Anglická umelkyňa Alison Lapper sa narodila bez rúk a so skrátenými nohami. Trpela vrodenou chorobou, ktorá sa nazýva fokomélia. Rodičia ju ako dieťa opustili a Alison navštevovala rôzne ústavy. Keď jej vybavili umelé protézy, brala ich iba ako pokus, ktorý ju skôr znechutil, namiesto toho, aby jej skutočne pomáhal prežiť život bez končatín. Preto ich odložila a naučila sa žiť bez vonkajších pomôcok.
Narodila sa 7. apríla 1965 v Staffordshire s vrodenou chorobou. Podobné príznaky u detí sa vyskytli najmä v 50-tych a 60tych rokoch minulého storočia pravdepodobne na základe chemickej látky Thalidomid, ktorú obsahovalo isté sedatívum pre tehotné ženy. Ak ho užívala tehotná žena, okolo 40. dňa tehotenstva sa mohli prejaviť deformácie končatín plodu. Neskôr bol liek zakázaný.
Alison trávila svoju mladosť väčšinou v ústavoch. Vo veku 17 rokov odišla zo školy Chailey Heritage School a presťahovala sa do Londýna. Potom sa začlenila do Nadácie kráľovnej Alžbety pre ľudí so zdravotným postihnutím, kde pobudla až do veku 19 rokov. Tam sa naučila aj riadiť auto. Vyštudovala umenie na Sutton College of Learning for Adult a dosiahla tam skvelé výsledky.
Alison Lapper sa potom presťahovala do Brightonu a študovala na Fakulte umení a architektúry na University of Brighton. V roku 1994 absolvovala univerzitu s vyznamenaním v odbore výtvarných umení.
Kariéra umelkyne
Alison Lapper vo svojej tvorbe používa fotografiu, digitálne zobrazovanie a maľovanie. Ako sama hovorí, snaží sa spochybňovať fyzickú normálnosť a krásu. Stala sa členkou Asociácie umelcov maľujúcich ústami a chodidlami na svete (AMFPA).
Jedným z konkrétnych vplyvov na jej sochárstvo mala socha Milónskej venuše, ktorá je v súčasnej dobe taktiež bez končatín. Alison tak našla fyzickú podobu medzi idealizovanou klasickou ženskou sochou a jej vlastným telom.
Zúčastnila sa na rôznych britských výstavách vrátane výstavy v Royal Festival Hall. V máji 2003 získala Alison Lapper za svoju umeleckú tvorbu titul MBE – Most Excellent Order of the British Empire.
Potom, čo v roku 2000 porodila svojho syna Parysa, vytvorila s ním inštaláciu fotografií. Lapper a jej syn vystupovali v televíznom dokumente BBC Child of Our Time. V roku 2006 vydala svoju autobiografiu Môj život v mojich rukách (My Life in My Hands).
Odvážna socha Marca Quinna
Alison bola požiadaná výtvarníkom Marcom Quinnom, či nebude pre neho pózovať. Po prvom jeho telefonáte najprv túto ponuku odmietla, pretože sa obávala toho, že ju budú za jej postihnutie ľutovať. Nebola si istá spôsobom, akým bude Quinn zobrazovať jej postihnutie.
Quinn sa vyjadril, že sochy, na ktorých už po storočiach chýbajú končatiny, sú považované za majstrovské diela a bývajú vysoko cenené. Jeho zámerom bolo vytvoriť umenie, ktoré by zahŕňalo telá zrodené práve týmto spôsobom. Keď jej Quinn telefonoval niekoľko mesiacov po prvom telefonáte, Alison ho už informovala, že je už sedem mesiacov tehotná. Jeho odpoveď znela: „To je ešte lepšie!“ V novembri 1999 začala Alison pózovať v Quinnovom štúdiu.
Socha je vyrobená z mramoru z talianskeho mesta Carrara. V období od septembra 2005 do konca roka 2007 ju umiestnili na štvrtý sokel na Trafalgarskom námestí. Počas slávnostného otvorenia letných paralympijských hier v roku 2012 sprevádzala ceremoniál obrovská replika tejto sochy.
Najväčšia bolesť Alison
Akoby už aj tak nemala za sebou neuveriteľne ťažký príbeh, keď mal jej syn 19 rokov, zasiahla ju najväčšia strata. Pripravovala svoju svadbu s 50-ročným analytikom Si Cliftom, s ktorým sa už rok stretávala, keď ju zastihla strašná správa. Parysa našli predávkovaného v hoteli.
Alison pre noviny Sunday Times neskôr povedala, že ju v 13 rokoch Parys požiadal, aby prestala navštevovať stretnutia rodičov. Dodala, že vždy, keď prišli spolu do školy, boli pre ostatných šou. Neskôr vraj trpel psychickými chorobami.
„Na ľudí so zdravotným postihnutím sa pozerá ako na okraj spoločnosti“
Jej syn trávil čoraz viac času na internete, čo podporovalo jeho zhoršujúce sa duševné zdravie,“ povedala Alison. „Parysovi sa jeho telo nepáčilo.“ Myslela si, že ho môže naučiť mať sa rád, ale nedarilo sa jej to. Napriek tomu, že sa narodila bez končatín, mu hovorievala: „Pozri sa na mňa, preboha, naozaj milujem svoje telo. Vôbec sa za neho nehanbím.“
Zaujíma vás vaše zdravie? Príďte na našu konferenciu Pre zdravie ženy v Košiciach!
Zdroj: www.alilapper.com, wikipedia.org