V pražskom Dome Radosť sa 3. mája uskutočnil už šiesty ročník konferencie Novinárske fórum, ktorú organizuje Nadačný fond nezávislej žurnalistiky.

Súčasťou konferencie bola prednáška Maríny Urbánikovej, ktorá vyštudovala mediálne štúdiá a sociológiu na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Pôsobí ako odborná asistentka na Katedre mediálnych štúdií a žurnalistiky (FSS MU).

Prečo by nás malo zaujímať zastúpenie žien v médiách? Sú na to tri dôvody:

1. Pluralita mediálneho obsahu

Pluralita na úrovni redakcie sa prepisuje do diverzity obsahu. Redaktori sú konštruktéri reality, sú nastolovateľmi agendy – vyberajú, z akých udalostí sa stanú správy, kto dostane priestor sa k nim vyjadriť, ktoré problémy sú hodné riešenia, ako ich budeme interpretovať, ktoré riešenia sú lepšie… Do týchto výberov sa premietajú hodnoty a postoje a životné skúsenosti samotných novinárov a novináriek.

Z toho dôvodu by sme mali chcieť, aby boli  v redakciách zastúpené rôzne sociálne skupiny s rôznymi skúsenosťami, lebo to povedie k pestrejšiemu obsahu. Zo zahraničných výskumov vieme, že ženy novinárky častejšie citujú iné ženy, obsah ich správ je menej zaťažený predsudkami. Ak sú vo vedení redakcií ženy, panuje tam lepšia komunikácia a spravodlivejšie sa rozdeľujú témy medzi mužov a ženy.

2. Dôvera verejnosti a vnímaná legitimita

Druhý dôvod sa týka dôvery, časť dôvery sa odvíja od dôvery k samotným tvorcom, ktorí správy pripravujú a prezentujú. Publikum by nemuselo mať dôveru k médiám, ak by nenašlo dostatočne veľa ľudí, ktorí sú podobní ako oni. Ak im správy prezentujú úzko vymedzené skupiny – napr. heterosexuálni bieli muži v nižšom až strednom veku, iné skupiny sa nebudú cítiť dobre reprezentované, čo oslabuje dôveru v médiá.

3. Rovnosť a spravodlivosť

Tretí dôvod súvisí s rovnosťou a spravodlivosťou. Každý by mal napĺňať svoj talent a potenciál – nie je dôvod, aby boli mužom a ženám vyhradené odlišné pozície a odlišné témy.

Základné údaje o zastúpení žien v redakciách:

Keď sa pozrieme na kvantitatívne zastúpenie žien v redakciách, Česká republika si stojí veľmi dobre. V Českej republike zastúpenie žien v žurnalistike dosahuje takmer polovicu, je to 45%. Európsky priemer je 48%. Ak sa pozeráme na kvantitu, nemáme žiaden problém.

Aké pozície však ženy zastávajú? V rámci prieskumu sa skúmalo 240 organizácií v 12 krajinách. Výskum sa zameral na to, aké je zastúpenie žien na čele redakcií. Česko má len 4% žien vo vedení a je to v rámci prieskumu to najmenšie číslo. Priemerné zastúpenie je 22%.

Hoci žurnalistiku študujú dve tretiny študentiek, ženy sa na vedúce pozície nedostávajú. Nastáva vertikálna segregácia, keď je počet žien v žurnalistike skoro rovnako ako mužov, a napriek tomu je z 28 redakcií na pozícii šéfredaktora iba jediná žena, na ČTK je to Radka Matesová Marková.

Médiá verejnej služby by mohli ísť príkladom, ale nejdú. V minulosti sa za 30 rokov nenašla ani jedna žena generálna riaditeľka Českej televízie a Českého rozhlasu.

Profil novinárov a novináriek

Priemerný vek novinárov je 38 a 39 rokov, čo vyvracia argument, že by boli muži  seniornejší ako ženy. Ženy trávia v práci podobný počet hodín v práci ako muži a dokonca sú vzdelanejšie ako muži. A nestačí to. Rodinný život však s kariérou novináriek súvisí – u novináriek je vyšší počet tých, ktoré sú slobodné a majú nižší počet detí na osobu.

Prečítajte si aj: Aké je zastúpenie žien vo vedení firiem? Nová štúdia hovorí o katastrofe

Štyri okruhy, kde by sa dala vysvetliť nerovnováha:

• skĺbenie pracovného a rodinného života – nespravodlivá deľba práce, do veku 29 rokov je podiel žien 56%, ale po tridsiatke klesne na 40%. Časovo náročná práca a nepravidelná pracovná doba.
• maskulinná kultúra a old boys network – výhodou sú vlastnosti typicky mužské – vysoké sebavedomie a ostré lakte, výskumy vyplýva, že sa vo svojej práci stretávajú s drobnými ústrkmi – že ich schopnosti nie sú až také dobré. Old boys kluby – neformálne mužské siete, kde sa zdržujú muži vo vyšších pozíciách. Nepovyšuje sa na základe výberového konania, ale príde za vami niekto, kto vás priamo osloví. Ženy opisovali, že neboli pozývané na akcie, napríklad či by nechceli ísť na obed alebo na golf a zdieľali tam potom informácie, ktoré ženám chýbali.
• sexuálne obťažovanie – sexistický humor až sexuálne návrhy a dotyky, nepríjemné pracovné prostredie – mal by byť písomne vypracovaný dokument, kde by bolo definované, čo je sexuálne obťažovanie a mechanizmus, ako to riešiť – na koho sa obrátiť, ideálne na niekoho mimo redakcie.
• nenávistné prejavy na internete – z medzinárodných výskumov vyplýva, že útoky častejšie smerujú proti novinárkam a majú inú povahu – muži nebývajú cieľom urážok typu, aby boli znásilnení migrantami  – novinárky majú obavu spracúvať určité témy alebo sa sťahujú z verejného priestoru, a to smeruje k odchodu z profesie.

Zdroj: https://www.ceskenoviny.cz/tiskove/zpravy/zive-sesty-rocnik-konference-novinarske-forum/2353152