Jednou zo spoločensky potrebných vlastností, ktorú má správna výchova pestovať v dieťati, je veku primeraná odvaha a schopnosť samostatne sa rozhodovať – takým spôsobom, ako to vyžadujú záujmy a potreby jeho i ostatných.
Pritom treba dbať na to, aby konanie dieťaťa nebolo v rozpore so spoločenskými požiadavkami ani so spoločenskou morálkou.
Pri výchove k samostatnosti využívame:
- túžbu dieťaťa po poznaní,
- jeho potrebu zamestnania,
- sklon k napodobňovaniu,
- jeho úsilie o samostatnosť.
Preto by mal každý rodič umožniť svojmu dieťaťu čo najviac príležitostí, aby všetko, na čo stačí a je schopné, vykonávalo samé. Zdrojom túžby po samostatnosti je zdravý pocit sebadôvery, presvedčenie dieťaťa, že to vie.
- Najmä každý nový výkon mu dodá odvahu a túžbu po samostatných činoch bez pomoci rodičov.
- Sebavedomie dieťaťa rodič veľmi podporí, ak mu vysloví uznanie, obdiv a pochvalu.
- Stále opakovanie rozmanitých a zložitých pohybov, ktoré dieťa pri týchto úkonoch musí vykonať, zvyšuje zručnosť dieťaťa a prehlbuje jeho skúsenosť.
- Jeho úsilie pokúsiť sa o to, a keď sa mu to podarí, ešte viac to zvýši jeho sebadôveru.
Tendencia napodobňovať pomáha dieťaťu preberať mnohé spôsoby správania, návyky a osobitosti rodičov, súrodencov alebo iných osôb, s ktorými prichádza do kontaktu. Na základe svojho úsilia o samostatnosť by chcelo dieťa samé vykonať to, čo dosiaľ nesmelo, alebo nevedelo. Dieťa sa má čo najskôr naučiť samé jesť, obliekať, umývať a osvojiť si potrebné hygienické návyky.

Mária Montessori rozdeľuje domáce práce podľa veku nasledovne:
- 2 – 3 roky – odložiť hračky do krabice, poukladať knihy na policu, odniesť oblečenie do koša na špinavú bielizeň, odhodiť odpadky, skladať utierky, prestrieť stôl, priniesť plienky a vlhčené utierky, utrieť prach na podlahových lištách;
- 4 – 5 rokov – nakŕmiť domáce zvieratká, poutierať rozliate mlieko alebo vodu, odkladať hračky, ustlať posteľ, upratovať svoju izbičku, polievať kvety, triediť čisté príbory, používať ručný vysávač, upratať kuchynský stôl, poutierať a odložiť riad;
- 6 – 7 rokov – vyniesť odpadky, poskladať uteráky, pozametať podlahu, poodkladať čistý riad, spárovať ponožky, hrabať lístie, šúpať zemiaky a mrkvu, pripraviť šalát, doplniť toaletný papier;
- 8 – 9 rokov – naplniť umývačku riadu, vymeniť žiarovku v stolnej lampe, vyprať, zavesiť a poskladať čisté oblečenie, utrieť prach, vyložiť nákup, pripraviť praženicu, upiecť koláčiky, vyvenčiť psa, umyť stôl;
- 10 – 11 rokov – umyť kúpeľňu, povysávať koberce, poumývať kuchynskú pracovnú dosku, pripraviť jednoduché jedlo, pokosiť trávu, priniesť poštu zo schránky, prišiť jednoduché veci (gombík), pozametať garáž;
- 12 rokov a viac – vytrieť podlahy, vymeniť žiarovky, umyť a povysávať auto, maľovať steny, nakúpiť podľa zoznamu, navariť kompletný obed, upiecť koláč, jednoduché opravy v domácnosti, umyť okná, vyžehliť, postarať sa o súrodencov.
Trpezlivosť
Pre rodičov môže byť výchova dieťaťa skutočne vyčerpávajúca. Stretávajú sa s celou spleťou nových pocitov, ktoré ich dieťa zažíva, a oni sa musia s nimi popasovať.
- Chce to veľa trpezlivosti, flexibility a citlivosti.
- Zároveň je dôležité zvážiť, koľko voľnosti poskytnúť dieťaťu, čo môže urobiť samé, v čom potrebuje pomôcť, a tiež, kde je potrebné stanoviť hranice.
- Pomôžte mu len vtedy, ak vidíte, že si už neporadí bez vás. Dajte dieťaťu príležitosť učiť sa pokusom a omylom. Ak sa mu niečo nepodarí na prvýkrát, nechajte ho vyskúšať to znova.
- Doprajte mu dostatok času a priestoru. Nepriskočte teda k nemu hneď, ako začnete strácať trpezlivosť a neurobte to rýchlo zaňho.
Samostatnosť, ktorú už raz dieťa nadobudne, bude tvoriť po celý život nenahraditeľný základ, na ktorom bude môcť ďalej budovať svoju osobnosť.

Od hry k práci
Výchova k samostatnosti je súčasne výchovou k odvahe a smelosti. V živote dieťaťa má veľký význam hra. Od hry máme viesť dieťa k postupnému zapájaniu do práce a do činnosti dospelých – najprv v podobe hry a potom takou činnosťou, ktorá je veku dieťaťa primeraná a ktorú zvládne. Aj náradie, s ktorým deti pracujú, musí byť primerané veku a nesmie byť ťažké.
Samostatnosť, nie ignorancia
Výchova k samostatnosti neznamená, že si dieťa robí, čo chce, práve naopak. V jeho výchove musí byť pevný poriadok a autorita, ktorým sa dieťa musí podriaďovať a v rámci toho si osvojovať prvky samostatnosti a disciplíny.
Cieľom rodičovskej výchovy k samostatnosti je vychovať také dieťa, ktoré sa vie správať a správne samostatne konať aj vtedy, keď mu rodičia nič nenariadili, alebo keď ho nikto nepozoruje a nekontroluje.
K disciplíne a poriadku vychovávame dieťa usporiadaním jeho života, zavedením denného režimu, ktorý by sa mal vyznačovať účelnosťou, pravidelnosťou a presnosťou. V každej rodine bude mať dieťa iný poriadok, jeho čas bude inak zadelený a bude mať iné povinnosti. No je nevyhnutné, aby taký poriadok bol a aby ho rešpektovali všetci členovia rodiny.
Ak chceme, aby sa dieťa nebálo, nesmie vidieť báť sa dospelých:
- Mnoho chýb vo výchove dieťaťa k samostatnosti urobia rodičia bojazliví, ustráchaní, úzkostliví. Lebo namiesto smelého a samostatného dieťaťa vychovávajú dieťa
bojazlivé, ustráchané, také, ako sú oni sami. - Predovšetkým treba dieťa obklopiť atmosférou pokoja a bezpečnosti, ktorá vyplýva z jeho situácie. Pokojne, bez rozčuľovania a kriku uistíme dieťa, že sa mu nemôže nič stať, že o jeho bezpečnosť je postarané. Samostatnosť vytvára podmienky pre získanie duševnej rovnováhy a pocitu bezpečnosti.
Kedy vychovávať dieťa k samostatnosti?
Najdôležitejšia je výchova v predškolskom veku.
V priebehu puberty sa už zvyšuje túžba po samostatnosti a sebauplatnení. Prejavuje sa úsilie dospievajúceho, aby ho už uznávali za dospelého, a tak s ním aj jednali. Ten, kto spod dozoru a ochrany rodičov nevyšiel, zostane nesamostatnou bytosťou.
S výchovou k samostatnosti úzko súvisí sebavýchova.
Podstatnou zložkou sebavýchovy je popri dôkladnom sebapoznaní ambícia. Zdravá ctižiadosť ovplyvňuje správanie, podnecuje k vyšším výkonom a usmerňuje zmýšľanie jednotlivca túžiaceho po zdokonalení. Univerzálny návod na to, ako vychovávať dieťa, neexistuje. Ale je dobré vedieť, ako vidí dieťa to, čo robíme a aký to má na neho vplyv.