Ako jedenásťročná napísala príbeh o obláčikových kamarátoch, ktorý spolužiaci považovali za priveľmi dobrý na to, aby bol jej vlastný. O pár desaťročí neskôr sa z tejto detskej túžby stala kniha Obláčikovo – rozprávka o dvojičkách Čiko a Čika so svietiacim srdiečkom, ktoré mení farbu podľa nálady.
Miriam Vitikačová, ktorá spája svet biológie, materstva a laktačného poradenstva, prezrádza, ako vznikol tento nezvyčajný večerný rituál, prečo je pre deti také dôležité vedieť pomenovať svoje emócie a aký jednoduchý trik funguje takmer pri každom uspávaní.
Kam až siaha váš sen napísať vlastnú rozprávku?
Tento sen má korene hlboko v mojom detstve a viaže sa k nemu jedna silná spomienka. Keď som mala 11 rokov, napísala som krátky príbeh o obláčikových kamarátoch, ktorí preskakovali z jedného napufkaného oblaku na druhý. Presný dej si už nepamätám, no živo vnímam to, čo sa stalo potom.
Pani učiteľka vybrala moju rozprávku ako najkrajšiu a prečítala ju pred celou triedou. Deti počúvali s otvorenými ústami. Po zazvonení, cez prestávku za mnou spolužiaci chodili a tvrdili, že to predsa nie je možné, že som to musela odniekiaľ odpísať. Vtedy ma to možno trochu zamrzelo, no dnes viem, že to bola najúprimnejšia detská poklona. Práve v tom momente sa zrodila moja prvá túžba a sen napísať raz skutočnú vlastnú rozprávku. Vydaním Obláčikova sa teraz tento môj sen po rokoch mení na realitu.
Ste biologička, mama, laktačná poradkyňa – ako sa tieto svety spojili do knihy pre deti?
Všetky tieto tri svety so sebou krásne súznia a prirodzene sa dopĺňajú. Ako biologička viem, ako veľmi emócie a stres ovplyvňujú detský organizmus. Ako mama a laktačná poradkyňa zasa denne vnímam, aká dôležitá je pre deti blízkosť, bezpečie a večerné upokojenie. Práve večer som pri svojich deťoch cítila silnú potrebu dať im niečo, čo im pomôže spracovať všetky zážitky z celého dňa. Začala som im preto intuitívne rozprávať vlastné príbehy – s citom, voľným a veľmi pokojným harmonickým tempom. Všimla som si, že keď sa započúvali, ich fantázia začala pracovať, úplne sa uvoľnili a preniesli sa do bezpečného sveta. Zaspávanie bolo zrazu oveľa ľahšie a rýchlejšie. Kniha tak vznikla z vlastnej praxe a čistej lásky.
Prečo práve obláčiky a dvojičky Čiko a Čika? A odkiaľ sa vzal nápad so svietiacim srdiečkom, ktoré mení farbu podľa nálady?
Mená dvojičiek vznikli z milej jazykovej hry – schováva sa v nich samotné slovo oblá-ČIK. Svet nad našimi hlavami vo mne odjakživa vzbudzoval obrovskú fantáziu a dvojičky sú v príbehu symbolom silného, nerozlučného priateľstva a súrodeneckého puta. Keďže sa majú veľmi radi, bolo mi jasné, že musia mať aj veľké, žiariace srdiečka, ktoré svietia rovnako jasne ako slnko či dúha na oblohe.
Nápad so svietiacim srdiečkom, ktoré mení farbu podľa nálady, vznikol z reálnej rodičovskej potreby. Malé deti často nevedia slovami vyjadriť a pomenovať to, čo prežívajú. Svet emócií je pre ne niekedy príliš abstraktný a neuchopiteľný. Farby však vnímajú veľmi intenzívne. Meniace sa srdiečko im vizuálne a jednoducho ukáže, čo sa v nich odohráva. Mojím cieľom bolo dať mamičkám do rúk pomôcku, ktorú môžu s deťmi hravo aplikovať nielen večer pri knižke, ale počas celého dňa, keď emócie vybuchnú a slová nestačia. Verím, že vďaka tomu sa pre rodičov a deti stane Obláčikovo mostom k rozhovorom o tom, ako sa momentálne cítia.
Obláčikovo má pomôcť deťom pomenovať pocity. Prečo je práve toto pre malé deti také dôležité?
Pre deti môže byť svet emócií niekedy priveľmi intenzívny a neprehľadný. Sama to denne riešim doma so svojimi deťmi – mám 4-ročné a 9-ročné, takže vidím, aké rôznorodé tie pocity v každom veku sú. Hoci už aj ten mladší rozpráva, keď príde únava alebo silný zážitok z celého dňa, býva pre obe deti ťažké presne pomenovať, čo vlastne vo vnútri prežívajú. Výsledkom potom býva frustrácia, nepokoj či nervozita. Pomenovanie konkrétneho pocitu je prvým krokom k tomu, aby sa dieťa dokázalo upokojiť. Keď mu pomôžem slovami vyjadriť: „Teraz si unavený alebo ťa niečo mrzí, to je v poriadku,” dávam mu najavo, že mu rozumiem. Učím ho, že emócie netreba potláčať, ale spoznať ich. Pomáha to budovať zdravú emočnú inteligenciu a pevnú dôveru medzi nami už od útleho veku.
Ako presne kniha funguje ako večerný rituál – čo robí text a rytmus iným od bežnej rozprávky pred spaním?
Celá kniha je napísaná presne tak, ako keď som deťom večer pred spinkaním rozprávala svoje vlastné príbehy. Pri uspávaní som si pozorne všímala, ktoré konkrétne slová, melódia hlasu a aké ukladanie slov vo vete im prinášajú najväčší pokoj. Tento vysledovaný upokojujúci rytmus reči som preniesla aj do textu Obláčikova.
Od bežných rozprávok sa líši tým, že je zámerne štruktúrovaný tak, aby dieťatko spomalil a viedol ho k prirodzenému uvoľneniu. Skvele to vidím na našich večerných rituáloch – môj štvorročný synček rozprávku veľmi rád počúva a moja deväťročná dcérka si ju už číta sama. Je krásne sledovať, ako ich to oboch preladí do čarovného fantazijného sveta a ako sa ich emócie z celého dňa postupne stíšia.
V knihe je aj pexeso, hry a plagáty – prečo bolo pre vás dôležité, aby dobrodružstvo pokračovalo aj po dočítaní?
Mojím cieľom bolo, aby knižka spájala dva svety – večerný a denný. Kým večer patrí stíšeniu a upokojeniu pri príbehu, cez deň sa Obláčikovo mení na svet plný zábavy a rozvoja. Chcela som rodičom a deťom ponúknuť komplexný zážitok. Pexeso v knihe hravo precvičí pamäť, zábavné hry zasa trénujú postreh a pozornosť. Plagáty prinášajú do detskej izbičky kúsok rozprávkového umenia a vizuálnej radosti. No a diplom na záver funguje ako krásna odmena, ktorá deti motivuje a ocení ich snahu. Príbeh tak vďaka týmto aktivitám prirodzene ožíva aj počas dňa.
Vaša deväťročná dcéra sa vraj po prečítaní pustila do písania vlastných príbehov. Čo pre vás znamená, že ju kniha takto inšpirovala?
Znamená to pre mňa nesmierne veľa a úprimne sa ma to dotklo hlboko v srdci. Ako pre mamu je to ten najkrajší pocit na svete. Keď vidím tú čistú radosť, s akou mi moja 9-ročná dcérka číta svoje vlastné, fantáziou nabité príbehy, som ako mama aj autorka nesmierne dojatá.
Pre spisovateľa neexistuje väčšia odmena, než keď vidí, že jeho dielo nezostalo len na papieri, ale začalo žiť vlastným životom. To, že Obláčikovo inšpirovalo k tvorbe moje vlastné dieťa, je pre mňa dôkazom, že táto kniha má v sebe iskru, ktorá dokáže v deťoch prebudiť ich vlastný tvorivý svet.
Viac tipov na skvelé knihy pre deti aj dospelých nájdete TU
Kým sa kniha dostane k malým aj veľkým čitateľom, prezradíte nám jeden praktický tip na večerné uspávanie?
Veľmi rada. Za tie roky práce s deťmi v rôznych rolách viem, že neexistuje univerzálny návod. Moje vlastné deti sú ako noc a deň – jedno živé a netrpezlivé, druhé rozvážne a pokojné. Ak by som však mala vybrať jednu vec, ktorá funguje takmer vždy, je to vedomé spomalenie vlastného dychu a šepkanie.
Deti sú ako špongie a zrkadlia našu večernú nervozitu, že už „musia” spať. Skvelým trikom je ľahnúť si k dieťatku, začať vedome dýchať veľmi pomaly a hlboko a rozprávať sa s ním výhradne tichým šepotom. Šepkanie drobca prirodzene núti stíšiť sa, aby vás vôbec počulo, a pomalý rytmus nášho dychu začne podvedome napodobňovať. Je to jednoduché, no nesmierne intímne prepojenie, ktoré dieťa rýchlo preklopí do režimu príjemného bezpečia a spánku.
Pre mamičky mám pripravené aj ďalšie praktické rady večerných uspávacích rituálov. Nájdu ich v mojich odmenách na Donio v podobe prehľadnej PDF brožúrky.
Máte pre maminy niečo, čo by ste im chceli odkázať?
Všetkým mamičkám a čitateľkám by som chcela zo srdca popriať, aby v tomto rýchlom svete nachádzali čo najviac momentov stíšenia – nielen pre svoje deti, ale najmä samy pre seba. Materstvo je úžasná, no občas nesmierne vyčerpávajúca cesta. Prajem vám, aby sa pre vás večerné uspávanie nestalo len ďalšou povinnosťou na zozname úloh, ale čarovným časom, kedy môžete spomaliť, objať svoje detičky a načerpať z ich blízkosti novú silu. Nech je váš domov miestom, kde majú všetky emócie svoje bezpečné miesto a kde láska svieti rovnako jasne ako srdiečka Čika a Čiky!
Aby sa Obláčikovo mohlo dostať aj k ďalším deťom a rodičom, potrebuje Miriam pomoc s vydaním knihy. Rozprávka je pripravená, ilustrácie hotové – chýba už len financovanie samotnej tlače, aby srdiečka Čika a Čiky mohli žiariť aj na nočných stolíkoch iných rodín.
Podporiť vydanie Obláčikova a získať knihu s venovaním a obláčikového sprievodcu večernými rituálmi či iné odmeny, môžete na donio.sk/rozpravkovysen.