Patologické hráčstvo, ako porucha kontroly impulzov, bolo prvýkrát klasifikované a uznané za duševnú poruchu Americkou psychiatrickou asociáciou už v roku 1980. Na Slovensku diagnózu patologického hráčstva oficiálne používame od roku 1994.
Okrem oficiálneho názvu patologické hráčstvo sa v odbornej literatúre uvádzajú aj termíny hazardné hráčstvo, závislosť na hre, gambling, hráčska vášeň, chorobné hráčstvo a iné.
Patologické hráčstvo je porucha, ktorá spočíva v častých opakovaných epizódach hazardnej hry. Hazardná hra začína ovládať život postihnutého na úkor sociálnych, materiálnych, rodinných a pracovných hodnôt.
V Slovenskej republike, podľa 10. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10), musí patologické hráčstvo spĺňať nasledujúce štyri kritériá:
- V období najmenej jedného roka sa u jedinca vyskytnú dve alebo viac epizód hráčstva.
- Tieto epizódy nie sú pre jedinca výnosné, no opakujú sa napriek tomu, že vyvolávajú tieseň a narušujú jeho každodenný život.
- Jedinec opisuje silné nutkanie hrať, ktoré je ťažké ovládnuť a hovorí o tom, že nie je schopný silou vôle hre odolať.
- Hráč je zaujatý myšlienkami a predstavami hrania a okolnosťami, ktoré túto činnosť sprevádzajú.
Diagnostické kritériá pre patologické hráčstvo
Neustále a opakované maladaptívne správanie sa vyznačuje najmenej piatimi z nasledujúcich desiatich príznakov.
1. Zajatie hrou (myšlienky spojené s hrou, plánovaním hry…).
2. Potreba hrať so stále vyššími sumami s cieľom dosiahnuť vzrušenie z hry.
3. Opakované neúspešné pokusy ukončiť alebo kontrolovať hru.
4. Nepokoj, podráždenosť pri pokuse vzdať sa hry.
5. Hra ako útek pred problémami.
6. Neutíchajúca snaha vyrovnať straty (po prehre hráč hrá znovu, aby vyrovnal straty).
7. Klamstvami rodine, známym, terapeutom kryje rozsah svojho hráčstva.
8. Páchanie nelegálnych činov – podvodov, krádeží, spreneverí…
9. Ohrozenie a strata blízkych, práce, kariéry…
10. Spoliehanie sa na iných, že mu pomôžu (napravia jeho zlú situáciu).
Súčasťou definície patologického hráčstva je craving. WHO definuje craving ako silnú túžbu pociťovať účinky psychoaktívnej látky, s ktorou mala osoba už v minulosti skúsenosť.
V súvislosti s patologickým hráčstvom gambleri pociťujú silnú túžbu po hre, ktorú môžu len veľmi ťažko ovládať, silné zaujatie hrou a okolnosťami, ktoré túto činnosť doprevádzajú.
Rozlišujeme psychický a fyzický craving.
Craving je silnejší, ak je jeho predmet dostupný (hracie automaty…).
Najsilnejší je craving v počiatkoch abstinencie. Negatívne duševné stavy zvyšujú intenzitu cravingu.
Existujú ľudia s vyššími predispozíciami, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že sa stanú patologickými hráčmi. Viac ohrozené sú osoby:
- emočne nestále, psychicky labilnejšie,
- s nedostatočnou odolnosťou voči stresu a záťaži,
- s nedisciplinovaným postojom k životu,
- podceňujú riziká.
Z osobnostných charakteristík patologických hráčov dominuje impulzivita, porucha adaptability a výrazné problémy v sociálnych a interpersonálnych vzťahoch.
Zvýšený výskyt alkoholových či drogových závislostí je u patologických hráčov 4-krát vyšší než u negamblerov. Samovražedné myšlienky, samovražedné pokusy a dokonané samovraždy sú oveľa častejšie u patologických hráčov než v bežnej populácii.
Zo sociálnych faktorov, ktoré podmieňujú vznik patologického hráčstva je v popredí ľahká dostupnosť rôznych foriem hazardných hier. Významnú úlohu zohráva tiež vplyv rodinného prostredia. Ide o poruchy v rodinných vzťahoch, vážne nedostatky vo výchove, emočne chladné prostredie, ale aj hyperprotektívne rodinné prostredie.
Riziká patologického hrania
Pre hazardného hráča: Choroby vyvolané stresom (žalúdočné problémy, tráviace ťažkosti, nechutenstvo, bolesti hlavy, bolesti chrbtice, kardiovaskulárne ťažkosti), sociálne problémy (financie, vzťahy…), osobnostné problémy (depresie, úzkosti, riziko uväznenia, agresia voči sebe a iné).
Pre rodinu: Núdza, izolácia rodiny, viazne komunikácia, absentuje intímne súžitie, vyšší výskyt domáceho násilia, niekoľkonásobne vyššie riziko rozvodov, zneužívanie detí a násilie voči ním, úzkosti, depresie a ďalšie problémy u príbuzných. Deti sú citovo i hmotne zanedbávané, majú duševné problémy, pocity viny za rodičov, vyššie riziko patologického hráčstva a alkoholu či drog a ďalšie.
Pre širšie okolie: Sprenevery, pracovné úrazy. Patologické hráčstvo zhorší kvalitu života ďalším zhruba 10 – 15 ľuďom z okolia patologického hráča.
Pre spoločnosť: Náklady na liečbu patologického hráča i jeho rodiny, sociálne náklady, nižšie vzdelanie a horšie zdravie detí. Postihnutí častejšie užívajú alkohol a drogy, je u nich častá majetková trestná činnosť (krádeže, sprenevery, podvody, lúpeže, vydieranie). Je tu tiež značné riziko bezdomovectva.
Prevencia je dôležitá
Prevencia hráčskej závislosti sa člení na univerzálnu, selektívnu a indikovanú. Ťažisko pôsobenia v univerzálnej prevencii zohráva rodina, škola a výchovné zariadenia. Jej úlohou je predchádzať vzniku závislosti. Zameraná je na intaktnú populáciu, ktorá ešte nemá skúsenosti s hazardným hraním.
Selektívna aj indikovaná prevencia predstavujú odbornú úroveň prevencie, ktorú realizujú odborníci psychiatrických oddelení.
Odporúčania
Na základe mojich odborných skúseností z prevencie sociálno-patologických javov môžem konštatovať:
- Rodičia predstavujú prvý výchovný vzor pre svoje deti, sú základom ich sociálneho učenia. Rodič buduje správnu hodnotovú orientáciu svojho dieťaťa, učí ho prosociálnemu správaniu, dodržiavaniu prospoločenských noriem správania.
- Škola ako primárna výchovná inštitúcia zohráva rozhodujúcu úlohu vo výchove a vzdelávaní. Prevencia rizikového správania musí byť integrálnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu školy a zakomponovaná do ich preventívnych programov.
- Spolupráca školy s rodinou, najmä dysfunkčnou rodinou, zohráva v preventívnom pôsobení na žiakov veľmi dôležitú úlohu a je predpokladom úspešnej prevencie všetkých foriem rizikového správania sa žiakov.
- Preventívne, hlavne edukačne, je veľmi potrebné pracovať s deťmi, mládežou, rodičmi, učiteľmi a zdôrazňujem celospoločenský postoj k danej problematike.