Kristína a Juraj, známi na sociálnych sieťach ako @islandofili, sa do seba zaľúbili na Islande a dnes tu spoločne budujú život, o ktorom mnohí len snívajú.
V rozhovore nám prezradili, aký je skutočne život na Islande, prečo jedia zmrzlinu aj v snehovej búrke a ako sa adaptovať na 4 hodiny svetla denne.
Kto sú islandofili
Kristína a Juraj sú pár zo stredného Slovenska. Spoznali sa na Islande a postupne si tu našli druhý domov. Žijú a pracujú v 4-hviezdičkovom hoteli na severe ostrova pri jazere Mývatn, kde spájajú prácu, život v prírode a tvorbu obsahu. Na Instagrame ako @islandofili ukazujú Island taký, aký ich fascinuje – pokojný, autentický a plný príbehov. Roky života a cestovania po ostrove zhrnuli do interaktívnej mapy a sprievodcu, ktoré ľuďom pomáhajú zažiť Island inak.
Ako sa zo Slovenska dostali na Island? A prečo práve táto krajina?
Juraj sem prišiel už v roku 2014 pôvodne len zarobiť si na Kanadu, no Island mu úplne učaroval, a nakoniec tu zostal dlhšie než plánoval. Kristína sa sem dostala o pár rokov neskôr trochu „okľukou” – po Kanade a ešte pred odchodom na Nový Zéland si sem prišla zarobiť na sezónu. Už vtedy mala pocit, že sa sem ešte vráti.
Medzitým sme sa spoznali a v roku 2021 sme sa na Island vybrali už spolu. Začínali sme na juhu, no neskôr sme sa presunuli na sever, ktorý nám sedí oveľa viac. Je totiž pokojnejší, autentickejší a bližší tomu, čo na Islande máme radi.
Ako vznikol nápad zdieľať svoj život na Islande na Instagrame?
Vzniklo to veľmi prirodzene. Kristína má odjakživa blízko k vizuálnu. Rada fotí, tvorí a zachytáva momenty. Island ju v tomto úplne pohltil – prírodou, svetlom, atmosférou aj tým, aké príbehy tu človek denne zažije. Juraj má zas prehľad o tom, čo sa na ostrove deje – pozná zaujímavosti, fakty, kontext.
Postupne nám došlo, že sa to pekne dopĺňa a že by bola škoda si to nechať len pre seba. Začať však nebolo úplne jednoduché. Dlho sme nad tým len rozmýšľali, až nás k tomu nakopli kamaráti. A tak sme začali – bez veľkých očakávaní, skôr s chuťou zdieľať to, čo sami na Islande milujeme.
Čo je vaším cieľom pri tvorbe obsahu na Instagrame? Chcete skôr inšpirovať k cestovaniu, alebo reálne ukazovať, aké je to žiť v cudzine?
Naším cieľom je ukázať Island taký, aký ho máme radi my – so všetkými plusmi aj mínusmi. Nielen inšpirovať k cestovaniu, ale aj reálne ukázať, aké je tu žiť. Zároveň sa snažíme ľudí viesť k pomalšiemu a autentickejšiemu cestovaniu, nie len k naháňaniu „top miest”. Aj preto vznikla naša mapa Islandu, do ktorej sme zhrnuli roky života a cestovania – 700+ miest, naše tipy a itineráre. Vytvorili sme ju tak, aby si ľudia vedeli Island naplánovať jednoduchšie, užiť si ho pokojnejšie a vyhli sa chybám, ktoré človek prirodzene robí, keď to tu ešte nepozná.
Ak by ste mali váš doterajší život na Islande opísať jedným jediným slovom, ktoré by to bolo?
Asi rovnováha. Na Islande sme našli balans medzi prácou a životom, medzi ruchom a tichom, medzi tým byť medzi ľuďmi a byť sami v prírode. Je to jednoduchší, pokojnejší rytmus, ktorý nám momentálne veľmi sedí.
Čo vás na bežnom živote na Islande prekvapilo najviac – niečo, o čom sa v cestovateľských príručkách bežne nepíše?
Asi to, aký pokojný je tu bežný život. Ľudia tu pracujú, ale práca nie je stredobodom všetkého. Nikto sa príliš neponáhľa, veci majú svoj čas a veľa sa riadi tým, že „nejako sa to vyrieši”. Zároveň nás prekvapila aj veľká dôvera medzi ľuďmi – menej kontroly, menej byrokracie, viac prirodzenej zodpovednosti. A potom tie malé veci, napríklad, že sa tu ide na kúpalisko aj v zime, že deti spia vonku v kočíkoch alebo že sa bežne oslovujete krstným menom bez ohľadu na pozíciu.
A čo milujeme úplne najviac – zmrzlina sa tu je celoročne.
To, že z nej človek ochorie, keď je vonku zima, je mýtus (pritom presne toto nám bolo vždy hovorené, keď sme vyrastali na Slovensku). Bežne tu stretnete deti či dospelých aj v zime na ulici so zmrzlinou alebo nanukom v ruke. Nie sú to veľké šoky, skôr drobnosti, ktoré postupne zmenia pohľad na to, ako môže vyzerať každodenný život.
Pamätáte si na konkrétny moment, keď ste si prvýkrát uvedomili, že sa na Islande už necítite ako turisti, ale ako doma?
Nemáme jeden konkrétny moment, skôr to prišlo nenápadne. Asi keď sa z výletov stal bežný život, keď máme svoje miesta, rutinu a voľný čas už netrávime „spoznávaním” okolia, ale jednoducho tým, že tu žijeme. A aj tým, že sa zapájame do vecí, ktoré robia lokálni – rôzne aktivity, stretávanie sa, bežný život komunity. Vtedy nám došlo, že sa tu už necítime ako turisti.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň a v čom sa najviac líši od pracovného tempa, ktoré ste poznali na Slovensku?
Náš bežný pracovný deň je v podstate jednoduchý, ale to, čo ho robí iným, je prostredie. Menej ruchu, menej vizuálneho smogu a väčšia blízkosť k prírode. Najviac to cíti asi Kristína. V Bratislave na ňu veľmi pôsobil hluk mesta a už len presun z Digital Parku do Ružinova vedel byť psychicky náročný. Tu je to úplne iné. Stačí vyjsť z hotela pred alebo po práci a ste rovno v otvorenej prírode. Za pár minút chôdze sa dostaneme k jazeru Mývatn, jednému z najzaujímavejších jazier na Islande, známemu svojou sopečnou krajinou a obrovským množstvom vtáctva. A práve tieto malé veci robia veľký rozdiel v tom, ako človek vníma bežný deň.
Islandské počasie je nevyspytateľné. Ako ste sa naučili prispôsobiť svoje plány a náladu tomu, že vonku nie je vždy ideálne?
Úprimne, veľmi jednoducho. Naučili sme sa to prijať. Máme radi aj extrémnejšie počasie – snehové búrky, keď sú zatvorené cesty… Vtedy jednoducho spomalíme a prispôsobíme sa tomu. Berieme to ako súčasť života tu. Menej slnka a tepla na nás osobne nepôsobí negatívne. Riadime sa heslom: neexistuje zlé počasie, iba nevhodné oblečenie. Keď je človek dobre vybavený, vie tráviť čas vonku aj v daždi či vetre úplne prirodzene. Horúčavy nám nechýbajú. Islandské leto, ktoré pripomína slovenskú teplejšiu jar, nám úplne vyhovuje. Zima, najmä okolo Vianoc, má zase svoje čaro – taký ten „cozy” pocit. Aj keď sú len 3 – 4 hodiny svetla, dá sa tomu prispôsobiť a nájsť si v tom svoj rytmus.
Island je drahá krajina… Ale sú tam lepšie mzdy ako u nás? Máte pocit, že je tam jednoduchšie si niečo ušetriť alebo dopriať zážitky než doma?
Určite to závisí od toho, kde človek žije a aký má životný štandard. My žijeme na vidieku a máme veľkú výhodu v tom, že nám zamestnávateľ poskytuje ubytovanie a stravu za malé poplatky. Vnímame to ako veľký benefit, vďaka ktorému si vieme odložiť naozaj pekné peniaze, a to aj napriek tomu, že často cestujeme po ostrove. Vo všeobecnosti sú tu mzdy vyššie, ale aj náklady. Ak však človek nájde dobré podmienky a nemá extrémne výdavky, vie si tu ušetriť viac než doma a zároveň si dopriať aj zážitky.
Čo robia islandofili, keď práve nepracujú a nie sú na výlete?
Trávime čas s kamošmi alebo sa len tak túlamе po okolí. V oblasti, kde žijeme, je stále čo objavovať a tie miesta sa nám asi nikdy nezunujú. Namiesto prechádzok po Záhorí máme prechádzky cez vulkanickú krajinu, lávové polia a krátery. A zároveň prirodzene tvoríme – fotíme, natáčame alebo vymýšľame nové video na Instagram. Je to vlastne úplne obyčajný život, len zasadený do islandskej prírody.
Nakoľko je pre život na Islande dôležitá islandčina a dá sa dlhodobo fungovať len s angličtinou?
Na Islande sa dá dlhodobo fungovať aj s angličtinou. Väčšina ľudí ju ovláda veľmi dobre, takže v práci aj bežnom živote sa bez problémov dohovoríte. Islandčina však zohráva dôležitú rolu, najmä ak tu chce človek ostať dlhšie. Pomáha viac sa začleniť, lepšie pochopiť kultúru a vytvoriť si bližšie vzťahy s domácimi. My to vnímame tak, že na začiatok angličtina úplne stačí, ale ak tu chcete naozaj „žiť” a nielen fungovať, islandčina má veľký význam – najmä ak žijete v meste.
Je ťažké nájsť si medzi miestnymi skutočných priateľov, sú Islanďania voči cudzincom skôr uzavretí?
Nie je to nemožné, ale chce to čas. Islanďania sú milí, zdvorilí a nápomocní, no v osobných vzťahoch si držia väčší odstup. Priateľstvá si budujú pomalšie a často v rámci dlhoročných kruhov. Z našej skúsenosti platí, že keď prejavíte záujem, zapájate sa do miestneho života a napríklad sa snažíte aj o jazyk, postupne sa to láme. Nie je to o tom, že by boli uzavretí, skôr potrebujú viac času, kým si vás pustia bližšie.
V čom vás život v takomto špecifickom prostredí najviac zmenil? Sú veci, ktoré ste kedysi považovali za dôležité a dnes vám prídu nepodstatné?
Asi nás to najmä spomalilo. Začali sme menej riešiť veci, ktoré nám kedysi prišli dôležité. Tu človek prirodzene prehodnotí svoje priority, keď má každý deň okolo seba taký priestor a pokoj. Viac si vážime jednoduché veci ako čas vonku, ticho, obyčajné dni. Island nám dal taký väčší nadhľad a pokoj v hlave.
Život v zahraničí, kde ste odkázaní hlavne jeden na druhého, je veľkou skúškou. Čo ste sa o sebe ako o páre vďaka Islandu naučili?
Určite nás to naučilo viac spolu komunikovať a spoliehať sa jeden na druhého. Keď ste v cudzej krajine, bez rodiny a zázemia, veľa vecí riešite len vy dvaja. Aj bežné situácie vás vedia preveriť viac než doma. Zároveň sme zistili, že nám to spolu funguje aj v jednoduchosti – nemusíme stále niečo robiť, stačí byť spolu. Island nás ako pár skôr utvrdil v tom, že sme si dobre vybrali
Island učí človeka skromnosti k zdrojom. Ovplyvnilo to nejako vaše spotrebiteľské správanie alebo pohľad na ekológiu?
Určite áno. My sme boli skôr minimalisticky nastavení už predtým, ale Island to ešte viac prehĺbil. Tu človek veľmi rýchlo zistí, že veľa vecí vlastne nepotrebuje. Nežijeme tu konzumným spôsobom života a ani nám to nechýba. Aj tým, že je to ostrov, je výber v obchodoch menší – či už pri potravinách alebo bežných veciach. Paradoxne je to veľmi oslobodzujúce. Nemáte pocit, že si musíte vybrať z desiatich možností – napríklad v najbližšom obchode máme na výber dve značky šampónu a hotovo. Postupne nás to naučilo nakupovať menej impulzívne a viac premýšľať nad tým, čo naozaj potrebujeme. A celkovo tu človek nevníma prírodu ako samozrejmosť, ale skôr ako niečo, čo si treba vážiť a chrániť.
Keď prídete na návštevu na Slovensko, ktoré veci si všimnete, že sú iné (lepšie alebo horšie) než na Islande?
Ako prvé si vždy všimneme, aké je Slovensko živé. Viac ľudí, viac ruchu, viac možností – kaviarne, reštaurácie, kultúra. Všetko je dostupnejšie a na chvíľu si to naozaj užívame. Hneď si všimneme aj prírodu – najmä lesy a zeleň, ktoré nám na Islande chýbajú. A, samozrejme, jedlo – tradičné chute, sezónne ovocie, pečivo či mliečne výrobky, na ktoré sme zvyknutí. Na druhej strane nás po čase prekvapí aj tempo a určitý tlak, na ktorý už takí zvyknutí nie sme. Vždy si potom znovu uvedomíme, že obe krajiny majú svoje silné stránky a že nám každá dáva niečo iné.
Mnoho ľudí hľadá svoj domov celý život. Čo slovo domov znamená pre vás?
Domov pre nás nie je len jedno miesto. Je to skôr pocit – byť tam, kde sa cítime pokojne, sami sebou a kde sme spolu šťastní. Momentálne ho máme na Islande. Zároveň však vieme, že časť nášho domova bude vždy aj na Slovensku – v ľuďoch, rodine a
spomienkach.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí možno tiež cítia, že ich to ťahá inam, ale boja sa urobiť ten prvý krok do neznáma, tak ako kedysi vy?
Asi to, že ten strach je úplne normálny. Mali sme ho aj my. Netreba mať všetko premyslené do detailu, často stačí urobiť ten prvý krok a veci sa začnú skladať za pochodu. A aj keby to nevyšlo podľa predstáv, vždy je to skúsenosť, ktorá vás niekam posunie. Možno sa dá trochu inšpirovať aj islandským mottom þetta reddast – všetko sa nejako vyrieši. Aby ste sa o pár rokov nemuseli obzerať späť a pýtať sa sami seba: čo keby sme to vtedy skúsili.