Odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je kľúčové pre zníženie globálnej rodovej nerovnosti.

Rozdiely v odmeňovaní rodičovstva – rôzne úrovne miezd pre zamestnancov s deťmi a bez detí – sú jedným z kľúčových faktorov, ktoré prispievajú k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov na celom svete.

Predchádzajúce štúdie poukázali na existenciu takzvaného „materského trestu“ a „bonusu za otcovstvo“. Výskum ukazuje, že najmä nadnárodné spoločnosti nielenže platia príliš málo matkám, no priveľa platia otcom.

Odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov sa všeobecne považuje za kľúčové pre zníženie globálnej rodovej nerovnosti a dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja pre spoločnosti ako celok. Rozhodujúcu úlohu zohrávajú firmy. Ako zamestnávatelia priamo určujú politiku prijímania a povyšovania, a v konečnom dôsledku aj rozdiely v mzdách.

Kľúčovým faktorom, ktorý prispieva k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, je rodičovstvo

Skutočnosť je taká, že matky zarábajú menej ako ich bezdetné rovesníčky, zatiaľ čo otcovia zarábajú viac ako ich bezdetní mužskí rovesníci. V nedávnej štúdii Svetové fórum upriamilo pozornosť na úlohu nadnárodných spoločností pri vytváraní týchto rozdielov v odmeňovaní rodičovstva.

S päťnásobným nárastom zahraničných aktivít za posledné tri desaťročia, a s tým spojeným cestovaním a prácou naprieč časovými pásmami sa zdalo, že pracujúci rodičia to budú mať v nadnárodných spoločnostiach náročnejšie.

Preto Svetové fórum skúmalo rozdiely v odmeňovaní rodičov v nadnárodných spoločnostiach a porovnali ich s rozdielmi v domácich firmách, aby zhodnotili, či sa nadnárodným spoločnostiam darí lepšie – alebo horšie – pri riešení tejto sociálnej nerovnosti.

Štúdia sa zamerala na riešenie nasledujúcich kľúčových otázok:

• Sú na tom rodičia lepšie alebo horšie v práci pre nadnárodné spoločnosti, pokiaľ ide o mzdy?
• A existuje nejaký významný rozdiel v spôsobe, akým sú matky a otcovia odškodnení nadnárodnými spoločnosťami v globálnom meradle?

Matky zarábajú menej ako ich bezdetné rovesníčky

Trest za materstvo

„Trest za materstvo“ je známy fenomén a týka sa zníženia zárobkov žien po tom, čo sa stanú matkami, v porovnaní so ženami bez detí. Celkovo sa trest za to, že sa stane žena matkou, odhaduje na 4 % až 13 % v závislosti od krajiny, zamestnania a individuálnych charakteristík. Pokuta za materstvo sa pozoruje v rôznych profesiách a odvetviach a pripisuje sa faktorom, ako sú problémy s vyvážením pracovných a opatrovateľských povinností, ako aj potenciálne predsudky a stereotypy na pracovisku.

V priemere matky preberajú väčšinu starostlivosti o deti v rámci domácnosti, čo im sťažuje skombinovanie platenej práce s časovými požiadavkami rodičovstva, ako sú otváracie hodiny škôlky, školské hodiny a mimoškolské aktivity. Navyše, produktivita matky v práci môže byť ovplyvnená, keď starostlivosť o deti a platená práca súperia o jej energiu a koncentráciu.

Zamestnávatelia môžu byť tiež zaujatí voči matkám a vnímať ich ako menej produktívne a podľa toho oddané svojej práci. Práca Claudie Goldinovej, ktorá získala Nobelovu cenu, predpokladá, že najmä v organizáciách, ktoré vyžadujú dlhé hodiny, kontinuitu a flexibilitu, spájajú zamestnávatelia materstvo s menšou motiváciou a oddanosťou a ako signál neochoty tvrdo pracovať.

Bonus za otcovstvo

„Otcovský bonus“ označuje fenomén, kedy muži po tom, čo sa stali otcami, zaznamenajú zvýšenie zárobku v porovnaní s mužmi bez detí. Tento koncept je protipólom trestu materstva a zdôrazňuje potenciálne pozitívne účinky otcovstva na mužov na pracovisku. Tento otcovský bonus sa odhaduje na 3 % až 10 %.

Bonus za otcovstvo sa pripisuje pozitívnym predsudkom spojeným s otcovstvom a živením rodiny. To môže viesť zamestnávateľov k uprednostňovaniu otcov pred bezdetnými mužmi: otcovia sú vnímaní ako najviac motivovaní, oddaní, tvrdo pracujúci, spoľahliví a lojálni zamestnanci. Otcovia podľa toho dostali viac príležitostí na preukázanie svojich schopností, boli viac odmeňovaní za úspechy v porovnaní so svojimi bezdetnými rovesníkmi a ženskými rovesníčkami alebo dostávali menšiu penalizáciu za slabý výkon.

Rozdiely v odmeňovaní rodičov v nadnárodných spoločnostiach

Práca v medzinárodnom prostredí si vyžaduje relatívne vyššiu úroveň flexibility, ako je dostupnosť mimo bežných pracovných hodín na komunikáciu s ľuďmi v iných časových pásmach a/alebo na medzinárodné cestovanie, často v krátkom čase. Očakávali by sme, že to zosilní trest za materstvo v nadnárodných spoločnostiach. V skúmanej vzorke je však trest za materstvo porovnateľný medzi nadnárodnými spoločnosťami a miestnymi firmami.

Na druhej strane naša štúdia ukazuje, že otcovský bonus je podstatne väčší v nadnárodných spoločnostiach než v miestnych firmách. Zatiaľ čo otcovia zarábajú v miestnych firmách v priemere 1 dolár za hodinu (v porovnaní s ich mužskými rovesníkmi bez detí), v nadnárodných firmách je tento bonus dvojnásobne vyšší.

Špecifické vlastnosti nadnárodných spoločností môžu prispieť k ich vysokému otcovskému bonusu. Napríklad v nadnárodných spoločnostiach sú mnohí zamestnanci globálnymi profesionálmi: buď pravidelne komunikujú s ostatnými cez hranice, cestujú do zahraničia a/alebo prijímajú úlohy v zahraničí.

Muži, najmä tí, ktorí majú rodinu, sú v týchto rolách nadmerne zastúpení, keďže tradičné rodové roly im v porovnaní so ženami uľahčujú zosúladenie práce mimo pracovného času, pobytu mimo domova a presťahovania sa. Navyše majú muži väčšiu šancu, že budú vybraní do týchto úloh, najmä ak sú otcami, a to z dôvodu vyššie uvedeného vnímania otcov ako spoľahlivých a zodpovedných zamestnancov.

Vzhľadom na relatívne štedrejšie systémy odmeňovania a odmeňovania za medzinárodné úlohy a pridelenia cudzincov a dodatočnú kompenzáciu pre otcov, ktorí sa presťahujú so svojimi rodinami, by to mohlo viesť k vyššej mzdovej prémii pre otcov v dcérskych spoločnostiach nadnárodných spoločností v porovnaní s ich kolegami v domácich firmách. Okrem toho sa verí, že nadnárodné spoločnosti majú relatívne maskulínnu firemnú kultúru, v ktorej môžu byť pozitívne zaujatosti voči mužom s mužskými črtami, ako je otcovstvo, silnejšie.

Zdroje nevýhod a privilégií v nadnárodných spoločnostiach

Štúdia si vyžaduje dôkladnú úvahu o vplyve nadnárodných spoločností na rodovú nerovnosť. Získané výsledky ukazujú, že nadnárodným spoločnostiam sa darí rovnako dobre alebo zle ako iným firmám pri riešení známych nevýhod spojených s materstvom.

Kľúčovým faktorom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v nadnárodných spoločnostiach sú však výhody, ktoré muži, a najmä muži s deťmi, kumulujú. (Pre)myslenie ich politík a praktík – konkrétne s ohľadom na mužov – je kľúčové na dosiahnutie rodovej rovnosti.

Zdroj: https://www.weforum.org/agenda/2024/06/multinationals-can-close-parenthood-wage-gaps/