Predstavte si nemocnicu, kde algoritmus vyhodnotí vaše EKG skôr, než sa k nemu dostane lekár. Kde inteligentné hodinky upozornia na blížiacu sa hypoglykémiu ešte skôr, než ju sami pocítite. Toto už nie je sci-fi. Deje sa to práve teraz.
No otázka, ktorú si kladú aj samotní lekári, znie: Kto preberie zodpovednosť, keď sa systém pomýli?
Technológie napredujú rýchlejšie ako pravidlá
Najnovšie dianie v oblasti zdravotníckej AI a digitálneho zdravia ukazuje jasný trend. Nemocnice zavádzajú umelú inteligenciu čoraz rýchlejšie, no pravidlá, testovanie aj dohľad nad jej fungovaním nestíhajú držať krok.
Americká lekárska asociácia (AMA) preto spustila sériu vzdelávacích kurzov o etickom využívaní AI v medicíne. Lekárov učí, ako nové nástroje hodnotiť, bezpečne zavádzať a predovšetkým, ako ich kontrolovať.
Rovnakú tému rieši aj americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Na odbornom workshope sa diskutovalo o tom, ako hodnotiť údaje, ktoré vznikajú pomocou AI alebo digitálnych zdravotníckych technológií. Doterajšie metodiky totiž vznikali pre klasické klinické štúdie, nie pre nepretržitý tok dát z algoritmov a nositeľných zariadení. Čo z toho vyplýva?
Regulátori technológie skôr dobiehajú, než by ich usmerňovali.
Kde už dnes AI skutočne pomáha
To však neznamená, že by sme mali umelú inteligenciu vnímať len ako riziko. Práve naopak. V mnohých oblastiach už prináša merateľné výsledky.
Skoršia diagnostika: Moderné diagnostické nástroje pomáhajú odhaliť ochorenia skôr a presnejšie určiť, ktorí pacienti budú profitovať z konkrétnej liečby. Platí to najmä pri onkologických ochoreniach, kde pribúdajú lieky cielené na konkrétne genetické mutácie.
Nepretržité sledovanie zdravotného stavu: Na trh prichádzajú nositeľné zariadenia, ktoré dokážu neustále monitorovať viacero zdravotných parametrov naraz – napríklad hladinu glukózy aj ketónov – a upozorniť na rizikový stav ešte pred objavením príznakov.
Robotická asistencia pri operáciách: Veľké medicínske spoločnosti investujú do robotických systémov podporovaných AI. Tie pomáhajú pri operáciách mozgovej príhody či ortopedických zákrokoch s presnosťou, ktorá môže znížiť riziko komplikácií.
Tieto prínosy sú veľmi konkrétne. Skoršia diagnóza znamená väčšiu šancu na úspešnú liečbu a presnejší zákrok môže znížiť počet komplikácií. Aj preto nemocnice investujú do AI stále viac.
Sú oblasti, kde musí rozhodnúť človek
Popri výhodách však existujú situácie, v ktorých technológia sama nestačí. AI môže radiť, no rozhodovať by mal stále človek.
Algoritmus môže navrhnúť diagnózu alebo odporučiť liečebný postup, no konečné rozhodnutie musí zostať na lekárovi. Len on pozná celý zdravotný stav pacienta, jeho anamnézu aj okolnosti, ktoré model z dát nemusí rozpoznať.
Rovnako dôležitá je aj kybernetická bezpečnosť. Zdravotníctvo sa stáva častejším cieľom útokov. Viaceré veľké zdravotnícke spoločnosti v poslednom období čelili incidentom, ktoré zasiahli nielen informačné systémy, ale aj dodávky zdravotníckeho materiálu. Dokonca sa objavili aj phishingové kampane zneužívajúce mená známych pacientskych portálov.
Ak sú AI systémy prepojené s citlivými zdravotnými údajmi, nejde už len o problém IT. ide o bezpečnosť pacientov.
Otvorenou témou zostáva aj samotné testovanie. Regulátori dnes hľadajú spôsob, ako spoľahlivo overovať systémy, ktoré sa priebežne učia a pracujú s obrovským množstvom dát. A to je úplne iná situácia než pri tradičných klinických štúdiách.
AI bude súčasťou zdravotníctva. Otázkou je, za akých podmienok
Umelá inteligencia zo zdravotníctva nezmizne. Bude pomáhať pri diagnostike, monitorovaní pacientov aj plánovaní liečby. Našou úlohou je, aby bola bezpečná, transparentná a aby bolo vždy jasné, kto nesie zodpovednosť, keď sa pomýli.
No kým na túto otázku nebudeme mať jasnú odpoveď, technológia nemôže byť jedinou autoritou pri rozhodovaní o zdraví človeka.