Vytváranie spoločenských väzieb, vzťahov patrí k základným potrebám človeka. Zdravé vzťahové väzby predstavujú dobrý základ pre duševné zdravie, morálku, napomáhajú lepšiemu zvládaniu stresu a dávajú životu zmysel.
Naopak, nedostatok vzťahových väzieb môže negatívne ovplyvniť schopnosť človeka zotaviť sa z chorôb a ich absencia sa môže prejaviť ako depresia, pocit viny, prázdnoty, smútok, nedôverčivosť… A v konečnom dôsledku aj závislosť. Vzťahová závislosť zväzuje a medziľudské vzťahy ničí.
Vzťahová závislosť
Závislosť má viac podôb. Jednou z nich je i vzťahová závislosť. Závislosť vo vzťahu k partnerovi, manželovi, manželke, ale aj k deťom, rodičom. Človek svoju hodnotu odvodzuje od toho, nakoľko sa mu darí napĺňať očakávania iných.
Vzťahová závislosť je zvláštna forma nesamostatnosti. K závislému správaniu vo vyššej miere inklinujú závislé typy osobnosti:
- Človek s týmto typom osobnosti má silnú potrebu, aby sa o neho iní starali.
- Trpí strachom, že ho títo ľudia opustia.
- Necháva iných, aby za neho rozhodovali. Dôveruje ich názorom viac ako svojim vlastným.
- Snaží sa získať priazeň druhých, nedokáže odmietnuť ich požiadavky, povedať im „NIE” zo strachu, že ich stratí.
- Ľahko sa nechá zneužívať.
- Má sklon podriaďovať sa druhým. Jeho vlastná submisivita tak ešte viac posilňuje jeho nízke sebavedomie, prehnanú sebakritickosť.
- Často trpí pocitom samoty a zachádza až do krajnosti, aby mohol byť v spoločnosti druhých ľudí.
- Zažíva pocity bezmocnosti, úzkosti, strachu z toho, že bude odkázaný sám na seba, odmietnutý alebo opustený.
- Objavia sa aj somatické ťažkosti, prípadne poruchy príjmu potravy, problémy s alkoholom alebo drogami.
- V prítomnosti tých, na ktorých je závislý, sa snaží pôsobiť ako spokojný človek.
Hlavné znaky vzťahovej závislosti
- Postupne dochádza k strate schopnosti slobodne myslieť a slobodne sa rozhodovať. Rozhodnutia sú vždy prispôsobené tomu, čo chce druhá osoba.
- Objavuje sa nutkavosť ísť za osobou, na ktorej je závislý. Chce byť v jej blízkosti, pričom nevyhovenie nutkavým impulzom spôsobuje narastajúce napätie, nepríjemnú náladu, prípadne pocity viny.
- Čoraz častejšie sa dostavujú komplikácie a problémy, ktoré narúšajú vzťahy k najbližším. Okolie si všíma, že človek prestáva byť sám sebou a reaguje na to.
- Napokon takýto človek obetuje svojej závislosti čoraz viac času, takže postupne sa z jeho života vytrácajú ostatné hodnotné a zmysluplné aktivity.
- Túto zmenu si dotyčný neuvedomuje, ani nepripúšťa a z narastajúcich problémov obviňuje skôr svoje okolie.
- Rovnako ako pri alkohole alebo drogách, aj pri vzťahovej závislosti môžeme postrehnúť známky psychickej/emocionálnej, alebo aj fyzickej/materiálnej závislosti.
Závislosť od vzťahov môže mať tri základné podoby:
- Závislosť vo vzťahu rodič – dieťa.
- Partnerskú závislosť.
- Závislosť od siekt a kultov.
Prečítajte si: Pozitívne myslenie je proces učenia
Závislosť vo vzťahu rodič – dieťa
Rodina tvorí základ socializácie dieťaťa. Tu sa vytvárajú základy jeho osobnosti.
Už v rannom veku dochádza k citovej väzbe na matku. Je ťažké rozoznať hranicu medzi materskou láskou a manipuláciou. Príčinou nízkeho sebavedomia a sebahodnotenia závislých osôb môže byť dominantný alebo hyperprotektívny rodič, ktorý dieťa ponižuje tým, že bráni jeho samostatnosti.
Rozmaznávanie v detstve má za následok neustále očakávania dieťaťa, že druhí budú riešiť jeho problémy. Ak nastane situácia, že sa dieťa musí samo rozhodnúť, zaujme väčšinou pasívny postoj sprevádzaný bezmocnosťou. Hovoríme o tzv. získanej bezmocnosti.
Často sa stáva, že rodič dieťa využíva ako partnerskú náhradu. V tomto prípade dieťa zostáva vo vzťahovej pasci. To mu neumožňuje nadviazať vlastný kvalitný partnerský vzťah, nakoľko miesto v jeho srdci je obsadené matkou alebo otcom.
Neschopnosť naplniť očakávania rodičov vedie u detí k pocitom viny a menejcennosti. K najčastejším prostriedkom manipulácie a uspokojovania egoistických potrieb patrí materiálna podpora dieťaťa, predstieranie bezmocnosti, choroby… Častou črtou týchto rodín je aj trestanie pri pokuse o autonómiu.
Prečítajte si: Rodina, jej funkcie a význam pre zdravý vývin dieťaťa
Závislosť vo vzťahu medzi partnermi
Závislí ľudia majú hranice v láske nejasné. V partnerskom vzťahu by mala fungovať „rovnováha síl”. Pokiaľ je jeden z partnerov závislý od druhého partnera, táto rovnováha sa naruší.
Prejavy emočnej závislosti vo vzťahu medzi partnermi
Absencia vlastnej náplne voľného času a priateľov:
– stále na partnera čaká a nedokáže sa bez neho sám zabaviť,
– žiarli na priateľov svojho partnera a tiež ďalších členov rodiny,
– svoj čas trávi len s partnerom, nechce nič robiť osamote alebo s niekým iným,
– nemá vlastné záujmy.
Absencia vzájomnej dôvery:
– túži mať kontrolu nad partnerom a sleduje všetky jeho kroky,
– snaží sa partnerovi organizovať činnosti a čas,
– chronicky trpí strachom z opustenia a žije v predstave, že ak stratí partnera, stratí zmysel života.
Absencia slobody:
– bez partnera neurobí žiadne rozhodnutie,
– na partnerovej láske, pozornosti i uznaní je silne závislý,
– robí veci, ktorými sa snaží partnerovi zapáčiť alebo zavďačiť,
– partnera chce vlastniť,
– súhlasí so všetkými partnerovými názormi,
– ak sa partner dlhšie neozve, nezavolá či nenapíše SMS, cíti úzkosť.
Pre liečbu závislostí od vzťahov sa používajú špeciálne terapeutické prístupy. Dôležitú úlohu môže zohrať tiež nácvik sociálnych zručností, riešenie problémov a nácvik asertivity. V každom prípade je dôležité odlíšiť patologickú závislosť od závislosti, ktorá je prirodzenou súčasťou každého človeka, rovnako detí, ako aj zrelých dospelých.
Myšlienka na záver
Pre každého z nás je príjemné byť opatrovaným, ochraňovaným, ale v dospelosti je pre nás rovnako dôležitá aj potreba starať sa, opatrovať a ochraňovať.
Závislosť by sa však nemala zamieňať s láskou. Láska potrebuje priestor, slobodu. Naopak závislosť zaväzuje, zväzuje a medziľudské vzťahy ničí.
O autorke PhDr. Dane Rosovej, PhD.
Počas celej profesionálnej kariéry sa venuje poradenstvu deťom, mládeži, rodinám, sociálne znevýhodneným, rizikovým skupinám. Je odborníčkou v prevencii sociálno-patologických javov, autorkou a lektorkou programov pre deti, mládež, rodičov, pedagógov. Vedie sociálno-psychologické výcviky. Vyjadruje sa k aktuálnym témam, publikuje, s obľubou píše aj knižky pre malých čitateľov.
Zdôrazňuje dôležitosť čítania pre deti od najútlejšieho veku. Vyzdvihuje význam emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania a inkluzívneho prístupu vo výchove, vzdelávaní i v poradenskom systéme.
Pôsobila ako odborná asistentka na VŠ. Prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách, podporuje rôzne humanitné projekty, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
Je presvedčená o tom, že len to, čo robíme pre druhých, má naozaj cenu.
Autorka monografií: Preventívny program pre žiakov s poruchami správania. Skúsenosti z realizácie programu; Prevencia v školských zariadeniach. Príklady dobrej praxe.
Autorka vysokoškolských učebníc: Stratégia riešenia šikanovania v školách. Možnosti prevencie; Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci.
Autorka knižných publikácií: Hurá, idem do školy!; Teším sa do 1. triedy!; a trilógie Dankine príbehy pre teba 1; Dankine príbehy pre teba 2; Dankine príbehy pre teba 3.