Teploty klesajú, dni sa skracujú a s príchodom jesene mnohí alergici s úľavou očakávajú koniec peľovej sezóny. Namiesto nej prichádza prekvapenie a alergia sa vracia v plnej sile. Vaše ťažkosti však nemusí mať na svedomí peľ, ale aj úplne iní viníci.
Jesenná sezóna prináša so sebou špecifické výzvy. Alergény, ktoré sú v tomto období najaktívnejšie, sa totiž skrývajú na miestach, kde by ste ich možno nečakali. Okrem peľu, ktorý je už na ústupe, sa do ovzdušia uvoľňujú spóry plesní. Tieto mikroskopické častice, ktoré sa šíria najmä z vlhkých kompostov a opadaného lístia, sú schopné vyvolať silné alergické reakcie. Aby toho nebolo málo, pre mnohých alergikov predstavujú problém aj niektoré druhy ovocia a zeleniny.
V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, prečo dochádza ku krížovým reakciám, ako sa im vyhnúť a aké sú najúčinnejšie spôsoby, ako si užiť jeseň bez nepríjemných príznakov.
Prečítajte si: Toto sa deje s vaším telom na jeseň: Ako nás ovplyvňuje ročné obdobie?
Bežné spúšťače alergií koncom leta a začiatkom jesene
Nie je to len jar, ktorá trápi alergikov. Koncom leta a začiatkom jesene sa vo vzduchu nachádza vysoká koncentrácia rôznych alergénov, ktoré môžu výrazne znížiť kvalitu života.
Peľové alergie
Medzi najvýznamnejšie sezónne alergény patrí práve ambrozia (ragweed), divo rastúca rastlina, ktorá dokáže uvoľniť až miliardu peľových zrniek počas jednej sezóny. Tieto mikroskopické častice sa ľahko šíria vetrom a môžu preletieť až stovky kilometrov, takže ich prítomnosť nepociťujú len ľudia v oblastiach, kde rastie.
Hoci pochádza zo Severnej Ameriky, rozšírila sa aj na Slovensko, najmä v nížinách južného a západného Slovenska (Podunajsko, Záhorie). Dnes ju možno nájsť na okrajoch ciest, železníc, skládok a stavenísk.
Ambrozia kvitne od augusta do novembra, pričom vrchol koncentrácie peľu zaznamenávame v prvej polovici septembra. Priaznivými podmienkami pre šírenie peľu sú teplé denné teploty a chladné noci, čo je typické pre prechod medzi letom a jeseňou.
Iné rastliny, ktoré spôsobujú problémy
Okrem ambrozie existuje viacero rastlín, ktoré na jeseň produkujú pele schopné vyvolať alergické reakcie:
- Palina obyčajná (Artemisia vulgaris),
- Pelynek čierny (Artemisia absinthium),
- Lopúch väčší (Arctium lappa),
- Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata),
- Žihľava dvojdomá (Urtica dioica).
Ako s nimi bojovať
Pri peľových alergiách je dôležité sledovať aktuálne peľové správy a v čase najvyšších koncentrácií, teda najmä ráno a dopoludnia, obmedziť pobyt vonku. Po príchode domov sa odporúča osprchovať, umyť si vlasy a prezliecť sa, aby sa odstránil peľ z pokožky a vlasov. Pri pobyte vonku alebo pri práci v záhrade pomôžu slnečné okuliare a ochranná maska, ktoré znižujú kontakt alergénov so sliznicami. Vetranie je vhodné plánovať skôr na večer alebo po daždi, keď je vo vzduchu menej peľu. Na zmiernenie príznakov možno využiť voľne dostupné antihistaminiká vo forme tabliet, nosných sprejov či očných kvapiek a pri dlhodobo pretrvávajúcich ťažkostiach sa oplatí zvážiť aj alergénovú imunoterapiu po konzultácii s alergológom.
Prečítajte si: Pozor na vrásky: 9 z 10 žien zabúda na starostlivosť o pleť po lete
Alergia na potraviny viazaná na peľ
Pollen-Food Allergy Syndrome (PFAS), známy aj ako orálna alergia (OAS), je menej známy, no čoraz častejšie diagnostikovaný problém. Ide o krížovú reakciu medzi peľom a bielkovinami v niektorých druhoch ovocia a zeleniny. Váš imunitný systém si totiž zamieňa bielkoviny v peľoch a potravinách, pretože sú si štrukturálne veľmi podobné.
Najčastejšie sa tento syndróm vyskytuje u ľudí s alergiou na peľ brezy, tráv alebo ambrozie. Po konzumácii surovej potraviny sa u alergika môžu objaviť nepríjemné príznaky ako svrbenie v ústach a hrdle, opuch pier, jazyka alebo podnebia. V ojedinelých prípadoch sa môžu vyskytnúť aj tráviace problémy. Je dôležité poznamenať, že príznaky sa zvyčajne objavia iba po zjedení surového ovocia alebo zeleniny, pretože tepelné spracovanie (napríklad varenie) zvyčajne mení štruktúru alergénnych bielkovín a v podstate ich tak zneškodňuje.
Rizikové potraviny koncom leta a na jeseň
Obzvlášť opatrní buďte pri konzumácii paradajok, broskýň, cukiet, papriky, melóna a banánov.
Ako s nimi bojovať
Identifikujte potraviny, ktoré vám spôsobujú problémy. Konzumujte ich tepelne upravené (varené, dusené, pečené), nie surové. Sledujte si jedálniček a pri reakciách si veďte „alergický denník”. Ak sa objaví opuch pier, jazyka alebo problémy s dýchaním, vyhľadajte lekára. Pri ťažších reakciách môže alergológ odporučiť špecifickú liečbu alebo mať pri sebe adrenalínové pero (pri riziku anafylaxie).
Plesne: skrytý jesenný nepriateľ
Na jeseň vás nemusí trápiť iba alergia na peľ či ovocie a zeleninu. Vlhké prostredie koncom leta a začiatkom jesene vytvára ideálne podmienky pre rast plesní, ktoré uvoľňujú spóry schopné dráždiť dýchacie cesty.
Najčastejšie sa vyskytujú vo vlhkých pivniciach či suterénoch, na kompostoch, v opadanom lístí a na vonkajších stenách budov a drevených štruktúrach (altánky, ploty), v záhradách a na poliach najmä po daždi.
Plesne sa stávajú obzvlášť agresívnymi počas daždivých dní, keď sa vlhkosť v pôde a rastlinách udržuje a pomáha im k rýchlemu množeniu. Práve vtedy sa uvoľňuje najviac spór, ktoré následne prenikajú do dýchacích ciest.
Ako s nimi bojovať
Vyhýbajte sa kontaktom s kompostom, opadaným lístím a plesnivými prostrediami. Pri práci v záhrade noste ochrannú masku a rukavice. Pravidelne čistite pivnice, používajte odvlhčovače vzduchu. Udržujte vlhkosť v interiéri pod 50 %. Skontrolujte a čistite klimatizáciu a ventilačné systémy, kde sa plesne často hromadia. Pri dlhodobých problémoch zvážte návštevu alergológa a úpravu liečby.
Prečítajte si: September je nový január: Prečo práve teraz začať odznova?
Alergia na jeseň sa nekončí. Hoci sa príznaky môžu líšiť od tých jarných, rovnako efektívne vám dokážu znepríjemniť každodenný život. Nenechajte sa prekvapiť skrytými alergénmi a prevezmite kontrolu nad svojím zdravím.