Zlatý stred alebo tvrdá realita? Slovenka Simona porovnáva materstvo pod Tatrami a vo Švajčiarsku

Švajčiarsko si mnohí z nás idealizujú ako dokonalý raj na zemi s neobmedzenými finančnými možnosťami. Ako však vyzerá realita pre maminu-rodičku, ktorá prichádza z krajiny s jedným z najdlhších sociálnych systémov na svete? Simona Koch, rodená Slovenka žijúca pod Alpami, je vydatá za Švajčiara a pracuje pre  farmaceutickkú firmu. Po polroku strávenom s dcérou sa vrátila do zamestnania na čiastočný úväzok. V otvorenom rozhovore približuje švajčiarsky systém, ktorý rodičom ponúka dychberúcu zdravotnú starostlivosť a stopercentnú istotu v krízových situáciách, no zároveň nekompromisne tlačí ženy späť do pracovného kolobehu už po štrnástich týždňoch.

Simona, vo Švajčiarsku žiješ, pracuješ, študovala si tam. Tvoj manžel je Švajčiar, ktorého si navyše v rekordne krátkom čase naučila po východniarsky. Keď si zistila, že čakáš bábätko, s akými očakávaniami si vstupovala do tamojšieho systému? Vzhľadom na to, že mám na Slovensku veľa kamarátok, ktoré už boli mamičkami, mala som istú predstavu o tom, ako to funguje na Slovensku. Vo Švajčiarsku ma mnohé veci neprekvapili, na niektoré som sa vyslovene tešila, no boli aj také, z ktorých som mala vopred obavy.

Čo bolo pre teba tým najväčším strašiakom? Jednoznačne dĺžka materskej dovolenky. Úprimne, samotný výraz „dovolenka“ sa mi v tomto kontexte nikdy nepáčil, keďže s oddychom to nemá veľa spoločného. Švajčiarsky zákon garantuje iba 14 týždňov platenej materskej. Ak ti zamestnávateľ vyjde v ústrety, môžeš si toto obdobie predĺžiť o neplatené voľno. Ja som mala obrovské šťastie – moja firma mi umožnila zostať doma spolu šesť mesiacov. Keď to však porovnám s kamarátkami na Slovensku, tie v takomto ranom štádiu nad návratom do práce ani neuvažujú. Do šiestich mesiacov skrátka chceš byť čo najdlhšie s dcérkou doma.

„Švajčiarsky zákon garantuje iba 14 týždňov platenej materskej dovolenky. Moje kamarátky na Slovensku v takomto rannom veku dieťaťa nad návratom do práce ani neuvažujú.“

Na druhej strane, čo ťa na švajčiarskom prístupe milo prekvapilo? Tá neskutočná podpora od samého začiatku. Ani na sekundu som nemala pocit, že som v tom sama alebo stratená. Lekárske kontroly prebiehajú štandardne, no akýkoľvek problém či neistotu moja lekárka vyriešila okamžite. Od 20. týždňa sa navyše starostlivosť delí medzi gynekológa a pôrodnú asistentku, ktorej hovoria Hebamme. Tá ma sprevádzala predpôrodnou prípravou, napríklad akupunktúrou. Najlepšie na tom je, že zdravotná poisťovňa plne hradí 16 domácich návštev tejto asistentky počas prvých dvoch mesiacov po pôrode.

Ako vyzerá takáto návšteva asistentky priamo u vás doma? Je to nesmierne individuálne, nastavíš si to presne podľa potrieb rodiny. Ja som mala vopred veľké obavy z dojčenia, takže ma naň pripravovala už pred pôrodom, odporučila mi bylinky a všetko vysvetlila. Keď sme prišli z pôrodnice, prvé dni bola u nás denne. Ukázala nám, ako bábätko správne držať, prebaľovať, kúpať, ako zvládnuť spánkový režim. Postupne, keď sme získali istotu, chodila raz či dvakrát týždenne. Navyše, systém ti garantuje tri ďalšie bezplatné konzultácie k dojčeniu počas celého prvého roka. Keď som po polroku dostala zápal prsníka, nemusela som stresovať – zavolala som jej a ona prišla v rámci poistenia.

Poďme k samotnému pôrodu. Na Slovensku sa prítomnosť otcov stále niekde pripláca alebo rieši ako nadštandard. Ako je to vo Švajčiarsku? U nás to bola úplne prirodzená vec, o ktorej sme s manželom ani nediskutovali. Chodili sme spolu na všetky lekárske vyšetrenia, kde lekárka všetko ukazovala a vysvetľovala aj jemu. Samotný pôrod bol spoločným zážitkom. Bola som nesmierne vďačná, že tam bol so mnou. Ja som mala za úlohu priniesť len seba a brucho, on manažoval všetko ostatné – tašku, reproduktory s hudbou aj občerstvenie. Rodila som v špecializovanej ženskej nemocnici (Frauenspital), kde celý proces vedú pôrodné asistentky. Lekár prichádza doslova na posledných pár minút.

Mala si možnosť zvoliť si alternatívne polohy alebo napríklad pôrod do vody? Áno, možnosti sú naozaj široké. Pôrodná sála vyzerá skôr ako priestranná hotelová izba. Nachádza sa tam veľká vaňa, toaleta so sprchou a plne nastaviteľné lôžko. Pôrod som dokonca začínala vo vode, aby som sa uvoľnila, hoci neskôr som sa rozhodla pre inú polohu. Personál pristupuje k rodičke a partnerovi slávnostne. Keďže môj pôrod trval dlho, priebežne sa nás pýtali, či nie sme hladní a nosili jedlo aj manželovi. Pôsobí to skôr hotelovým dojmom.

Po pôrode to však nekončí len návštevami asistentky u teba doma. Spomínala si, že systém veľmi tlačí aj na to, aby sa žena dala dokopy fyzicky, a že máte preplácané špeciálne cvičenia. Ako to funguje? Áno, presne tak. To je ďalšia super vec. Zdravotná poisťovňa ti dáva možnosť a plne preplatí 10 lekcií špecializovaného popôrodného cvičenia a fyzioterapie. Sú to väčšinou skupinové cvičenia pod vedením odborníkov, ktoré sú zamerané presne na to, čo telo ženy po pôrode potrebuje – napríklad na panvové dno a celkovú regeneráciu. Moja pôrodná asistentka mi odporučila pár overených miest a mala som s tým osobne skvelú skúsenosť. Nielenže ti to neskutočne pomôže po fyzickej stránke, ale je to obrovská pomoc aj pre psychiku. Vyjdeš medzi ľudí a je to taký ten správny, zdravý štart naspäť do reality.

„Pôrodná sála vyzerá skôr ako priestranná hotelová izba s veľkou vaňou. Personál pristupuje k rodine s úctou, nosili jedlo mne aj manželovi. Pôsobí to hotelovým dojmom.“

Vráťme sa k bodu, kedy matke končí materská a musí nastúpiť do práce. Kam s takým malým bábätkom? Buď si musíš nájsť miesto v jasliach, ktoré sú na takto malé deti plne prispôbené, alebo hľadáš alternatívy. Keď s tebou po dvoch mesiacoch oficiálne skončí pôrodná asistentka, prevezme si ťa niečo ako rodičovské poradenstvo, ktoré funguje bezplatne až do piatich rokov veku dieťaťa. Sú tam bývalé detské sestry či výživové poradkyne. Práve tam ma upozornili, že jasle musím riešiť s obrovským predstihom. Mnohé ženy si rezervujú miesta ešte počas tehotenstva. Ďalšou možnosťou sú takzvané Tagesmutter – denné mamy. Ide o certifikované ženy, ktoré sa u seba doma starajú o jedno či viacero detí. Je to skvelá alternatíva, ak nemáte poruke starých rodičov. Potom je to už však čisto otázka financií.

Keď sa povie Švajčiarsko, Slováci vidia najmä vysoké platy a blahobyt. Aká je reálna finančná situácia rodiny s deťmi? Každá minca má dve strany. My máme obrovské šťastie, že máme starých rodičov na blízku, ktorí nám pomáhajú. Viem však od priateľov s viacerými deťmi, že na konci mesiaca končia finančne na nule. Aj dvaja vysokoškolsky vzdelaní ľudia na manažérskych pozíciách majú problém utiahnuť poplatky za jasle a škôlky. Sú to extrémne položky.

Je podľa teba švajčiarsky systém nastavený na podporu kariéry žien, alebo skôr na to, aby zostali doma? Paradoxne, je nastavený tak, aby ženy zostávali doma. V tomto smere vnímam Švajčiarsko ako pomerne konzervatívnu a v dnešnej dobe až zastaranú krajinu. Rétoricky sa síce snažia držať krok s dobou, že tá žena sa chce vrátiť a chce pracovať, no reálne nepoznám ženu, ktorá by sa po 14 týždňoch vrátila do práce dobrovoľne preto, že tak veľmi chcela. Vracajú sa, lebo museli – inak by im zamestnávateľ nedržal miesto. Keď sú deti väčšie, prichádza ďalší problém. Školy a škôlky často fungujú napríklad len od deviatej do jedenástej. A čo potom? Koncept školských jedální či popoludňajších klubov (družín) sa do praxe dostáva len veľmi pomaly. Historicky sa skrátka očakávalo, že matka bude o dvanástej doma s teplým obedom. Naša generácia je v tomto prelomová – musíme a chceme pracovať, no infraštruktúra nám to neuľahčuje.

„Švajčiarsko je v otázke podpory matiek prekvapivo konzervatívne. Školy končia na poludnie a infraštruktúra stále očakáva, že matka bude doma čakať s teplým obedom.“

Na Slovensku trvá rodičovská dovolenka tri roky, čo je svetový unikát. Je to podľa teba výhoda alebo prekážka? Keby som si mohla vybrať, zvolila by som si zlatý stred. Švajčiarskych 14 týždňov je extrémne málo, dieťa rastie prirýchlo a matke ujde najkrajšie obdobie. Na druhej strane, tri roky na Slovensku sú z pohľadu kariéry a ženy príliš dlhá doba. Návrat do pracovného tempa a opätovné hľadanie samej seba je potom veľmi náročné. Ak má žena dve či tri deti po sebe, hovoríme o šiestich až deviatich rokoch mimo profesie. To komplikuje situáciu žene aj zamestnávateľovi. Vo Švajčiarsku sa vďaka rýchlemu návratu vrátiš na svoju pôvodnú pozíciu, ak je to to, čo si želáš. Ideálny by bol kompromis niekde v polovici, mne osobne by vyhovoval taký ten „zlatý stred“.

Čo ťa materstvo zatiaľ za ten prvý rok naučilo o sebe samej? No tak, to je pekne ťažká otázka na koniec… (smiech) Asi hľadať tak nejak kľud a pokoj aj v takých tých najchaotickejších momentoch, čo si myslím, že by som sa bez materstva tak rýchlo nepriučila. Ono ma to do toho trošku prinútilo, ale som za to veľmi vďačná. Aj keď sú niekedy momenty, v ktorých mám pocit, že sa točí nielen hlava, ale aj celý svet dookola, tak sa to učím neustále predýchať, upokojiť sa a nanovo s nadhľadom vnímať tú situáciu. Vtedy zistíš, že to malé dieťa je vlastne síce možno v tom momente pre teba chaos (ródeo), ale zároveň aj taký ten bod pokoja a kľudu. A to je neopísateľne pekné.

Čo by si odkázala Slovenkám, ktoré sa plánujú presťahovať do Švajčiarska alebo tam založiť rodinu? Na aký kultúrny šok sa pripraviť? Naučte sa plánovať. V tejto krajine sa spontánne neudeje absolútne nič. Máme jednu kamarátku, nie zo Slovenska, ale z inej krajiny, ktorá sa práve sťahuje do Švajčiarska a ide aj rodiť. To som jej dala ako prvú radu: „Volaj, plánuj, telefonuj, dohodni si termíny čo najlepšie predvčerom.” Pôrodná asistentka či pediater, ktorý je vybukovaný na mesiace, to nekončí. Švajčiari skrátka spontánni nie sú. Má to svoje výhody, keď si človek na to zvykne. Zároveň môže byť potom čokoľvek spontánne ťažké, ale keď na to človek nie je zvyknutý, tak ho to môže zaskočiť. Takže plán je základ.

A čo máš naopak na Švajčiaroch najradšej, alebo čo je také tvoje obľúbené? Taká istota, že ak niečo je, alebo ak niečo potrebujem, tak viem, že tá podpora a pomoc s istotou bude. A to som zažila niekoľkokrát. Samozrejme, že som v tehotenstve mala momenty alebo bolesti, alebo niečo nepredvídané cez víkend. Proste vedela som, že sa na systém v každom momente viem spoľahnúť. Nie nadarmo sa hovorí, že niekto funguje ako švajčiarske hodinky. Do hodiny som bola vždy vybavená aj cez víkend. Keď sa nám stal úraz, v momente ma s ňou v nemocnici prijali, vyšetrili, upokojili, bola som naspäť doma, všetko bolo v poriadku. Či už predtým, alebo aj po, alebo aj počas pôrodu, alebo dokonca potom s bábätkom, keď sme mali nejakú neistotu… Dokonca sme sa raz zľakli, že sa niečo stalo, tak do pár minút bola u nás sanitka. Ja som nemala ešte ani ponožky obuté a už nás naberali: „Poďte, ideme.” A toto je taký ten vnútorný pocit istoty, že ak sa niečostane, je tu tá pomoc. A to je super.

Analýza redakcie: Slovensko vs. Švajčiarsko (Fakty a systémové rozdiely)

Zatiaľ čo slovenský systém kladie dôraz na dĺžku sociálnej ochrany a umožňuje matke dlhodobé prepojenie s dieťaťom za cenu straty kariérnych pozícií a nižších príjmov, švajčiarsky systém je nekompromisne orientovaný na ekonomickú produktivitu, no kompenzuje to dokonalou zdravotnou a asistenčnou starostlivosťou priamo v domácnosti.

Porovnávacia tabuľka systémov pre matky a rodičky