Brno sa na nejaký čas stáva cieľom môjho záujmu. Je to najmä osobné, ale som za to vďačná, lebo by som nikdy takto do detailov neobjavila mesto, ktoré za objavenie rozhodne stojí.
Druhé najväčšie mesto Českej republiky je známe najmä svojou históriou, architektúrou a pulzujúcim kultúrnym životom. Málokto však vie, čo sa skrýva v jeho hlbinách.
Vodojemy v Brne alias tajomné klenoty mesta
Fascinujúce technické vodojemy kedysi zásobovali mesto pitnou vodou, no dnes sú zaujímavé predovšetkým pre milovníkov architektúry. Ale… Musím priznať, že som sa spočiatku dovnútra ísť bála. Nemám rada priestory pod zemou a vždy musím mať informácie, ako sa odtiaľ rýchlo a bezpečne dostať von. Pri kupovaní vstupného som preto asi trochu zaskočila milého mladého muža na recepcii. Ale na to, že sa na mňa pri mojich zvláštnych otázkach ľudia pozerajú ako na zjavenie, som si už zvykla.
Situáciu zachránila slečna, ktorá presne vedela, o čom hovorím. Detailne mi vysvetlila, v akých priestoroch sa budeme pohybovať a kde budem mať možno stiesnené pocity. Naozaj ma upokojila a ešte by som dodala, že potom, čo som zbadala tie architektonické skvosty, som aj tak zostala taká ohromená, že som na klaustrofóbiu celkom vážne pozabudla.
Ako vodojemy vznikli?
Kým sa presvedčíte sami, že prechádzať podzemím Brna je ako zážitok z iného sveta dávno zaniknutých civilizácií alebo zo scén počítačových hier, mali by ste vedieť, že táto unikátna technická pamiatka len o vlások unikla demolácii. Dva tehlové a jeden betónový vodojem boli v prevádzke až do roku 1997. V roku 2019 sa ich podarilo dostať pod pamiatkovú ochranu. Kompletná trojica vodojemov bola citlivo sprístupnená v marci 2024 a dnes si ich môžete prezrieť v takmer pôvodnom stave.
Prečítajte si: Od punču až ku hviezdam: Hvezdáreň a planetárium Brno vás určite dostane
1874
Vodné nádrže na Žltom kopci boli postavené pre takzvaný pisárecký vodovod, ktorý posilnil nedostačujúcu vodárenskú sústavu rozrastajúceho sa mesta. Prvý tehlový vodojem vznikol v roku 1874 podľa projektu londýnskeho staviteľa Thomasa Docwryho. Má štvorcový pôdorys s rozmermi 45 × 45 metrov a výšku šesť a pol metra. Podlaha tu nie je rovná, ale tvorí ju systém tzv. protiklenieb. Pravidelná a presná konštrukcia vytvára dojem nekonečného, stále sa vzďaľujúceho priestoru a je postavená z ručne vyrábaných pálených tehál.
1894
Na neustále rastúcu spotrebu obyvateľov mesta reagovala v roku 1894 výstavba druhej tehlovej nádrže podľa projektu brnianskeho inžiniera Emila Procházku. Vodojem má už výrazne jednoduchšiu konštrukciu s betónovým dnom, z ktorého vyrastá les sedemdesiatich pilierov a sieť oblúkových stropov, ktoré majú tvar polvalca. S rozmermi 35 × 55 metrov išlo vtedy o najväčšiu podzemnú stavbu v Brne, a zároveň o posledný tehlový vodojem, ktorý tu bol postavený.
1917
Tretí a najmladší vodojem bol dokončený v roku 1917. Tvoria ho dve navzájom priliehajúce nádrže z monolitického betónu, podopreté sústavou 87 betónových pilierov. Obe nádrže sa zachovali dodnes vo výbornom technickom stave a vyznačujú sa neuveriteľne dlhou ozvenou.
Celkový objem vodojemov na Žltom kopci presahoval 30 miliónov litrov vody. Hoci sa pomerne skoro ukázalo, že kvalita vody nie je vyhovujúca, monumentálne dómy slúžili ako zdroj úžitkovej vody až do roku 1997.
Prečo navštíviť vodojemy?
Návšteva vodojemov je ideálna hlavne pre tých, ktorí majú radi históriu a techniku. Vnútro totiž odhaľuje vskutku pôsobivé mechanizmy a architektonické detaily. Ohúria však aj tých, ktorí hľadajú netradičné miesta, pretože atmosféra týchto priestorov je doslova zimomriavková.
Prečítajte si: Kam na výlet v zime? 4 čarovné európske mestá, ktoré si zamilujete
Čo teda môžete očakávať?
Vo vodojemoch sa konajú prehliadky s odborným výkladom, kde sa dozviete, ako sa voda čerpala a distribučne rozvádzala po meste. Niektoré priestory slúžia aj ako výstavné sály, koncertné miesta alebo galérie, čo pridáva návšteve kreatívny a kultúrny rozmer. A pre fotografov? Tak tí sa obzvlášť potešia. Industriálna estetika, svetelné kombinácie a historický nádych… Jednoducho magnet na skvelé zábery.
Poprechádzať sa však môžete po vodojemoch aj len tak, bez výkladu, a užiť si ešte jeden fascinujúci aspekt. Akustiku. Vnútorné priestory vodojemov, hlavne v tom najväčšom, sú známe svojou neskutočnou ozvenou. Stačí jeden hlasný tón alebo aplauz a zvuk sa odráža desiatky sekúnd, čo vytvára takmer magickú atmosféru. Niektorí návštevníci hovoria, že pocit v týchto priestoroch je ako byť vo vlastnej koncertnej sále ukrytej pod mestom. Priestor, ktorý technika vytvorila pred viac než sto rokmi, tak stále očaruje svojou jedinečnou rezonanciou. A keď sa spustí laserová šou, srdce a tep závratne zrýchlia svoj rytmus. Tak to len také malé upozornenie pre slabé srdiečka.
Odhaľovať skrytú tvár Brna nás fakt baví
Už sa neviem dočkať, kedy sa do Brna vyberieme zas. Naša malá veľká študentka je skvelou sprievodkyňou. Rodinné výlety tak naberajú nový rozmer. Je super, keď sa úlohy obrátia a aktivity neplánujú rodičia, ale deti.
Ak budete niekedy v Brne, vodojemy určite nevynechajte. Sú miestom, kde sa stretáva história, architektúra, ale aj neskutočná romantika.