Vymenila novinársky mikrofón za riadenie rodinného impéria a schátranú ruinu premenila na klenot Vysočiny.
Alexandra Kasperová, spolumajiteľka skupiny Soria a duša hotela Chateau Herálec, v rozhovore odhaľuje, ako sa prelína jej súkromný svet s tým pracovným. Prečo je pre ňu sloboda najvyššou hodnotou, ako sa rodí úspech v 5-hviezdičkovom hoteli bez predchádzajúcich skúseností a prečo na Vianoce zámok patrí len jej najbližším?
Prečítajte si o žene, pre ktorú je bohatstvo nástrojom zodpovednosti a funkčná rodina motorom podnikania.
Čo pre vás znamená bohatstvo?
V prvom rade sú to rodina a priatelia. Ak však hovoríme o materiálnej stránke, bohatstvo vnímam ako nástroj slobody, ktorý ide ruka v ruke so zodpovednosťou. V mojom hodnotovom rebríčku – kľúčovom pre podnikanie aj osobný život – patrí sloboda na tie najvyššie priečky. A to vo všetkých ohľadoch.
Aké ďalšie hodnoty sú pre vás dôležité, či už v súkromí alebo v biznise?
Jednoznačne funkčná rodina. Hoci to môže znieť ako klišé, hovorím o rodine založenej na láske a vzájomnom rešpekte. Neskromne môžem povedať, že sa nám takú podarilo vybudovať. V rodinnom podnikaní je táto hodnota nenahraditeľná. Rodina tu nepredstavuje len emocionálnu oporu, ale je aj stabilným motorom fungovania celého biznisu.
Práve preto sa u nás tieto dva svety prirodzene prelínajú. Deti často s úsmevom hovoria: Bože, my ani nevieme, kde je začiatok a kde koniec. Pre nás je to však viac než len práca – je to životný štýl. Rodina a firma u nás tvoria jeden celok, v ktorom sa hranice síce stierajú, no neznamená to len povinnosti. Súčasťou tohto štýlu je aj to, že sa vieme spoločne skvele zabaviť.
Prečítajte si: Carolina Cardoso a Kučeravé podnikanie: Vždy som chcela nejakým spôsobom pomáhať
A ako sa vlastne zabávate? Máte nejaké obľúbené aktivity, pri ktorých si vyčistíte hlavu, alebo miesto, ktoré je pre vás útočiskom na načerpanie novej energie?
Sme rodina, ktorá je zdravo, no poriadne súťaživá. Milujeme spoločenské hry a keď hráme, nič si nedarujeme – či už pri novinkách, alebo osvedčených klasikách. Okrem toho sa radi hýbeme. Naša rodina má dokonca vlastnú tradíciu pingpongového turnaja, v ktorom bojujeme o skutočnú trofej. V tomto sme jednoducho pozitívni blázni.
Čo sa týka dobíjania bateriek, možno to vyznie zvláštne, ale ja vlastne neviem, čo to je. Nemám žiadne špeciálne miesto na útek pred svetom. Mojím základom je kvalitný spánok a dobrá kniha. Kedysi som milovala ručné práce, no teraz na ne vôbec nemám čas. Mám však jeden sen: až raz nebudem aktívna v rodinnom podnikaní, budem tkať veľký koberec. Kedy ten deň príde, to zatiaľ netuším.
Spomínali ste, že nepotrebujete dobíjať baterky. Vyzerá to tak, že vás váš životný štýl baví natoľko, že od neho ani nepotrebujete oddych.
Presne tak. To však neznamená, že nepoznám únavu. Najmä, keď boli deti malé, zažívala som – tak ako asi každá mama – stavy „smrteľnej únavy”, keď človek jednoducho padne. Ale podstata je v tom, že či je ráno, alebo hlboká noc, musíte vstať a ísť ďalej. Je to skúsenosť, ktorou sme si prešli všetci.
Vaša cesta viedla od novinárčiny až na čelo veľkej firmy. Čo bolo tým zlomovým bodom, ktorý vás najviac ovplyvnil?
Ten najdôležitejší moment nastal úplne na začiatku. Keď reflektujem dnešnú diskusiu, uvedomujem si, že kľúčová bola ultimátna podpora môjho partnera. Práve on mi dal pocítiť, že som schopná a inteligentná žena, ktorá môže dosiahnuť čokoľvek. Takáto dôvera vám dodá odvahu rozprestrieť krídla s oveľa väčšou istotou.
Na konferencii (Women & Wealth, pozn. red.) sme sa dotkli témy rodovej nerovnosti a výskumov SAV. Ženy často čelia spoločenským normám, ktoré ich brzdia – a paradoxne, tieto normy nevytvárajú len muži, ale často si ich osvojujeme aj my ženy. Vďaka podpore z domu som mala v tomto smere oveľa lepšiu štartovaciu pozíciu. Všetko ostatné už potom plynulo… Nešlo to samo, ale išlo to prirodzene.
Váš podnikateľský život znie veľmi pestro. Dokáže vás v biznise ešte stále niečo prekvapiť alebo nadchnúť tak ako na začiatku?
Určite áno. Každá práca má však dve strany mince. Tú kreatívnu, ktorú milujeme a robili by sme ju stále, a potom tú „neviditeľnú drinu”. Sú to úlohy, ktoré človek možno nemá rád, ale sú nevyhnutné. Považujem za nefér – a často to ani nie je možné – delegovať túto ťažkú prácu na iných a vyberať si len hrozienka z koláča.
Keď bilancujem roky podnikania, vidím projekty, ktoré ma nadchli, ale aj také, ktoré bolo treba jednoducho „odmakať”. V takých chvíľach idú emócie bokom a fungujete ako vojak. Pretože musíte.
Máte nejaký konkrétny projekt, na ktorý spomínate najradšej?
Postupne som objavila projekty, ktoré mi priniesli obrovskú radosť. Kedysi som v dobrom závidela umelcom, že dokážu tvoriť krásne veci. A potom, zhodou náhod, som dostala šancu aj ja.
Zistila som, že mám v sebe skrytý potenciál. Výsledkom je Chateau Herálec, kde sme z ruiny vykresali úspešný zámocký hotel.
Dnes moja vízia rastie. Chystáme rekonštrukciu barokovej sýpky, starej krčmy s hospodárskym dvorom a veľkú záhradu s kúpacím biotopom. Naším cieľom je dokázať, že aj na zdanlivo obyčajnom vidieku vieme vybudovať komplexný a fungujúci rezort. Srdcovým projektom je pre mňa výsadba sadu starých odrôd na piatich hektároch. Hoci nepôjde o intenzívny sad na výnosy, tá myšlienka ma napĺňa radosťou. Bude to významný krajinotvorný prvok, ktorý zmení okolie k lepšiemu. Tu sa potvrdzuje, že my ženy máme asi prirodzený dar podieľať sa na vytváraní krásnych vecí.
Bolo to práve kvôli tej kráse, alebo vás tento projekt naučil niečo iné?
Krása bola len výsledkom, no cesta k nej bola kľúčová. Tento projekt bol srdcový najmä preto, že ma prinútil siahnuť si na dno síl. Musela som riešiť situácie, ktoré som dovtedy nepoznala, a často som ani netušila, že ich budem musieť zvládnuť.
V takých momentoch si človek overí, že dokáže takmer nemožné. Samozrejme, úspech nikdy nie je dielom jednotlivca. Kľúčoví boli pre mňa ľudia – moji spolupracovníci a spolutvorcovia výsledku. Získať si ich rešpekt bolo pre mňa tou najväčšou odmenou. Bola to komplexná škola života aj biznisu.
Prečítajte si: Z dovolenkového nápadu vznikol fenomén: Ako Monika Spolníková postavila Blackmud na sile mora a ľudskej viery
Takže výber správnych ľudí je pre úspech projektu rozhodujúci?
To určite. Ľudia sú kľúčoví. Sami nezmôžeme nič. Môžete mať obrovský talent, ale ak sa pokúšate robiť všetko sólo, narazíte na limity. Skutočná inteligencia sa prejavuje práve v tom, že viete, kedy potrebujete pomoc. Za úspechom každého silného jednotlivca totiž vždy stojí silný tím.
Je o vás známe, že máte vybudované silné tímy. Čo si na svojich spolupracovníkoch ceníte najviac? Aké hodnoty u nich hľadáte?
Na prvé miesto kladieme pracovitosť. Keďže s manželom pracujeme na plný plyn, vyžadujeme, aby s nami ľudia udržali tempo. Umožňujeme však flexibilitu – neriešime, ako si kto prácu zorganizuje, očakávame len výsledky.
Rovnakú váhu prikladáme osobnej integrite a zhodným hodnotám. Túto lekciu mi uštedril priamo Chateau Herálec. Pôvodne som plánovala riadiť len marketing, no riaditeľ nás sklamal – nie chybami, ale zavádzaním. Vtedy som pochopila, že s klamárom jednoducho nespolupracujem.
Nikto nemusí byť Superman. Problémy k projektom patria, ale musíme o nich vedieť, aby sme ich spoločne vyriešili, nie hľadali vinníka. Zatajovanie je pre mňa absolútna „červená čiara”. Táto situácia ma vtedy prinútila postaviť sa na čelo hotela, hoci som mala štyri deti – tri relatívne malé a najstaršiu dcéru v prvom ročníku na vysokej. Bol to projekt, ktorý si vyžadoval prítomnosť 24/7, ale iná cesta nebola.
Vidieť, že sklamanie vás nezlomilo, ale posunulo. Potvrdzuje sa, že dôvera je kľúčová. Akých hostí si však do Chateau Herálec priťahujete? Kto tvorí vašu klientelu?
Platí staré pravidlo, že každá kríza je aj príležitosť. Keď som sa bez skúseností postavila na čelo hotela, dostala som jedinečnú šancu urobiť projekt podľa seba. Vtedy som definovala, čo je pre mňa v pohostinnosti najdôležitejšie: úprimná a priateľská služba.
Stratégiu som postavila na intuícii a tím vyskladala z miestnych ľudí.
Hoci im často chýbali profesionálne skúsenosti, oplývali tým podstatným: láskavosťou a prirodzenou túžbou slúžiť. Razím zásadu, že odbornosť človeka naučíte, ale povahu nie. Tento prístup nám priniesol úspech, pretože milí zamestnanci priťahujú milých hostí.
Hoci ponúkame päťhviezdičkový štandard, rodina a jej hodnoty sú tým, čo u nás vytvára nefalšovanú atmosféru útulného penziónu. S radosťou vítame späť každého hosťa, či už ide o miliardárov alebo bežných ľudí. Najväčším vyznamenaním je pre nás dôvera – momenty, keď k nám úspešné deti posielajú svojich rodičov so slovami: Vieme, že sa o nich postaráte a zažijú u vás skvelé chvíle.
Podarilo sa vám teda vybudovať vernú komunitu, čo je nádherné. Nedá mi však nevrátiť sa k vášmu štýlu. Kde čerpáte inšpiráciu v móde a dizajne?
Ukážte mi ženu, ktorá sa nerada pekne oblieka. Ja som k móde inklinovala vždy. V časoch socializmu, keď boli možnosti obmedzené, som doslova vášnivo šila. Zdedila som to zrejme po babke, ktorá bola krajčírka. Často som improvizovala – rozložila som látku a strihala bez strihu, len aby som si už na druhý deň mohla obliecť niečo nové. Nebolo to vždy dokonalé, ale bola v tom radosť z tvorby.
Dnes sa na to pozerám inak. Pekné oblečenie pre mňa nie je o nakupovaní drahých značiek. To človeka nedefinuje. Definuje vás to, kým ste vo vnútri. Ak však tomuto vnútru dáte aj pekný vonkajší obal, považujem to za prejav úcty voči ľuďom, s ktorými sa stretávate. Takže určite – cez odievanie sa dá vlastná osobnosť nielen prejaviť, ale aj vkusne dotvoriť a podčiarknuť.
Nedá mi nespýtať sa na blížiace sviatky. Máte nejaké špeciálne vianočné tradície? Kde ich budete tráviť tento rok?
Posledné roky udržiavame krásnu tradíciu a Vianoce trávime na zámku. Zaviedla som totiž „vianočné prázdniny” pre celý náš tím. Keďže náš butikový hotel stojí v srdci prírody a ľudia v našich končinách vyznávajú silnú tradíciu tráviť sviatky doma, rešpektujeme to a hotel pre verejnosť zatvárame.
Vtedy zámok obsadí celá naša rodina a priestor patrí len nám. Šéfkuchárovi síce spôsobujeme bolehlav, keď mu doslova prevezmeme kuchyňu a varíme si sami, ale tento čas venujeme sebe – zvádzame boje v pingpongovom turnaji, chodíme na prechádzky a užívame si vzájomnú prítomnosť. Prežívame tak absolútne tradičné Vianoce so všetkým, čo k nim patrí, vrátane zemiakového šalátu a vyprážaného kapra.
Prečítajte si: Ak úver použijete rozumne, môže sa stať zdravou krvnou infúziou, nie transfúziou na poslednú chvíľu, hovorí Magdaléna Falťanová
Na záver ešte jedna dôležitá otázka. Čo by ste odporučili mladým ženám, ktoré zvažujú vstup do sveta podnikania?
Pri rozdávaní nevyžiadaných rád našľapujem na tenký ľad, keďže každá cesta vedie inam. Ak však môžem odovzdať jedno posolstvo: nebojte sa.
Vedomie, že držíte osud pevne vo vlastných rukách, človeka fascinuje a bohato vyvažuje podstúpené riziko.
Prirodzene, za úspech platíte. Pripravte sa na stratu voľného času a občasný extrémny tlak. Ako potvrdila aj konferencia (Women & Wealth, pozn. red.) – pády a prehry nás posúvajú, ak sa vďaka nim učíme spoznávať seba aj okolie. Všetko stojí na odolnosti. Musíte sa vedieť otriasť a kráčať ďalej. Podnikanie nesedí každému, no ak v sebe ukrývate potrebnú húževnatosť, neváhajte. Získate v ňom tú najlepšiu školu života.