Ako využiť sokratovské otázky pri psychoterapii?

0
Ako využiť sokratovské otázky pri psychoterapii?

Sokratovské spochybňovanie (alebo sokratovská maieutika) bolo pomenované po slávnom gréckom filozofovi Sokratovi. Používal výchovnú metódu, ktorá sa zameriavala na objavovanie odpovedí kladením otázok od svojich žiakov.

Podľa Platóna, ktorý bol jedným z jeho študentov, Sokrates veril, že „prax premysleného kladenia otázok umožňuje študentovi skúmať myšlienky a byť schopný určiť platnosť týchto myšlienok“.

Sokratovské kladenie otázok a kritické myslenie

Umenie sokratovského kladenia otázok je úzko spojené s kritickým myslením, pretože umenie kladenia otázok je dôležité pre dokonalosť myslenia. Sokrates tvrdil, že je potrebné skúmať individuálne znalosti a uznávať to, čo človek nemusí vedieť alebo rozumieť.

Prečítajte si: Najznámejšie latinské citáty – poznáte ich?

Atény, pixabay.com

Sokratovské kladenie otázok je forma disciplinovaného kladenia otázok, ktorú možno použiť na presadzovanie myšlienok v mnohých smeroch a na mnohé účely, vrátane:

  • skúmania zložitých myšlienok,
  • získavania pravdy o veciach,
  • otvárania otázok a problémov,
  • odhaľovania domnienok,
  • umožňujú analyzovať pojmy,
  • rozlišovať, čo vieme, od toho, čo nevieme,
  • sledovať logické dôsledky myslenia alebo kontrolovať diskusie.

Sokratovské otázky sú založené na tom, že myslenie má štruktúrovanú logiku a umožňuje spochybňovať základné myšlienky. Sokratovské kladenie otázok je systematické, disciplinované, hlboké a zvyčajne sa zameriava na základné koncepty, princípy, teórie alebo problémy

Vo vyučovaní sa hovorí o sokratovských otázkach a najmä v posledných dvoch desaťročiach sa presadilo ako koncept vo vzdelávaní. Sokratovské otázky a ich varianty sa využívali aj v psychoterapii.

Využitie pre študentov

Keď učitelia používajú pri vyučovaní sokratovské otázky, ich účelom môže byť skúmanie myslenia študentov, určenie rozsahu vedomostí študentov o danej téme, probléme alebo predmete, modelovanie sokratovských otázok pre študentov alebo pomoc študentom analyzovať koncept alebo spôsob uvažovania.

Navrhuje sa, aby si študenti osvojili disciplínu sokratovského kladenia otázok, aby ju začali používať pri uvažovaní o zložitých problémoch, pri porozumení a hodnotení myslenia druhých a pri sledovaní dôsledkov toho, čo si oni a ostatní myslia. V skutočnosti si sám Sokrates myslel, že kladenie otázok je jediná obhájiteľná forma učenia.

Rozhovor s Ivanou Mozerovou – Je dôležité skúmať, ako myslíme

Aténska škola

Pri vyučovaní môžu učitelia využívať sokratovské otázky minimálne na dva účely:

Hlboko skúmať myslenie študentov, pomôcť študentom začať rozlišovať to, čo vedia alebo čomu rozumejú, od toho, čo nevedia alebo čomu nerozumejú (a pomôcť im pri tom rozvíjať intelektuálnu pokoru).

Podporovať schopnosť študentov klásť sokratovské otázky, pomáhať študentom osvojiť si mocné nástroje sokratovského dialógu, aby mohli tieto nástroje používať v každodennom živote (pri kladení otázok sebe a iným).

Sokratovské kladenie otázok objasňuje dôležitosť kladenia otázok pri učení. Núti to jednotlivcov porozumieť koreňom svojich vedomostí a myšlienok. Pedagógovia, ktorí podporujú používanie sokratovských otázok vo vzdelávacom prostredí, tvrdia, že pomáha študentom stať sa aktívnymi a nezávislými študentmi.

Príklady sokratovských otázok, ktoré sa používajú pre študentov vo vzdelávacom prostredí:

1. Prinúti študentov, aby si ujasnili svoje myslenie a preskúmali pôvod svojho myslenia

napr., ‚Prečo to hovoríš?‘, ‚Mohli by ste to vysvetliť viac?‘

2. Rozvíja náročnosť študentov na predpoklady

napr. „Je toto vždy ten prípad?“, „Prečo si myslíš, že tu platí tento predpoklad?“

3. Poskytuje dôkazy ako základ pre argumenty

napr., ‚Prečo to hovoríš?‘, ‚Existuje dôvod pochybovať o tomto dôkaze?‘

4. Objavuje alternatívne uhly pohľadu a perspektív a konfliktov pri sporoch

napr., ‚Aký je protiargument?‘, ‚Môže/videl to niekto inak?‘

5. Skúma podmienenosť a dôsledky

napr., ‚Ale keby… sa stalo, k čomu by to ešte viedlo?‘, ‚Ako to… ovplyvňuje…?‘

6. Spochybňuje otázky

napr.: „Prečo si myslíš, že som položil túto otázku?“, „Prečo bola táto otázka dôležitá?“, „Ktorá z vašich otázok sa ukázala ako najužitočnejšia?“

Busty slávnych filozofov, pixabay.com

Sokratovské otázky sa využívajú aj v psychoterapii

Účelom je pomôcť odhaliť domnienky a dôkazy, ktoré podporujú myslenie ľudí v súvislosti s problémami. Súbor sokratovských otázok v kognitívnej terapii má za cieľ vysporiadať sa s automatickými myšlienkami, ktoré pacienta trápia:

Odhalenie problému: „Aké dôkazy podporujú túto myšlienku? A aké dôkazy sú proti tomu, aby to bola pravda?‘
Koncepcia rozumných alternatív: „Aké by mohlo byť iné vysvetlenie alebo uhol pohľadu na situáciu? Čo iné by sa mohlo stať?‘
Skúmanie rôznych možných dôsledkov: ‚Aké sú najhoršie, najlepšie, znesiteľné a najrealistickejšie výsledky?‘
Vyhodnoťte tieto dôsledky: „Aký je účinok myslenia alebo viery v toto? Aký by mohol byť účinok iného myslenia a nedržania sa tohto presvedčenia?‘
Dištancovanie: ‚Predstavte si konkrétneho priateľa/člena rodiny v rovnakej situácii, alebo keby sa na situáciu pozerali takto, čo by ste im povedali?‘

Používanie sokratovských otázok umožňuje terapeutovi spochybniť opakujúce sa alebo izolované prípady nelogického myslenia človeka, pričom si zachováva otvorenú pozíciu, ktorá rešpektuje vnútornú logiku aj tých zdanlivo nelogických myšlienok. Napríklad pri pocite zlyhania z rozvodu sa psygológ môže spýtať: „Myslíte si, že rozviesť sa znamená neúspech? Poznáte niekoho, kto je úspešný človek, ale sa rozviedol?“

Zdroj: en.wikipedia.org, pixabay.com

žiadne príspevky na zobrazenie