Matky po celom svete fungujú na hranici svojich možností. Všetci od nich očakávajú disciplínu, prehnanú obetu a nekonečnú trpezlivosť. Spoločnosť im však za to vracia len odrobinky podpory a pochopenia.
Materstvo sa tak stáva jednou z najväčších, doposiaľ stále nevyriešených tém feminizmu, a zároveň jednou z najhlbších kríz súčasnosti.
Pôrod ako príbeh z ružovej knižice? Ani náhodou
Predstavy o kráse a naplnení, ktoré sprevádza zrod života, sa pri pôrode často rozplynú ako ranný letmý obláčik. Novopečné mamy odchádzajú z nemocníc s traumou a zážitkami, ktoré by najradšej vytesnili. Aj keď by materstvo rady privítali s nekonečnou láskou a nehou, zmeny pôrodných plánov na poslednú chvíľu a neočakávané komplikácie aj v súvislosti s neinformovanými rozhodnutiami, im prvé minúty po pôrode rozhodne neuľahčujú. Prežívajú paniku a len pramálo empatie.
Domov si nesú zdravé dieťa. Väčšinou a našťastie. No odchádzajú ranené, ubolené a s pocitom, že zlyhali. A to práve v momente, keď sa očakávania ešte zvyšujú.
Materstvo sa však pôrodom nekončí. Práveže naopak. Ženy vstupujú do obdobia, v ktorom neexistuje spánok. A ako samozrejmosť nemôžu čakať ani akékoľvek hranice medzi prácou, domácnosťou, starostlivosťou a sebou. Napriek tomu si všetci diktujú len tie primerané reakcie. A možno si nárokujú aj na tie dokonalé.
Konflikty medzi súrodencami, nekonečné logistické presuny, multitasking na hranici kolapsu, a to všetko sa deje za zatvorenými dverami, mimo záberu kamier a sociálnych sietí. Kým online priestory majú posty plné dokonalých rád a ideálnych metodík, realitu matiek vypĺňajú pochybnosti, vina a pocit, že sa ich emócie nemôžu dostať na povrch.
Radšej nič nehovoriť
To negatívne na materstve sa veľmi neprezrádza. Mohlo by to odradiť iné ženy. No práve otvorenosť je to, čo prináša nekonečnú úľavu. Každá skúsenosť, každý zážitok, aj ten najtemnejší, ktorý rozpovie jedna žena druhej, vytvorí priestor, v ktorom matky nemusia predstierať dokonalosť.
Skutočný obraz materstva už dávno prerástol súkromie. A ticho okolo neho je formou spoločenského nátlaku.
Prečítajte si: Európa má problém, o ktorom sa nehovorí: Ženy sú na pokraji vyhorenia a čísla to dokazujú
Matky milujúce, matky vyčerpané
Nehynúca láska k deťom… Je skutočná, silná a nespochybniteľná. Ale určite nie je liekom na systémové zlyhania. Materstvo prináša radosť, smiech, hrdosť, nadšenie, no tieto pozitívne momenty sa nevyužívajú na podporu, ale ako argument proti nespokojnosti.
„Veď to je to najkrajšie, čo môže žena zažiť.”
A presne takéto frázy ignorujú realitu, že aj šťastná a milujúca matka môže byť preťažená, vyčerpaná, melancholická, bez nálady a sociálne izolovaná.
Moderná spoločnosť. Áno. Rovnosť pohlaví. Nie
Aj keď, dobre…. Napreduje. Lenže pri bode, ktorý voláme starostlivosť, došlo palivo. Rodičovské povinnosti sa rovnomerne nedelia. Kariérne postavenie žien stagnuje. Práca z domu, flexibilný pracovný čas, sieť dostupných škôlok, to všetko sú témy, ktoré neutíchajú desaťročia a zmeny prichádzajú len slimačím tempom.
Každý opakuje, aké je materstvo dôležité, no takmer nikto neinvestuje do toho, aby bolo dôstojným obdobím, v ktorom sa matka cíti viditeľná.
Prečítajte si: Dnešné matky sa iba sťažujú: Staršia generácia toho zvládala omnoho viac
Ideálna matka? Taká existuje?
No, nie… Nároky kladené spoločnosťou sú nesplniteľné. Matka nedokáže byť za každých okolností iba pokojná, len usmiata, vždy fyzicky aj psychicky dostupná a pripravená obetovať svoje plány, kariéru, spánok, voľný čas, osobnú identitu, a to všetko bez nároku na uznanie.
Takáto predstava nemá nič s inšpiráciou. Je to oveľa horšie. Je to deštrukcia. Slúži len na to, aby sa skutočné ženy cítili nedostatočné.
Sentiment a ideály
Zvykne sa hovoriť, že minulé generácie matiek zvládali všetko úplne prirodzene. Kde je pravda? Niekde uprostred. Matky mali širšie komunity, na deti v ich neprítomnosti dohliadali susedia, príbuzní alebo starší súrodenci. Dnešné matky sú často na všetko samy, hoci žijú v najzdieľanejšej dobe histórie.
V čase, keď technológie zjednodušujú každý aspekt života, sa od žien paradoxne očakáva návrat k absolútnej prirodzenosti. Len nie epidurálku, iba prirodzený pôrod. Nie reštaurácie, len doma a ručne pripravené jedlo. Kďeže dieťa uložiť do postieľky, iba telo na telo a nonstop je prijateľné. A pomoc zvonku? Ešte to tak.
Tieto trendy, hoci môžu byť pre niektoré rodiny krásne, vytvárajú dojem, že správna matka je tá, ktorá sa obetuje do poslednej molekuly energie. Zaujímavé, že otcovia podobným očakávaniam čeliť nemusia.
Matka s dieťaťom nesúperí
Diskusia o rodičovstve stavia väčšinou potreby matky proti potrebám dieťaťa. Akoby dobre fungujúca matka musela absolútne zaniknúť, aby dieťa prekvitalo. Skutočnosť je však opačná. Spokojná matka je základ zdravého dieťaťa. Ich záujmy sa dopĺňajú, nie vylučujú.
Táto spoločnosť stojí na matkách,
no takmer nič pre ne nerobí.
Matky poskytnú emocionálnu aj fyzickú prácu. A tá, hoci je neviditeľná, je nevyhnutná. Napriek tomu sú popri pracovnej sfére znevýhodnené, v súkromí preťažené a v spoločnosti prehliadané.
A pritom… Priestor na zmenu je obrovský. Stačí umožniť ženám fungovať v realite, nie v ideáloch. Stačí ich prestať hodnotiť a začať podporovať.
Kým sa podmienky pre matky nezlepšia, rovnosť ostane len polovičná. Materstvo je jadrom spoločnosti. A spoločnosť, ktorá ho zanedbáva, zanedbáva samu seba.
A áno, nič nie je čierno-biele, ale ruku na srdce, veľa je toho čierneho… Alebo?