanedbávali, pracovali alebo sa aspoň sebarealizovali.
Keď sa však pozrieme na vývoj dieťaťa z pohľadu psychológie a antropológie, rýchlo pochopíme, že predstava, že všetky potreby dieťaťa dokáže naplniť jedna osoba, je nielen sci-fi, ale aj neprirodzená.
Pripútanie sa len k jednému človeku, najčastejšie k matke, nie je ideálom, ale kompromisom súčasného životného štýlu. Dieťa totižto prirodzene inklinuje k širším väzbám.
Dieťa potrebuje viac
Vývojový psychológ Gordon Neufeld tvrdí, že malé dieťa nie je biologicky ani emocionálne nastavené na to, aby si vystačilo len s jedným pevným vzťahom. Dieťa potrebuje takzvanú „attachment village”, teda dedinu bezpečných vzťahov, ktoré sa neprekrývajú, ale dopĺňajú. V takomto prostredí si môže budovať dôveru vo viacerých dospelých, pričom každý z nich prináša do jeho sveta niečo iné… Pokoj, stimuláciu, vedenie, humor, stabilitu či istotu. Čím viac takýchto vzťahov dieťa má, ak sa navzájom nepodkopávajú, tým bezpečnejšie sa cíti.
Prečítajte si: Oteckovia naprieč generáciami: Vnímanie mužskej úlohy vo vzťahu k žene počas tehotenstva
Tieto poznatky sú tiež v súlade s evolučnými a antropologickými výskumami, ktoré ukazujú, že v tradičných spoločnostiach deti vyrastali obklopené nielen rodičmi, ale aj starými rodičmi, súrodencami, tetami, ujami, susedmi a staršími deťmi. Významnú rolu teda nezohrávali len tí dospelí, ktorí boli biologickými rodičmi, ale aj všetci ostatní, ktorí sa podieľali na starostlivosti. Takto sa vytvárala prirodzená sieť, v ktorej si dieťa mohlo nájsť svojich bezpečných dospelých a nezaťažovalo sa očakávaním, že jeden človek má byť všetkým naraz.
Prirodzený a fungujúci model sa vytráca
Tento model bol vlastný aj našej kultúre. V slovenských vidieckych komunitách ešte donedávna žili rodiny v rámci niekoľkých generácií. Dieťa sa striedavo hrávalo s tetou, starou mamou, susedkinými deťmi. Získavalo tým rôznorodé skúsenosti, citové väzby a vzory správania. Dnes je však bežné, že matka zostáva s dieťaťom doma sama celé mesiace či roky. Partner je v práci, starí rodičia bývajú ďaleko alebo ešte sami pracujú, susedia sú anonymní. Takto vzniká izolácia, ktorá nie je prirodzená, ani zdraviu prospešná, a to ani pre dieťa, ani pre rodiča.
Viac zdrojov nedokonalej lásky
Odborníci na otázky rodičovstva a výchovy však neustále pripomínajú aj význam zachovania vzťahu s oboma rodičmi po rozvode, nakoľko každý z nich je pre dieťa nezastupiteľný.
Psychologička Lenka Šulová upozorňuje, že pre zdravý vývin je dôležité, aby dieťa trávilo dostatok času s rôznymi dospelými. Matka a otec poskytujú odlišný typ vzťahu a interakcie, preto každý ďalší prispieva k formovaniu identity iným spôsobom.
Britský psychoanalytik Donald Winnicott, ktorý ešte v 50. rokoch zaviedol pojem „dostatočne dobrá matka”, zas tvrdil, že dieťa nepotrebuje dokonalosť, ale potrebuje matku, ktorá vie byť prítomná, ale aj unavená, ktorá je láskavá, ale aj ľudská. Jej nedokonalosť paradoxne umožňuje dieťaťu vyrovnávať sa s realitou.
Psychologička Lenka Pavuková Rušarová poukazuje na to, že v rešpektujúcom prostredí, kde je dieťa obklopené viacerými vnímavými dospelými, má oveľa väčší priestor rozvíjať svoju emocionalitu aj sociálne zručnosti. Nie je viazané len na jeden zdroj lásky a pozornosti, ale učí sa čítať rôzne typy správania a reakcií.
Pocity zlyhania
Jedným z najväčších rizík moderného rodičovstva nie je zanedbávanie dieťaťa, ale vyhorenie rodiča, ktorý sa snaží urobiť všetko sám. Rodičia sa potom trápia pocitmi zlyhania, že nie sú dosť láskaví, že nemajú trpezlivosť, že nezvládajú zmysluplne odpovedať na každý plač alebo otázku. No problém nie je v ich neschopnosti, ale v osamelosti, pretože na túto úlohu nikdy nemali byť sami.
Prečítajte si: Šestonedelie: Posvätný čas, ktorý by mal byť nedotknuteľný
Možno povedať, že dieťa potrebuje naozaj veľa, ale nie všetko od jedného človeka. Potrebuje lásku, pozornosť, hranice, vedenie, oporu aj hru. Jedna osoba to ale nedokáže všetko zvládnuť naraz. A ani nemusí. Rodič, ktorý si prizná, že potrebuje pomoc, nerobí chybu. Robí múdre rozhodnutie.
Zdroj titulná foto: Pexels_Gustavo Fring