„Aký človek ste, takú politiku robíte,“ je jeden zo silných odkazov Zuzany Čaputovej v knihe Nestratiť sa sama sebe. Dialóg Zuzany Čaputovej a šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho trval viac ako dva roky.

V knihe sa ponúka Zuzana Čaputová ako človek, ktorý si počas celých päť rokov nemôže dovoliť ani chvíľku, vymaniť sa z role prezidentky. Zuzana ako človek so svojimi bežnými starosťami a radosťami. Dcéra a matka. Zuzana, ktorej záleží na osude a budúcnosti Slovenska. Zuzana, ktorá sa snažila byť sama sebou.

Komu je kniha určená?

„Knihu by som chcela venovať všetkým vám, ktorí tam, kde vás život zasadil, napĺňate ho hĺbkou, rešpektom a pozornosťou k druhým. A osobitne by som ju chcela venovať mladým ženám (v akomkoľvek veku). Kráčala som v stopách, ktoré predo mnou urobilo mnoho iných žien v histórii a ktoré išli nevyšliapanou cestou. Takou, ako čaká na mnohé z vás, a nepochybujem, že uspejete,“ sú slová Zuzany Čaputovej, ku ktorým netreba nič dodávať.

V knihe sa dozviete:

O knihe, ktorú má pri posteli

„Od sedemnástich rokov mám na nočnom stolíku knihu Tao Te Ťing od Lao-c´, teda jeden konkrétny preklad, aj keď mám doma asi všetky. Je to kniha inšpirujúca k osobnej ceste v súlade s vyššími princípmi, ale tiež o tom, ako v súlade s nimi spravovať spoločnosť a vládnuť, ako to on nazýval pred 2 600 rokmi.

Zo všetkého, čo som pred mandátom poznala a zažila, viem, aká veľmi dôležitá je práca na sebe, na dozrievaní. Keď ste v politike, v ktorej disponujete mocou, je to o to dôležitejšie. Aký ste človek, takú politiku robíte. Ako veľmi ste ochotní k sebareflexii, sebapoznávaniu, tak veľmi môžete byť odolní voči zvádzaniu mocou.“

O vnútornej spokojnosti so svojím pôsobením 

„Som spokojná s tým, že som vykonala prácu, ktorá bola poctivá, urobená s najväčším nasadením, akého som bola schopná. S maximálnou snahou o správne chopenie roly, v ktorej pôsobím. To ale vôbec neznamená bezchybnosť. Nedokážem hodnotiť výsledky svojej práce objektívne, možno by sa dalo niečo urobiť viac, niečo lepšie vysvetliť… Čo však viem, že sa môžem sama v sebe oprieť o to, ako som k výkonu mandátu pristupovala. Snažila som sa o veľkú mieru profesionality, zodpovednosti a obhajobu dôležitých hodnôt.“

O odkaze, ktorý chce zanechať po svojom odchode

„Prvé, čo mi takto rýchlo napadne: som tu s vami, pretože som tu doma. Môj život je kontinuálnou službou vo verejnom záujme. Menia sa len roly, pozície, menia sa len kulisy. Stále som a budem tu pre ľudí.”

O dôležitosti hodnôt v živote

,,Pravidlá sú predsa vyjadrením hodnôt. A hodnôt sa nedá držať trochu alebo príliš. Hodnôt sa jednoducho treba držať.”

O tom, ako bojuje proti zlu

„Zlo sa nedá poraziť bojom, pretože ho tým bojom umocňujeme. Zlo sa dá poraziť tým, že budeme rozširovať priestor dobra.“

Má Slovensko dobrú budúcnosť?

„Je jasné, že musíme pokračovať vo svojom úsilí, aby bolo Slovensko na správnej ceste. A možno, ako sa obrazne hovorí, aj sadiť stromy, v ktorých tieni sa naša generácia nikdy nebude skrývať. Aj tak to má zmysel. Nesmieme prestať v snahe o presadzovanie dobrých vecí, aj keby si plody tejto práce mali užiť až tí, ktorí prídu po nás. Každý, na svojom mieste, kde bol životom zasadený, musí ďalej pracovať nielen pre seba, ale pre susedstvo, komunitu, mesto, štát. Za päť rokov som stretla množstvo takých ľudí. Potom Slovensko čaká dobrá budúcnosť.“

Prečo siahnuť po knihe Nevyhorení?

O rituáli pre šťastie a modlitbe pred náročným vystúpením

„Mám takú svoju modlitbu alebo prosbu, ktorú si hovorím pred ťažkým rokovaním alebo prejavom. Vzniklo to v čase, keď sme riešili kauzu skládka. Vtedy som mala vystúpiť na pódiu počas protestov, čo bola pre mňa úplne nová rola. Napadla mi taká trojprosba, ktorú si zvyknem hovoriť, keď sa stane nejaká mimoriadna vec.

Prosím o múdrosť, aby som mohla byť užitočná veci, prosím o pokoru, aby moje posolstvo mohlo byť prijaté a prosím o schopnosť prijať to, čo ma postretne.”

O smrti otca v deň návštevy pápeža Františka na Slovensku a či mohla aj verejne smútiť

„V aute som sa dávala dokopy, trochu som si upravila make-up, nejak som to zvládla a išla sa na letisko ešte rozlúčiť s pápežom. Medzitým niekto Svätému otcovi povedal, že tato zomrel, pretože sa naňho pýtal v pondelok, takže vedel, v akom stave je. Preto ho tak požehnal. No a keď prišiel na letisko, tak som tam naňho už čakala. Sedeli sme sami dvaja v letiskovej hale, povzbudzoval ma, modlil sa zaňho. Ja som sa snažila ďakovať za návštevu na Slovensku a zohrať úlohu prezidentky. Pápež bol veľmi pozorný, povzbudzoval ma a hovoril, ako sa zaňho modlil celú cestu. Keď som ho sprevádzala k lietadlu, tak mi celá vatikánska generalita vyjadrila úprimnú sústrasť, a že sa zaňho tiež modlili.

Otec si vybavil taký exkluzívny sprievod do neba, že keby to jeho mama videla, bola by nadšená. Stála som na letisku, mávala pápežovi, keď odlietal, a súčasne aj otcovi do neba. Slzy mi tiekli, kamery bežali a ľudia si to začali všímať. Nevedelo sa ešte, čo sa stalo. Toto bola úplne výnimočná situácia, keď musím zastať rolu hlavy štátu, ale zároveň som dcéra, ktorej čerstvo odišiel otec. Bolo to smutné i krásne. Potom som šla domov, kde mi nechali otca vystaveného, aby som sa mohla rozlúčiť. On sa v tom dome narodil aj zomrel.”

Prečítajte si aj o láske spisovateľa C.S. Lewisa: Ako som sa stala pani Lewisovou

Osobné odporúčanie:

Na knihu som sa veľmi tešila. Čítala som ju postupne. Vyslovene som sa tešila na každú ďalšiu kapitolu. Myšlienky Zuzany Čaputovej neboli prvoplánové, plytké. Veľakrát mi rezonovali v mysli ešte nasledujúce dni. K niektorým pasážam som sa vyslovene úmyselne vracala. A súznela som s nimi. Osobne si myslím, že kniha každopádne stojí za prečítanie. Povzbudila ma nevzdávať sa, robiť dobro, tam kde som, aj keď okolnosti a ľudia sa menia. Sú to len kulisy.

Znova sa mi potvrdilo, že v prvom rade musíme byť ľudia a potom to všetko ostatné. Nie je dôležité, či sme konzervatívni, liberálni, ale dôležité je to, aké máme vnútro, či sa snažíme pracovať na sebe a každý v rámci svojich možností meniť spoločnosť k lepšiemu.