Virtuálny svet je súčasťou života našich detí, kde trávia veľmi veľa zo svojho voľného času. Je teda na mieste otázka, čo môžu rodičia urobiť preto, aby ich deti boli na internete v bezpečí.
Internet je zdrojom užitočných informácií, ale aj takých, pred ktorými chceme deti ochrániť. Za nevhodný obsah pre deti sa považuje:
- nahota a sexualita, násilie,
- verbálna agresivita a vulgárne vyjadrovanie,
- prezentácia netolerancie, extrémnych spôsobov správania,
- užívanie návykových látok,
- používanie zbraní,
- obsahy, ktoré u detí môžu vyvolať strach, úzkosť, depresiu alebo pocit ohrozenia.
Vo všeobecnosti sa správanie každého z nás vo virtuálnom svete má riadiť takzvanou „NETIKETOU“ (net + etiketa). Jej základným princípom je, že sa v kyberpriestore správame rovnako ako v reálnom živote.
Adresátom informácií, ktoré poskytujeme, nie je klávesnica alebo obrazovka, ale živý človek. Z tohto dôvodu považujem za dôležité učiť a posilňovať pozitívne správanie detí k druhým ľuďom. Zároveň tým deti učíme, aby aj voči sebe vyžadovali dobré správanie a odmietali ponižovanie a agresivitu.
Prečítajte si: Mamy sa podelili o to, čo si myslia o šikane
Dieťa sa pravdepodobne stalo obeťou kyberšikanovania, ak:
- trávi pri počítači menej času, z nevysvetliteľných príčin si vypína mobil a nečakane prestáva používať počítač,
- pri čítaní správ je nervózne,
- ak je nahnevané, depresívne po odchode od počítača alebo po prečítaní správy v mobile,
- ak sa vyhýba rozhovoru o tom, čo robí na počítači, či mobile,
- ak nechce chodiť do školy alebo medzi ľudí, ak je smutnejšie, uzavretejšie a zhoršil sa mu prospech…
Akékoľvek ubližovanie v kyberpriestore riešte okamžite.
Čím dlhšie situáciu nechávate bez povšimnutia, tým sa môže zhoršovať a jej následky môžu byť závažnejšie. V prvom rade dajte vedieť páchateľovi, že vám jeho správanie prekáža, a ak s tým neprestane, podniknete ďalšie kroky. Ďalej však s páchateľom nekomunikujte, nič mu nevysvetľujte, nepresviedčajte ho – práve vaša reakcia je to, čo by chcel vidieť.
Aj keď si agresori myslia, že zostávajú anonymní, nie je to celkom tak.
Pri akejkoľvek činnosti vo virtuálnom priestore zostávajú stopy, ktoré môžu poslúžiť buď na identifikáciu páchateľa, alebo ako dôkaz o čine:
- Uschovávajte si dôkazový materiál (e-maily, SMS, MMS, históriu chatu, www stránky).
- V prípade webových stránok s falošným profilom si urobte fotografiu pracovnej plochy (printscreen, screenshot).
- V e-mailovej alebo chatovej komunikácii môžete nastaviť blokovanie správ, prípadne nahlásiť obťažovanie správcovi stránky.
- Zabezpečte svoj počítač pred vstupom zvonka.
- Pravidelne aktualizujte svoj antivírusový program.
- Pripojenie do siete zabezpečte heslom a zvážte tiež, ktoré priečinky a súbory budete zdieľať na sieti a komu umožníte prístup k nim.
Rozprávajte sa s dieťaťom o všetkom, čo cez deň robí. Aj o tom, aké stránky navštevuje na internete, s čím sa stretlo. Povzbudzujte ho, nech sa vás spýta, ak niečomu nerozumie. Rovnako je dobré, ak porozpráva aj o tom, keď sa mu stane niečo nepríjemné, alebo mu niekto ubližuje.
Symbolom stability vzťahu rodič – dieťa je dôvera.
Buduje sa od narodenia dieťaťa, odkedy rodič pozorne počúva, čo mu chce dieťa vyjadriť a povedať. Keď dieťa vie, že je vypočuté s pochopením a úprimne, bude úprimné a otvorené k rodičom. Nebude sa dožadovať rodičovskej pozornosti nevhodnými spôsobmi.
Dôverný vzťah s dieťaťom si rodič vybuduje, ak je k dieťaťu úprimný a spravodlivý. Základom dôvery je KOMUNIKÁCIA.
Dieťa musí cítiť, že za rodičom môže prísť KEDYKOĽVEK a s ČÍMKOĽVEK.
Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, aké sú riziká internetu a ako sa môže chrániť (napríklad pri zostavovaní profilu na sociálnych sieťach, výberom profilových fotografií, nezverejňovaním osobných údajov, neposkytovaním prihlasovacích údajov a hesiel, nastavením súkromia na sociálnych sieťach, komunikáciou iba s ľuďmi, ktorých pozná aj naživo…).
Je potrebné viesť dieťa k tomu, aby si chránilo osobné údaje.
V prípade mobilného telefónu by si dieťa malo dobre rozmyslieť:
- komu dá svoje telefónne číslo,
- komu umožní prístup k svojim fotografiám a videám.
Svoj PIN kód a heslo k mobilu by nemalo prezradiť nikomu.
Deti si často telefóny požičiavajú navzájom, bez dovolenia čítajú cudzie správy alebo preposielajú fotografie uložené v telefóne. Preto je potrebné, aby sa s kamarátmi dohodli, že budú navzájom rešpektovať svoje osobné údaje a bez súhlasu dotyčnej osoby ich nikomu neposkytnú.
Vychádzajúc z praxe odporúčam:
- Vysvetlite dieťaťu, ako môžu byť jeho údaje zneužité na to, aby ho niekto cudzí kontaktoval, zosmiešnil, vyhrážal sa mu, alebo ho vydieral.
- Ak sa bude s niekým zoznamovať cez internet, usmernite ho, ako má postupovať. Trvajte na tom, aby si nechalo dlhší čas na spoznávanie, viac si overovalo totožnosť aj úprimnosť nového kamaráta (napríklad porovnaním účtov konkrétneho človeka na rôznych sociálnych sieťach).
- Stanovte si pravidlá pri stretnutiach s človekom, ktorého pozná iba z internetu. Je dôležité, aby vám dieťa dalo vedieť kde, s kým a kedy sa stretáva, aby na prvé stretnutie nešlo samé, ale napríklad v sprievode kamaráta, aby si vybralo miesto, ktoré dobre pozná a kde sa pohybuje veľa ľudí. Musí si dohodnúť kontrolné volanie – rodič, kamarát mu po hodine stretnutia môže telefonovať a prípadne zavolať pomoc.
- Pri menších deťoch môžete nainštalovať blokovací softvér. Ten zabráni prístupu k stránkam, ktoré ešte pre deti v tomto veku nie sú vhodné alebo by ich mohli vystrašiť. Pri tajnom sledovaní svojich detí buďte diskrétni. V opačnom prípade môže vaše dieťa prejsť so svojim online správaním do „ilegality“ a tým stratíte akýkoľvek prehľad o jeho aktivitách na internete.
- U tínedžera rešpektujte právo na súkromie, vlastný život a zážitky, o ktoré sa nebude chcieť deliť s vami, ale so svojimi rovesníkmi.
- Všímajte si, čo sa s vaším dieťaťom deje, hlavne keď sa jeho správanie náhle zmení. Reagujte na jeho aktuálne potreby, rozprávajte sa s ním o tom, čo prežíva, čo ho trápi, budujte si vzájomnú dôveru.
- Veďte dieťa k zodpovednosti za jeho správanie voči iným, a to aj v prostredí internetu. Aj keď nevidí priamo reakciu druhého človeka, uvažujte spolu, ako sa ten druhý môže cítiť.
- Rozprávajte sa o tom, čo musí dieťa urobiť, ak natrafí na netoleranciu, diskrimináciu, rasizmus na internete. Sú rôzne riešenia – od pasívnych (opustenie stránky) až po aktívnejšie (nahlásenie administrátorovi stránky, vyjadrenie nesúhlasu v diskusii…).
- Uzavrite s dieťaťom „Zmluvu o používaní internetu“, ktorá môže byť rozšírená o pravidlá používania mobilného telefónu. Dieťa tak jasne pozná pravidlá, podmienky a možnosti svojho správania sa na internete. Uložte zmluvu na viditeľnom mieste, vedľa počítača.
- Ukazujte dieťaťu, že je pre vás nesmierne cenné také, aké je, že sa mu ako rodičia snažíte rozumieť. Ak dieťa urobí chyby, dokážte pokojne reagovať a počúvajte jeho dôvody, prečo sa správa určitým spôsobom.
- Hovorte s dieťaťom o rôznych rizikách skôr, ako sa s nimi dieťa stretne. Otvorte vo voľných rozhovoroch s deťmi tému drogy, násilia, sebapoškodzovania, samovraždy a iné, v súčasnosti aktuálne, cez životné príbehy iných ľudí. Diskutujte o vašich názoroch a postojoch, o tom, prečo sa títo ľudia takto správajú a aké to môže mať následky. Keď dieťa pomenuje tieto riziká samé, je to účinnejšie než poúčanie zo strany rodičov.