V kalendári patrí 13. december svätej Lucii, ktorej deň bol v minulosti spojený s množstvom zvykov, tradícií a magických úkonov. Tento dátum je opradený legendami, na ktoré sa dnes často už len spomína.
Svätá Lucia bola významnou sväticou v katolíckej aj pravoslávnej cirkvi. Uctievajú si ju dokonca aj luteráni vo Švédsku a Nórsku, kde je jedinou sväticou v ich kalendári. Považuje sa za ochrankyňu slepých a jej sviatok katolíci slávia každoročne 13. decembra. Jej kult je historicky doložený už od 5. storočia.
Prečítajte si: 5 tipov na najobľúbenejšie vianočné filmy. Je medzi nimi aj ten váš?
Jedna z najznámejších legiend hovorí, že Lucia bola kresťanka, ktorú nútili k sobášu s pohanom obdivujúcim jej krásne oči. Lucia si však oči radšej sama vybrala a poslala ich žiadateľovi o ruku. V ľudových predstavách sa spájala s bosoráctvom, preto sa na jej deň vykonávali rôzne úkony na ochranu pred zlými silami.
Sviatok a obyčaje spojené s Luciou
Zo Švédska k nám prišla tradícia sláviť Luciu ako symbol svetla a ochrany pred nešťastím. Dievčatá prezývané „Lucie” nosili biele šaty a tvár si zakrývali bielym závojom. V ruke držali metličku z peria a košík so sladkosťami. Prach sa symbolicky vymetal z domu a deťom sa rozdávala radosť.
Dodnes si možno pripomenúť aspoň časť týchto starých zvykov. V predvečer Lucie sa jedol cesnak, ktorý mal chrániť rodinu pred zlými silami. Do domu sa nesmela vpustiť žiadna cudzia žena a nič sa nepožičiavalo. Najväčšiu pozornosť však vždy vzbudzovalo chodenie „Luciek” – žien v bielych závojoch, ktoré prechádzali dedinou a vymetali z domov choroby, zlých duchov a všetko, čo ľudí trápilo.
Povinnosti mládencov
Ani chlapci tento deň neprežívali pasívne. Pre nich bol sviatok svätej Lucie výzvou. Mali vyrobiť drevený stolček, a to tak, že s prácou začali práve 13. decembra a každý deň pridali kúsok, aby bol hotový až na Štedrý deň. Podľa povery ten, kto sa na polnočnej omši postavil na takto pripravený stolček, uvidel v kostole všetky bosorky, sedieť chrbtom k oltáru.
Dievčatám sa to, prirodzene, nepáčilo. Ak spozorovali, že ich mládenec je v kostole, museli ho po omši dohnať a zabrániť mu v odhalení ich „tajných síl”. No mládenci za sebou sypali mak či hrach, aby ich zdržali. Dievčatá museli totiž zrná pozbierať a kým tak urobili, chlapec bol dávno preč.
Prečítajte si: Nápoj, ktorý precestoval svet. Ako vznikla obľúbená zimná klasika?
Láskyplné obyčaje
Medzi najkrajšie tradície patrili ľúbostné veštby. Dievčatá na Luciu napísali na dvanásť papierikov mená možných ženíchov. Každý deň jeden lístok spálili alebo roztrhali. Až na Štedrý deň otvorili posledný papierik, a ten mal prezradiť meno ich budúceho manžela. Či tam bolo skutočne dvanásť rôznych mien, alebo iba to jedno vytúžené, vedela len Lucia a samotná pisateľka.
