Analytička Dominika Hajdu: Konšpirácie sú nebezpečné, pretože podkopávajú dôveru v systém

Prečo sú hoaxy nebezpečné? Prečo vôbec vznikajú? Ako sme na tom na Slovensku so šírením dezinformácií? Na tieto otázky sme sa spýtali Dominiky Hajdu, ktorá vedie Centrum pre demokraciu a odolnosť v spoločnosti GLOBSEC. Pôsobí tiež v komisii na portáli konspiratori.sk, kde hodnotí weby z hľadiska ich dôveryhodnosti.

V rozhovore nám prezradila:

  • ako odlíšiť neškodnú “babskú radu” a hoax,
  • prečo sa dezinformácie a hoaxy tak rýchlo šíria,
  • kde si overiť pravdivosť informácií,
  • akým hoaxom ľudia najviac veria.

Pracujete v mimovládnej organizácii GLOBSEC. Ako by ste ju v krátkosti predstavili a aká je vaša pozícia?

GLOBSEC je organizácia založená na Slovensku našim súčasným prezidentom Robertom Vassom. Začala ako podujatie, ktoré sa každoročne organizuje pod názvom GLOBSEC Bratislava Forum a postupne k nej pribudol think tank, ktorý sa zaoberá výskumom a analýzou v rôznych odvetviach. Ja som súčasťou tejto „think tankovej“ časti a vediem Centrum pre demokraciu a odolnosť. Zaoberáme sa rôznymi vplyvmi, ktoré podkopávajú demokraciu – vrátane dezinformácií, ich dopadu na spoločnosť a aktérov, a spôsoby, akými sa šíria.

Ste členkou komisie na portáli Konšpirátori, ktorá hodnotí weby z hľadiska ich dôveryhodnosti a obsahu. Ako ste sa k tomuto projektu dostali?

Oslovili ma na základe mojich skúseností v GLOBSEC-u.

Niekedy je veľmi tenká hranica medzi neškodnou “babskou radou”, hoaxom alebo dezinformáciou. Ako to odlíšiť? Ide o mieru škodlivosti, aký dopad môže správa mať?

Primárne ide o zámer, s akým sú informácie šírené. Pokiaľ ide o stránku, kde si ľudia v dobrej viere vymieňajú domáce recepty na choroby, je to samozrejme v poriadku, aj keby rady neboli účinné. Ak je však cieľom informácií alebo článkov odlákať ľudí od návštevy lekára s cieľom predať „zázračnú“ tabletku ako liek na všetko, tak ide o hoaxy. Systematicky šírené hoaxov a iné významne zavádzajúce informácie potom spolu spadajú pod jeden termín – dezinformácie.

“Na Slovensku máme šťastie na kvalitné a nezávislé médiá aj v televízii, aj v rádiách, aj v tlači, aj na internete.”

Hoaxy a dezinformácie sú nebezpečné, pretože zámerne podkopávajú dôveru vo vedu a medicínu na úkor vlastného obohatenia sa, a reálne ohrozujú zdravie ľudí. To platí aj pri iných typoch informácií, ktoré sa šíria o politike, o bezpečnosti, či medzinárodných vzťahoch. Ak systematicky klamú a zavádzajú s cieľom rozdeliť nás, podkopať dôveru v demokraciu a jej procesy, alebo iným spôsobom ohroziť záujmy štátu, sú nebezpečné pre spoločnosť.

Prečítajte si aj: Rozhovor so šéfredaktorom magazínu HOAX: Ženy sa nechajú zaslepiť láskou cez internet

Zdroj foto: GLOBSEC

Kde overujete pravdivosť informácií? Na aké zdroje sa môže obrátiť bežný človek, ktorý chce poznať pravdu? Sú to medzinárodné agentúry ako Reuters, CNN, BBC a pod.?

Veľké mediálne domy s medzinárodným pokrytím sú určite kvalitným zdrojom informácií, najmä vďaka veľkému množstvu novinárov po celom svete, ktorí prinášajú informácie priamo z diania. V našom priestore však máme aj kvalitné médiá s profesionálnymi novinármi, ktoré prinášajú vierohodné informácie.

Dôležité je vedieť rozlíšiť medzi správou a komentárom, pozerať sa na to, či médium má jasných vlastníkov a autorov textov a kto, s akou skúsenosťou, tie texty píše. Ak napríklad narazíme na portály, ktoré „odkrývajú pravdu“, o ktorej sa nedočítame v našich iných veľkých médiách, s veľkou pravdepodobnosťou len klamú s cieľom zvýšiť si návštevnosť.

Čo podľa vás býva za vznikom konšpiračných webov? Je to túžba po vysokej čítanosti článkov?

Dôvody môžu byť rôzne a jedným z nich je určite zárobok. Zdroje šíriace konšpiračné teórie zarábajú na klikoch ľudí vďaka reklame, ktorá sa na nich zobrazuje. Organizácia Global Disinformation Index odhaduje, že dezinformačné stránky v USA z reklamy ročne zarobia asi 200 miliónov dolárov. Práve to sa projekt konspiratori.sk snaží na Slovensku minimalizovať.

“Kritické myslenie a mediálna a IT gramotnosť by dnes mali tvoriť základ vzdelávania na každom stupni škôl.”

Ďalší spôsob zárobku je predaj rôznych produktov, napríklad už spomínaných „zázračných liekov“ na všetko. Niektoré portály však boli vyslovene založené s politickým cieľom – propagovať konkrétne politické strany a naopak, útočiť na oponentov a kritikov, podporovať extrémizmus, podkopávať dôveru, zvyšovať hnev a pocit bezmocnosti v spoločnosti a podobne.

Foto: Martina Juríčková

Myslíte si, že najviac prispeli k šíreniu nepravdivých správ sociálne siete?

Sociálne siete určite umožnili a prispeli k ich masovému šíreniu. Algoritmy, ktoré na sociálnych sieťach odporúčajú obsah, a teda do veľkej miery ovplyvňujú to, čo každý užívateľ na svojom počítači alebo v mobile vidí, sú totiž nastavené tak, aby nás na danej platforme udržali čo najdlhšie. V snahe udržať našu pozornosť často prejdú k odporúčaniu extrémistického alebo dezinformačného obsahu.

Keďže sa dlhé roky tomuto problému venovalo len minimum pozornosti, náš informačný priestor sa „zhumpľoval“ do dnešného stavu. Dnes k šíreniu konšpiračných teórií a dezinformácií najviac prispievajú politici niektorých najmä opozičných strán, ktorí náchylnosť veriť dezinformáciám využívajú na svoju politickú kampaň.

Ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami? Máme vysoký výskyt hoaxov v médiách? Resp. máte štatistiku o tom, koľko ľudí verí neovereným správam – je to väčšej miere ako v iných krajinách alebo v menšej?

Záleží na tom, s kým sa porovnávame. Napríklad v Maďarsku alebo Srbsku sú veľké médiá plné hoaxov a konšpiračných teórií, nakoľko ich do veľkej miery kontroluje a využíva na svoju propagandu štát. My máme šťastie na kvalitné a nezávislé médiá aj v televízii, aj v rádiách, aj v tlači, aj na internete. Niektoré televízie sa nešťastne snažia o „rovnováhu názorov“ tým, že si do diskusií volajú ľudí, ktorí svoje argumenty zakladajú na výrazne zavádzajúcich informáciách až klamstvách, čím ich vo verejnom priestore legitimizuje.

“Ak máme pocit, že o udalostiach v našom štáte nerozhoduje vláda a občania vo voľbách, ale niekto iný, je to problém.”

Vo všeobecnosti však platí, že naše spravodajstvo je ako tak korektné. Paralelne však v našom informačnom priestore existuje veľké množstvo problematických internetových portálov a stránok na Facebooku, ktorých dopad na spoločnosť je viditeľný. Z krajín Vyšehradskej štvorky na Slovensku verí dezinformáciám najviac ľudí. Podľa našich každoročných prieskumov je to od 25% – 50% v závislosti od toho, na čo sa pýtate.

Foto: Martina Juríčková

Čomu ľudia veria najviac?

Najviac ľudia veria základným, nekonkrétnym konšpiračným teóriám, ako napríklad „O svetových udalostiach v skutočnosti rozhodujú tajné skupiny alebo spolky“. Túto teóriu zvykneme nazývať aj kráľovnou konšpiračných teórií, pretože dokonale vystihuje ich princíp, a to je domnienka, že za udalosťami, ktoré sa dejú, v skutočnosti stojí niekto úplne iný alebo sa udiali inak.

Kto býva najnáchylnejší uveriť konšpiráciám?

Neexistuje úplne jasne definovateľná demografická skupina, aj keď vidíme istý súvis s výškou dosiahnutého vzdelania – ľudia s vyšším vzdelaním sú trochu menej náchylní im veriť. Skôr ide o nastavenie myslenia a životnú situáciu, v ktorej sa daný človek nachádza.

Často ide o ľudí, ktorí sa nevedia úplne začleniť do systému, prípadne majú, právom alebo neprávom, pocit, že sa na nich systém vykašľal, cítia sa ako jednotlivci bezmocní. Konšpiračné teórie im pomáhajú dodávať pocit výnimočnosti v tom, že patria do skupiny, ktorá pozná „naozajstnú pravdu“. Tiež im do istej miery pomáhajú utvrdiť si svoj pocit bezmocnosti voči systému v tom, že nič nezmôžu, pretože „v skutočnosti za nitky ťahá niekto iný“.

Ktoré konšpirácie sú podľa vás najnebezpečnejšie?

Všetky sú už v svojej podstate nebezpečné, pretože podkopávajú dôveru v systém, v ktorom žijeme. Ak máme pocit, že o udalostiach v našom štáte nerozhoduje vláda a občania vo voľbách, ale niekto iný, je to problém. Bez základnej dôvery spoločnosť fungovať nemôže.

Ako zvýšiť mediálnu gramotnosť ľudí?

Jedine kvalitným a systematickým vzdelávaním v každej vekovej skupine obyvateľstva a systematickou strategickou komunikáciou zo strany štátu a jej predstaviteľov o škodlivosti a dopade dezinformácií. V tomto smere je dnes veľmi aktívna napríklad polícia.

Kritické myslenie a mediálna a IT gramotnosť by dnes mali tvoriť základ vzdelávania na každom stupni škôl. Pre seniorov v domovoch alebo kluboch dôchodcov by sa mohli systematicky poskytovať tréningy, aj firmy by mali sami investovať do kritického myslenia svojich zamestnancov. Ciest je mnoho, je najmä potrebná vôľa a financie.

Čo máte na svojej práci najradšej? Čo vás najviac motivuje?

Moja práca je skvelá vďaka svojej rôznorodosti. Každý rok ako spoločnosť čelíme novým výzvam, a každý rok si je potrebné nastaviť projekty a aktivity tak, aby ich reflektovali. Budovať a zachovávať si funkčnú demokraciu je náročná práca, ktorá si vyžaduje zapojenie všetkých zložiek spoločnosti. Je skvelé, ak môžem k tomuto úsiliu prispieť nielen ako občianka, ale aj vďaka svojej práci.

Foto na titulke: Martina Juríčková