Ako zabezpečiť nezávislosť novinárov a aký je rating médií?

0
Ako zabezpečiť nezávislosť novinárov a aký je rating médií?

3. máj je medzinárodným dňom slobody tlače a ako v predchádzajúcich rokoch opäť patrila novinárom. V pražskom Dome Radosť sa uskutočnil už šiesty ročník konferencie Novinárske fórum, ktorú organizuje Nadačný fond nezávislej žurnalistiky.

Hlavné témy konferencie boli:

• Aký vplyv má umelá inteligencia na žurnalistiku?

• Čo znamená redakčná nezávislosť vo vzťahu medzi vydavateľmi a novinármi a novinárkami?

• Aké podmienky pre prácu majú ženy v redakciách?

• Ako sa v Česku žije a pracuje mladým žurnalistom pochádzajúcim zo zahraničia?

Konferencia bola určená redaktorom, redaktorkám, editorom a editorkám, ľuďom pracujúcim v mediálnej brandži, študentkám aj študentom mediálnych odborov, odbornej a širšej verejnosti. Hlavným cieľom Novinárskeho fóra je zdieľanie informácií, skúseností a prístupov.

Aký vplyv má umelá inteligencia na žurnalistiku?

„Málokto si uvedomuje, že dnes 8 miliárd ľudí čerpá informácie z internetu a väčšinu informácií, ktoré máme predvybrané, vyberá umelá inteligencia,“ hovorí Libuše Šmuclerová s Czech News Center. „Výběr je zdelení,“ dodáva.

Google robí výber článkov za nás a to trvá už dlho. Podľa nej by malo byť v budúcnosti  rozlíšené, čo je dielom umelej inteligencie a mala by byť pod tým podpísaná alebo mať nejakú značku. Pre novinárov môže byť umelá inteligencia nápomocná.

Libuše Šmuclerová

„V novinárčine nám to pomôže z niekoľkých dôvodov – môže nám pomôcť v manulálnej práci – hľadať, hľadať, hľadať. Vedomosti v jednotlivých odboroch rastú exponenciálne. Informácie idú tak do hĺbky, že pripomínajú hlboké líščie nory. A zrazu máme nástroj, ktorý môže urobiť ten prienik. Umelá inteligencia je asistentom v rade vecí, ktorý môže ponúknuť manuálnu a komplexnú pomoc tým, ktorí budú novinárčinu chápať v celom kontexte,“ hovorí Libuše Šmuclerová.

Michal Kašpárek pôsobí v dátovom tímu Českého rozhlasu. Aké nástroje umelej inteligencie používa? Michal používa na generovanie obrázkov aplikáciu Stabledifusion. Ďalej hovorí: „Whisper prepisuje reč z rôznych jazykov. GPT je užitočná pri editovaní. Ale napríklad verzia 4 nevymyslí dobrý titulok, vymyslí 10 zlých titulkov, ale z nich sa dá poskladať jeden dobrý. Umelá inteligencia nenahradí editorskú prácu v zmysle overovania skutočnosti. Ale keď popletiete hlavné mesto, tak vás na to upozorní. Vie upozorniť však aj na chyby, ktoré v tom textu nie sú. Vie rozlíšiť, keď niekto v článku nie je objektívny. A tiež vie vygenerovať kód v programovaní. Prevedie vás v oblasti, ktorá je zložitá a tak sa zmazávajú hranice medzi obormi.“

Michal Kašpárek

Rating médií

Dátový analytik a bývalý riaditeľ Nadačního fondu nezávislé žurnalistiky Josef Šlerka hovorí, že Media Rating nie je nástroj na trestanie médií a určite nie tých, ktoré tvoria vlastný obsah. Vtipne poznamenal, že pre Media Rating by stačilo, aby videl podrážky novinárov, lebo ak ich majú nezošlapané, tak aký je ich vlastný obsah, či robia skutočnú novinársku prácu alebo len preberajú a zliepajú iné články.

Media Rating nehodnotí obsah v zmysle pravdivosti, skôr hodnotí hodnotu obsahu. Ako príklad uviedol, že Mladá Fronta Dnes pred pár rokmi uverejnil článok, že Róbert Fico sa vyjadril, že vie, kto zabil Kuciaka a že to boli dvaja feťáci, ktorí u nich zazvonili. Tá správa je bizardná, nie je tam nič navyše, ale nemôžete povedať, že klame. MF dnes prinieslo citáciu a priniesli to na titulnej stránke. Z pohľadu faktov je to v poriadku, lebo Fico im to povedal. Ale nie je.

Fact checking ako súčasť hodnotenia médií je veľmi problematický. Portál News Guard prišiel k podobným kritériám ako Media Rating, ale ohodnotili Daily Mail ako hodnoverné médium, pričom uviedli, že počet nepravdivých správ bol pod 5%, čo by však Josef Šlerka nechcel vidieť na žiadnom ratingu. Jedna nepravda v prospech vlastníka média je nad tisíc malých zlomyseľností.

Zmyslom Media Ratingu je odlišovať od seba producentov obsahu a médiá. Media Rating hodnotí transparentnosť webov, či sú dostupné informácie majiteľovi a vydavateľovi, či nejde o stret záujmov, o redakcii, či je jasné, kto ten článok píše. Veľa redakcií sa tomu bránilo, báli sa, že budú mať zahltené schránky. To sa však nestalo.

  • Venujú sa aj obsahu, ako médium pracuje so zdrojmi, pôvod správy, ako ju overuje, akým spôsobom prelinkuje pôvodné zdroje.
  • Práca s faktami – nejde o pravdivosť, ale ako vie novinár svoje tvrdenie vyargumentovať. Novinár by mal byť schopný dať svojmu článku kontext a povedať prečo.
  • Žáner – je podstatné určiť žáner, čitateľ by mal vedieť, či je to správa alebo nie. Či číta komentár alebo či ide o analýzu.
  • Ďalšou kategóriou sú clickbajtové články a stereotypizácia.
  • Reklamy by mali byť na webe označené. Ide o mieru poctivosti, ako je nakladané s čitateľmi.
  • Rozdeľujú médiá s vlastným obsahom (kvalitná žurnalistika je kamenným základom demokracie) a médiá s prebratým obsahom. Aj preberanie obsahu má mať svoje vlastné pravidlá.
  • Niektoré médiá označujú ako dezinformačné a konšpiračné weby.
  • A majú aj kategóriu Junk News webov, kde hlavný obsah je len reklama a PR články, tlačové správy a prevzaté obsahy.
Dátový analytik Josef Šlerka

Čo znamená redakčná nezávislosť vo vzťahu medzi vydavateľmi a novinármi a novinárkami?

„Je na vydavateľovi, aby obsadením postu šéfredaktora zaistil to, že šéfredaktor si do svojej redakcie vyberie kvalitných novinárov. Vydavateľ by mal zasahovať len na edičnom zadaní titulu a ďalej nechať pracovať redakciu nezávisle,“ hovorí Lenka Černá, generálna riaditeľka vydavateľstva Economia.

Komentátor Lidových novin, Petr Kamberský, spomína, že predtým, keď pracoval pre Mladú Frontu, tak im hovorili, že píšu tak, ako im Nemci diktujú. A vtedy sa ozval vydavateľ a povedal, aby nepísali o povojnových dekrétoch, lebo to vyzerá, že im to diktuje. „Reálna prax v redakciách je iná ako to vyzerá zvonka. V posledných rokoch je biznisový tlak, aby ste zohnali inzerciu,“ hovorí.

„My máme redakčnú radu pre nezávislosť. Čo sa týka ekonomického tlaku, viac než predtým je tlak, aby sa médiá chovali udržateľne. Je dôležité, aby sa hovorilo o redakčnej nezávislosti. Čím je vaša ekonomická situácia zložitejšia, tým väčšia môže byť náchylnosť posúvať hranicu nezávislosti. Je dobré to riešiť na vyššej úrovni a nie len na úrovni vydavateľa,“ hovorí Lenka Černá.

Lenka Černá

„Nemôžem ovplyvniť to, že v nejakej prílohe nevýjde nejaký článok, čo mi smrdí inzerciou, ale môžem sa postarať o to, aby som sa nepodpísal pod textom, za ktorý neručím a ak som šéfom rubriky, tak aby v tej rubrike nebolo niečo, čo by som si nevedel obhájiť,“ hovorí redaktor Petr Kamberský.

Bez nezávislej žurnalistiky nebudeme vedieť, na kom sme závislí.

Aké podmienky pre prácu majú ženy v redakciách?

Marína Urbániková z Katedry medialnych štúdií a žurnalistiky hovorí, že by sme mali chcieť, aby boli v redakciách zastúpené všetky sociálne skupiny s rôznymi životnými skúsenosťami, lebo to povedie k pestrejšiemu obsahu. Ženy novinárky častejšie citujú iné ženy, obsah je menej zaťažený predsudkami. Ak sú vo vedení redakcií ženy, panuje tam lepšia komunikácia a spravodlivejšie sa rozdeľujú témy medzi mužov a ženy.

Prečo je však zastúpenie žien na vedúcich postoch v redakciách také nízke? Česko má vo vedení redakcií iba 4% žien. Hoci na školách dve tretiny tvoria študentky, ženy sa nedostávajú na vedúce pozície.

O štyroch dôvodoch, prečo je to tak, sme písali v samostatnom článku.

Marína Urbaníková

Ako sa v Česku žije a pracuje mladým žurnalistom pochádzajúcim zo zahraničia?

Je pôvod dôvodom odlišnosti? Môže priniesť ich národnosť do novinárčiny niečo nové? Alebo pociťujú handicap kvôli prízvuku?

Kristina Vejnbender z Kazachstanu hovorí, že na prijímacích pohovoroch počuli, že má prízvuk a mysleli si, že nedokáže písať a že nemá dobré znalosti v jazyku. U nej však naozaj nepočuť žiaden cudzí prízvuk. Po čase si však vybudpvala sebadôveru.

„Je to o individuálnom prístupe. Veľmi to ovplyvnilo moju kariéru, veľmi som bojovala so svojím prízvukom, jednu dobu som sa za to hanbila, a v rámci redakcie som sa snažila venovať témam, ktoré priamo nesúviseli s témou cudzincov, lebo som si chcela dokázať, že nie som iná ako ostatní, že som rovnaká. Ale v poslednej dobe som začala objavovať kúzlo toho, že nikdy nebudem ako ostatní, všetci sme rôzni, diverzita je krásna, v tom, že môže priniesť niečo odlišného.

Kristina Vejnbender

„Ja som mala výhodu, že som tu bola od detstva, ale tá perzština je veľmi odlišná od češtiny. U nás bolo zakázané doma hovoriť po česky, aby sme nezabudli na perzštinu. Mala som problém s písanou češtinou, do svojich desiatich-jedenástich rokov som nevedela latinku, vedela som písať a čítať len arabské písmo. Mala som problém dostať sa na strednú školu,“ hovorí Fatima Rahimi z Afganistanu, ktorá v 8 rokoch utiekla z krajiny. Pomohlo jej, že čítala knihy, ale priznáva, že s jej textami je viac práce.

Zdroj: https://www.ceskenoviny.cz/tiskove/zpravy/zive-sesty-rocnik-konference-novinarske-forum/2353152

žiadne príspevky na zobrazenie