Volala sa Anarcha. Mala len sedemnásť rokov, no jej telo už bolo posiate jazvami, ktoré boli znakom ukrutného utrpenia.
Po ťažkom pôrode zostala so zranením, ktoré jej spôsobovalo neustálu bolesť a zbavilo ju základnej ľudskej dôstojnosti. Spolu s ňou prežívali rovnakú nočnú moru aj Lucy a Betsey.
Anarcha
Sedemnásťročná otrokyňa pracovala spolu s rodičmi 14 – 15 hodín denne na plantáži v Alabame. Nedostatok vitamínu D a chronická podvýživa spôsobili pokrivenie kostí, najmä panvy, čo jej znemožnilo prirodzený pôrod.
Anarcha otehotnela, jej pôrod trval viac ako tri dni a plantážnický lekár James Marion Sims použil kliešte. Anarchino dieťa sa narodilo mŕtve a ona sama skončila s vezikovaginálnou a rektovaginálnou fistulou – stavom, ktorý spôsoboval neustály únik moču a stolice, ostrú bolesť, zápaly a zápach. Pre jej majiteľa neznamenala žiadnu hodnotu, no pre Simsa sa stala objektom experimentov.
Ženy ako ona vraj bolesť necítia
V 40. rokoch 19. storočia sa stali Anarcha, Lucy a Betsey „nástrojmi” v rukách lekára, ktorý sa túžil zapísať do dejín. Nemali na výber. Ako zotročené bytosti nemohli povedať „nie” a ich súhlas nikoho nezaujímal. Anarcha podstúpila najmenej tridsať operácií. Tridsaťkrát cítila rez chladného kovu, tridsaťkrát prežívala neopísateľné muky, a to všetko bez anestézie. Vtedajšia veda totiž tvrdila, že ženy ako ona bolesť necítia.
Zatiaľ čo učebnice neskôr oslavovali chirurga Simsa ako „otca modernej gynekológie”, na tri ženy sa zabudlo. Svet si zapamätal tvár muža v bielom plášti, ale vymazal tváre žien, na ktorých telách bol tento úspech vybudovaný. Nevieme, o čom Anarcha snívala, nevieme, či sa ešte niekedy dokázala úprimne smiať. Vieme len, že jej utrpenie bolo premenované na „pokrok”.
Záchrana životov
Moderná medicína dnes zachraňuje milióny životov, čo je nesmierne vzácne. No nesmieme zabúdať, že jej základy stoja na ukradnutých telách a kriku žien, ktoré nemali hlas. Rozprávať ich príbeh neznamená popierať vedu. Znamená to odmietnuť selektívnu pamäť a priznať, že každá bolesť sa počíta.
Nezabúdajme na ne. Vyslovme ich mená s úctou, ktorá im bola počas života odopretá. Pripomínajú nám, že lekársky pokrok nesmie nikdy ísť na úkor ľudského utrpenia a dôstojnosti.
Anarcha. Lucy. Betsey. Skutočné matky medicíny.
