Ženy na vysokých pozíciách – aké maju sny a čo ich motivuje? Ako vnímajú diverzitu na pracovisku? Položili sme zopár otázok Agate Przygode, členke predstavenstva Allianz. V rozhovore nám prezradila:

• čo ju priviedlo ku kariére vo finančnom sektore,
• ako sa vyrovnať s predsudkami na pracovisku,
• ako sa jej učila slovenčina,
• kto je pre ňu inšpiratívna žena,
• aký je jej eko tip.

V oblasti poisťovníctva a bankovníctva sa pohybujete v podstate od začiatku svojej kariéry. Čo vás priviedlo práve do tohto oboru?

Bol to mix dobrodružstva, tvrdej konkurencie a možnosť pracovať s ľuďmi. Prvá banka, pre ktorú som pracovala, bola start up, budovali sme ju od nuly. Vyžadovalo si to plné nasadenie na mnohých úrovniach. To sa mi páčilo, preto som o túto pozíciu bojovala.

Práca v poisťovníctve a v bankovníctve si vyžaduje neustále zvyšovanie kvalifikácie a hlbšie porozumenie ekonomiky, zároveň je o ľuďoch a pre ľudí. A to je pre mňa zaujímavé a stimulujúce.

Uvažovali ste aj o inej profesii? Mali ste v detstve nejakú vysnívanú prácu?

Áno, konkrétne tieto tri profesie. Novinárka – písala som rôzne príbehy, robila interview pre lokálnu televíziu a takisto som písala do školských novín. Právnička – lákali ma tie diskusie a argumentácia. Okrem toho mám veľmi rada vôňu starých budov, v ktorých sa väčšinou súdy nachádzajú. Učiteľka – mám rada interakcie s ostatnými, počúvať ich, vysvetľovať a zdieľať vedomosti s ostatnými. Konkrétne som chcela byť učiteľkou v škôlke, prípade nejakú vlastnú založiť a pomôcť tak rozvíjať mladé mysle a srdcia od samého začiatku.

Pracujete v medzinárodnej spoločnosti a v práci sa dohovoríte po anglicky. Napriek tomu ste sa naučili slovenčinu, prečo?

Keď som v júni 2019 prišla na Slovensko, nevedela som po slovensky ani slovíčko. Avšak rýchlo som pochopila, že pokiaľ si chcem s ľuďmi naozaj porozumieť a dostať sa ku všetkým informáciám bez filtra niekoho, kto mi ich prekladá, tak to musím zmeniť a ideálne čo najrýchlejšie. A to som aj spravila. Túto výzvu som si rozdelila na etapy a ku každej dala ciele, aby som mala prehľad o tom, ako mi to ide.

Som Poľka, takže slovenčina pre mňa nebola až taká ťažká a aj slovenská kultúra je blízka mojej rodnej kultúre. A keď už hovorím o kultúre, práve jazyk je podľa mňa jedným z kľúčov k pochopeniu danej kultúry, a teda ľudí v rámci nej. Jazyk ovplyvňuje spôsob, akým rozmýšľame. A v neposlednom rade udržuje náš mozog mladý.

Ocitli ste sa niekedy v rámci svojho zamestnania v situácii, keď ste mali pocit, že byť ženou je nevýhodné?

Áno. Najmä na začiatku kariéry som vnímala, že byť mladou a usmiatou ženou na niektorých pôsobí, akoby som nemohla byť zároveň aj schopnou profesionálkou. Doteraz si pamätám, ako mi ešte v mojej prvej práci v banke v roku 2003, jeden klient povedal „Zlatíčko, urob tú transakciu teraz, prosím“. Bolo mi to naozaj nepríjemné. Takéto situácie, prameniace z predsudkov voči mne ako žene, sa opakovali.

Čo ste robili pre to, aby vás ľudia v práci vnímali profesionálnejšie?

Aby ma ľudia brali ako profesionálku, tvrdo som pracovala na svojom vzdelaní, certifikátoch, doktoráte, vedomostiach, a dokonca aj správaní. Brala som ako výzvu bojovať proti týmto predsudkom.

Vďaka tomu som sa neraz dostala aj k práci, ktorú iní nechceli, ale pre mňa to bola príležitosť ukázať, čo je naozaj vo mne. Časom som sa však zmierila s tým, že nikdy zo mňa nebude „muž v strednom veku“ a vždy sa budem usmievať, keďže som vo svojom vnútri šťastným človekom a je to tak v poriadku. Naučila som sa, brať si zo spätnej väzby to podstatné pre môj rozvoj, ale zároveň nedovoliť, aby mala vplyv na moju psychický pohodu. Toto poznanie síce neprišlo ľahko, ale som zaň vďačná.

„Slovenská kultúra je blízka mojej rodnej kultúre.“

Podporuje vás váš partner?

Téma rozmanitosti a rovnoprávnosti na pracovisku je mi veľmi blízka, a nielen čo sa týka pohlavia. V našej spoločnosti sú ešte stále ženy často vnímané ako tie, čo sa starajú o domácnosť, o deti, o partnera, a až potom o seba a o svoje ambície – osobné aj tie profesionálne.

Preto som veľmi šťastná, že som na strednej škole spoznala môjho skvelého muža, ktorý bol svojou mamou vedený k tomu, aby rešpektoval a podporoval ženy. Sme spolu už 22 rokov. Je mi veľkou oporou, stará sa o praktické veci ako napríklad varenie (v ktorom je, priznávam, lepší ako ja), ale podporuje ma aj v mojom rozvoji, či už ide o čítanie alebo o viac zdravého pohybu. V situáciách, keď som si ja sama neverila, on mal vo mňa dôveru za nás oboch.

Ako ste dobre spomenuli, často tie predsudky nie sú len o ženách, ale vstupuje do toho aj vek…

Áno, na začiatku svojej kariéry som si veľmi nedôverovala a často som sa vo svojich očiach podceňovala. Myslím si, že toto sa týka mladých žien aj mužov rovnako. Musíme si všetci viac veriť a pokiaľ chceme niečo dosiahnuť, niečo konkrétne, musíme si za svojím cieľom ísť. Nebáť sa to vyskúšať a zlyhať. Keď sa to nepodarí sedemkrát, treba sa postaviť a skúsiť znova ôsmy raz. Nehanbiť sa nájsť si spojencov a požiadať ich o pomoc.

Podľa mňa je veľmi dôležité, aby sme sa nenechali ponižovať. Musíme rešpektovať ostatných, a rovnaký rešpekt vyžadovať aj voči sebe. Nezáleží na tom, či niekto pracuje na recepcii alebo je členom predstavestva. To ma naučila moja stará mama.

„Jazyk je podľa mňa jedným z kľúčov k pochopeniu danej kultúry.“

Ktoré ženy sú pre vás inšpiráciou alebo vzorom?

Moja babička Aniela je bojovníčka, veľmi odhodlaná dáma, ktorá má 90 rokov a bez problémov nám zavolá cez videohovor a rada si pozerá veci na internete. Stretla som aj veľa inšpiratívnych žien v biznise, pri ktorých som si povedala, toto urobila výborne, chcem to skúsiť takisto. Myslím si, že môžeme rásť a učiť sa od kohokoľvek v akejkoľvek situácii.

Okrem toho mám veľmi rada niektoré vymyslené postavy ako Pipi Dlhá Pančucha (úsmev) a ďalšie odvážne, zvedavé a láskavé ženy.

„V našej spoločnosti sú ešte stále ženy často vnímané ako tie, čo sa starajú o domácnosť, o deti, o partnera, a až potom o seba a o svoje ambície.“

Ako začínate svoj deň? Máte nejaký rituál?

Svoj deň väčšinou začínam tak, že skontrolujem e-mail, či niečo nevyžaduje urgentné riešenie. Potom si pustím podcast alebo audio knihu a urobím raňajky sebe aj manželovi. Objímem ho a spoločne sa naraňajkujeme. Tieto naše spoločné rána mám veľmi rada, raňajky sú totiž často jediným jedlom dňa, ku ktorému si sadáme spoločne. Je to taký náš ranný rituál, ktorý absolvujeme každý jeden deň (pokiaľ nie je jeden z nás odcestovaný) odkedy si pamätám. Je to čas, kedy si pohovoríme, spoločne sa zasmejeme a sme vďační jeden za druhého.

Používate zoznamy úloh – takzvané to do listy – na plánovanie svojho času?

Áno, používam a prechádzam si ich pravidelne niekoľkokrát za deň. Rada využívam metódu tzv. timeboxingu a nastavujem si ciele, definujem si, čo chcem dosiahnuť. Okrem lepšej organizácie mi to umožňuje aj vyvážiť časovú náročnosť s dosiahnutými výsledkami. Čo mi pomáha nehnať sa za dokonalosťou tam, kde to nie je potrebné. Mimochodom, „to do list“ využívame z manželovej iniciatívy aj doma a tie najdôležitejšie veci si zapisujeme na tabuľu.

Čo vám pomáha po práci zrelaxovať?

Hudba, šport, čítanie, videohovory s rodinou a turistika.

Allianz ako firma kladie veľký dôraz na udržateľnosť a zodpovedný prístup k životnému prostrediu. Aký je váš eko návyk?

Pokiaľ ide o ekologické návyky, nie som ešte tam, kde by som chcela byť. Neustále sa učím od kolegov z nášho Allianz EcoTeam. Ale samozrejmou súčasťou môjho každodenného života je separovanie, používanie zaváraninových pohárov a ďalších nádob na viac použití, náhrady jednorazových tašiek a podobne, s cieľom znížiť odpad, najmä ten plastový. Takisto vždy keď je to možné, idem pešo namiesto autom.

O Agate Przygoda:

Dr. Agata Przygoda je od roku 2019 viceprezidentkou rezortu prevádzky Allianz – Slovenskej poisťovne, kde prešla po ôsmich rokoch pôsobenia na manažérskych pozíciách v Allianz v Mníchove. Predtým pôsobila v Allianz v Poľsku a v komerčných bankách vo Varšave. Od mája 2021 je aj členkou predstavenstva Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.