Je koniec augusta a ja mám každý rok ten istý pocit. Smútok.
Okolo mňa sa mamy tešia, že sa „konečne” vráti poriadok do bežných dní, že deti pôjdu do školy a ony si vydýchnu. A ja tu sedím a je mi z toho smutno.
Neviem si pomôcť
Milujem prázdniny. Milujem každé voľno, ale leto mám najradšej zo všetkých ročných období. A hoci mám doma už len vysokoškoláčku a stredoškoláka – teda deti, ktoré dávno nepotrebujú, aby som im organizovala deň za dňom – prázdniny sú pre mňa stále v niečom výnimočné.
A nebude to tým, že by som celé leto nič nerobila. Pracujem, ako inak. Ale rána sú iné. Pomalšie. Plné slnka. Také, pri ktorých mám pocit, že život na chvíľu prestane bežať podľa kalendára. Nikto sa nikam neponáhľa, nekričí, že mešká, nepozerá na hodiny každých päť minút.
A práve tá absencia zhonu je to, čo mi bude najviac chýbať.
Vždy som robila všetko preto, aby som prázdniny trávila s deťmi čo najviac
Poznám ale aj mamy, ktoré si potrebujú počas leta od detí oddýchnuť, poslať ich do tábora alebo k starým rodičom a mať chvíľu pre seba. Rozumiem tomu a vôbec ich neodsudzujem. Lenže ja som to takto nikdy necítila. Môj oddych boli práve prázdniny s nimi. Spoločný čas bol pre mňa dobíjaním, nie niečím, z čoho by som sa potrebovala zotavovať.
A potom príde september
Budíky. Rozvrhy. Povinnosti. Pocit, že leto bolo zrazu strašne krátke.
Viem presne, čo nastane. Prvý školský deň bude horší ako všetky pondelky spolu. Presne tie pondelky, ktoré tak nemám rada. A pritom viem aj to, že o pár týždňov si opäť zvyknem. Vždy si zvyknem.
A možno smútim aj preto, že s každým ďalším rokom si viac uvedomujem, že tých liet s deťmi doma už nebude nekonečne veľa. Deti sú veľké. Ich detstvo sa už dávno premenilo na inú etapu života a ja si čoraz viac vážim každé leto, ktoré ešte môžeme stráviť spolu. Bez plánov na každú hodinu. Len tak.
Neviem, či je táto melanchólia niečo, čo treba vyriešiť
Asi ju len treba prijať a priznať si, že koniec leta je pre mňa malá strata. A že je úplne normálne smútiť za pomalými ránami, za vôňou leta a za obyčajnými dňami, ktoré sa nám počas prázdnin zdajú samozrejmé.
Koniec augusta ma každý rok tak veľmi bolí. Nevadí mi, že príde september. Prekáža mi, že ďalšie leto sa už nikdy nevráti presne také, aké bolo toto.
Posledná prázdninová TOP 5
Melancholická či smutná? Ale nie, ideme ďalej… Čítajte a zostaňte s nami.
Učitelia, nepýtajte sa detí, kde boli na dovolenke
10 red flags slovenského školstva:Niektoré vety zo školy nás sprevádzajú dodnes
Mar Garcelán prepísala históriu: Žena s Downovým syndrómom sa stala poslankyňou
Menopauza nie je koniec. Je začiatkom obdobia, keď si žena začne cielene chrániť zdravie
Krásny záverečný augustový pondelok vám želám,
s láskou Veronika