Čoraz viac žien objaví príznaky diagnózy ADHD až v dospelosti, a to potom, čo podobné prejavy odborníci spozorujú u ich detí. Správanie, ktoré roky považovali za chaos alebo za akési osobné zlyhanie, zrazu dostáva úplne iné vysvetlenie.
Ako príklad môžeme uviesť mamičku menom Cassie Blakely. Už ako školáčka vedela šikovne uniknúť od úlohy, ktorá jej nešla. Učiteľku napríklad požiadala, aby jej pomohla zastrúhať ceruzky. Navonok pôsobila spoločensky a dokázala si ľudí získať, no učenie jej dávalo zabrať. Odpoveď na otázku, prečo sa tak často cítila iná, prišla až v 37 rokoch. K vyšetreniu ju priviedli diagnózy jej dvoch dcér. V ich ťažkostiach postupne spoznala vlastné detstvo.
ADHD u dievčat nebýva vždy nápadné
Dlhé roky si ľudia spájali ADHD najmä s chlapcom, ktorý nevydrží sedieť a vyrušuje na hodine. Menej nápadné prejavy u dievčat tak zostávali bez povšimnutia. Namiesto výraznej hyperaktivity sa u nich môže objavovať zasnívanosť alebo problém udržať pozornosť. Ťažkosti sa často odohrávajú vo vnútri. Myšlienky bežia naplno, úlohy zostávajú nedokončené a okolie vidí iba tichú žiačku, ktorá by sa mala viac snažiť.
Dievčatá sa väčšinou učia svoje prejavy skrývať. Pozorujú okolie a vytvárajú si vlastné pomôcky, aby pôsobili organizovane. Dobré známky ani úspešná kariéra ADHD automaticky nevylučujú.
V príznakoch dieťaťa sa môže ozvať vlastné detstvo
Silná genetická zložka vysvetľuje, prečo sa podobné črty objavujú v jednej rodine. Odborník spomenutý denníkom New York Post odhaduje, že pri ADHD u jedného rodiča sa pravdepodobnosť poruchy u dieťaťa pohybuje okolo 40 až 50 percent.
Proces môže fungovať aj opačným smerom. Vyšetrenie dieťaťa privedie rodiča k spomienkam na školu a na roky vyčerpávajúceho maskovania. Zrazu si vybaví zabúdanie úloh alebo večné dobiehanie povinností na poslednú chvíľu.
Samotná podobnosť ešte diagnózu nepotvrdzuje. Neorganizovanosť a slabšie sústredenie pozná občas každý človek. O ADHD sa uvažuje predovšetkým pri dlhodobých ťažkostiach, ktoré zasahujú do bežného fungovania vo viacerých oblastiach života.
Materstvo ADHD nevytvorí, ale zato ho môže odkryť
Žena mohla celé roky fungovať pomocou vlastného systému. Spoliehala sa na kalendár a pripomienky. Viacero povinností zachraňovala prácou na poslednú chvíľu. Po narodení dieťaťa sa pravidlá zmenia. Deň už nemožno naplánovať iba po svojom a počet vecí, ktoré treba udržať v hlave, prudko narastie.
Objednávanie k lekárom sa mieša s domácnosťou. Do toho prichádza nedostatok spánku a neustále prerušovanie. Pomôcky, ktoré dovtedy ako-tak fungovali, prestanú stačiť. Žena potom ľahko nadobudne pocit, že nezvláda materstvo. Porovnáva sa s ostatnými a hanbí sa za zabudnutý termín alebo neporiadok doma. Nejde tu ale vždy iba o nedostatok snahy. ADHD ovplyvňuje napríklad také výkonné funkcie mozgu, ktoré pomáhajú riadiť pozornosť a plánovanie.
Roky úsilia zvonka často nevidno
Veľa žien s neskorou diagnózou pôsobí navonok úspešne. Vyštudovali vysokú školu a tvrdo pracujú. Popritom sa starajú o rodinu. Za zvládnutým dňom sa však môže schovávať obrovské vyčerpanie.
Každú drobnosť si zapisujú a používajú niekoľko budíkov. A v hlave si aj tak neustále kontrolujú, na čo zabudli.
Okolie vidí výsledok, nie množstvo energie potrebnej na jeho dosiahnutie.
V zdroji sa opisujú aj ženy, ktorých dlhoročné ťažkosti sa zhoršili v období perimenopauzy, ktorej sme sa už pred istým časom venovali aj my. Zmeny nálady alebo rastúce preťaženie najskôr pripisovali iným príčinám. Až odborné vyšetrenie ukázalo, že časť problémov súvisí s dovtedy nerozpoznaným ADHD.
Sociálne siete môžu nasmerovať, no nie stanoviť diagnózu
Otvorenejšie rozhovory o ADHD pomohli viacerým ženám pomenovať skúsenosti, ktorým dovtedy nerozumeli. Príspevok na sociálnej sieti môže byť prvým impulzom vyhľadať pomoc. Odborné posúdenie tým však nenahradí.
To, že sa niekedy cítite vyčerpaná a povinnosti vám prerastajú cez hlavu, ešte automaticky neznamená, že máte ADHD. Podobné ťažkosti môžu sprevádzať úzkosť alebo dlhodobý nedostatok spánku. No má zmysel sledovať, ako dlho trvajú a nakoľko zasahujú do práce aj rodinného života.
Klinický psychológ alebo psychiater sa pri vyšetrení zaujíma aj o prejavy v detstve. Diagnóza sa neopiera o jednu zlú sezónu ani o výsledok krátkeho internetového testu.
Po rokoch výčitiek konečne prichádza odpoveď
Diagnóza nezmení roky, v ktorých si žena vyčítala nedisciplinovanosť. Ale aspoň už lepšie rozumie tomu, prečo ju bežné povinnosti stáli toľko veľa síl.
Odborná pomoc ponúka možnosti liečby aj praktické stratégie pre každodenný život. Rovnako dôležitá býva úľava od hanby. Žena môže prestať hľadať odpoveď v tom, že je neschopná alebo zlá mama.
Diagnostika dieťaťa tak niekedy otvorí dvere celej rodine. Mama lepšie rozumie jeho prežívaniu a postupne sa učí byť láskavejšia aj k sebe. V príbehu svojho dieťaťa po rokoch spoznáva aj samu seba a konečne začína rozumieť tomu, čo bolo v jej vlastnom živote dlho nevysvetlené.