Šéfredaktor magazínu HOAX: Ženy sa nechajú zaslepiť láskou cez internet, a potom sa stávajú obeťami vydierania

0
Šéfredaktor magazínu HOAX: Ženy sa nechajú zaslepiť láskou cez internet, a potom sa stávajú obeťami vydierania
pixabay.com

Stretli ste sa s falošnými mailami, nepravdivými správami alebo vás na sociálnych sieťach kontaktovali neznámi ľudia? O tom všetkom sa snaží informovať portál hoax.sk a najnovšie aj kniha (Ne)bezpečný internet. Autor knihy a šéfredaktor Hoaxu, Tomáš Šalmon nám v rozhovore prezradil:

  • aké sú znaky nepravdivej správy, hoaxu
  • čo momentálne patrí medzi najviac rozšírené hoaxy
  • ako vám páchatelia môžu ukradnúť identitu
  • s akými podvodmi sa ľudia najčastejšie stretávajú
  • na čo sa zamerať pri prevencii a výchove detí
  • na čo si majú dávať pozor najmä ženy
  • ako z vás môžu vylákať peniaze falošné pôžičky, súťaže a emaily

Založili ste portál HOAX.sk, ktorý sa venuje podvodom na internete, čo vás k tomu priviedlo?

Niekde na začiatku sa neďaleko mňa ozval výbuch zúfalstva, emócii a neexistoval múr, za ktorý by sa dalo skryť, alebo nástroj, ktorým by sa dali následky výbuchu zmierniť. Len náhodou som sa dozvedel o prípadoch výskytu pedofilov v okolí mojich priateľov a ich detí. Len náhodou som vtedy už videl nejaké javy na Pokeci, ale reálne som sa tomu nevenoval tak, že by som s tým šiel von. Keď som krátko na to zažil pokusy o podvod, falošný predaj cez inzerát a rôzne podivné ťahy na ľudí cez sociálne siete, nechcel som si to nechať tak.

Podobné veci som sledoval dlhšie, no keď sa táto podivná vojna presunula bližšie ku mne, musel som vyraziť do boja aj ja, a ľudí varovať. Mal som informacie o postupoch z prvej ruky a ak sa mi aj podarilo s niečím pomôcť, pokladal som za vhodné, aby o tom vedeli aj ďalší. Bola to moja pomsta podvodníkom a útočníkom, ktorí si mysleli, že budú fungovať donekonečna. Niektorí žiaľ fungujú naďalej.

Foto: pixabay.com

Aké sú najčastejšie znaky nepravdivej správy, hoaxu?

Hoax pracuje s emóciou. Vždy je to tak, že sa pokúsi vyvolať trochu adrenalínu, hnevu, aj pocitu, že sa deje nejaká veľká krivda. Niekto nám niečo “zamlčuje”, alebo sa odrazu dozvedáte informáciu, ktorú masové médiá neuvádzajú a túto krivdu treba napraviť. Na sociálnej sieti nadobudnete pocit, že zdieľaním tejto “zamlčovanej pravdy” pomôžete k lepšiemu svetu a budete za akéhosi hrdinu, lebo upozorňujete na tieto krivdy. Nepravdivá správa má za cieľ meniť uvažovanie ľudí.

Horšie je, ak vzniká takáto správa pre zlý preklad, alebo neschopnosť jej pisateľa racionálne uvažovať. Príklad sestričky z USA, ktorá absolvovala očkovanie a odpadáva od malička pri každej injekcii, vyvolal u konšpirátorov mimoriadny záujem zdieľať a upravovať si fakty. Dozvedeli by ste sa, že sestrička zomrela. Konšpirátori nechcú pozerať video do konca, kde sa sestrička preberie z mdlôb a hovorí, že to sa jej stáva bežne a nesúvisí to s očkovacou látkou proti Covid-19. Pre konšpirátorov končí video presne tam, kde omdlie. Tam ho aj mnoho portálov považuje za koniec a ďalej ho už nepotrebuje analyzovať. Takto vzniklo na internete množstvo článkov a “zaručených tvrdení”, že sestrička zomrela.

Keď sa táto podivná vojna presunula bližšie ku mne, musel som vyraziť do boja aj ja, a ľudí varovať.

Hoax teda môže informovať o nejakej udalosti, ale skreslene a vziať si aj z faktu môže len to, čo sa mu hodí. Vedome pripravované lži sú tie horšie. Dokazujú nám, že pisateľ nemá záujem o skutočnú žurnalistiku, ale chce manipulovať. Takéto prípady nám skôr ukazujú, ako veľmi niekto usiluje bojovať proti oficiálnym informáciám, alebo neraz aj proti logike. Niektoré to robia len preto, že vedia o zaručenom zisku z reklamy a virality.

Prečítajte si aj: 8 tipov ako prísť na podvodníka na Facebooku

Čo patrí momentálne medzi najnovšie a najznámejšie hoaxy?

Asi všetko, čo sa týka koronavírusu. Neustále sa objavujú nehorázne výmysly o tom, že vakcína je smrtiaca látka, alebo výtery sú čipovaním, alebo vkladaním nanobotov do nosa. Skôr, než sme začali vakcináciu, vykrikovali masy ľudí a odborníkov s Vysokou školou života, koľko vedľajších účinkov vakcína má. Že obyčajný brufen ich má viac a častejších, nikto z nich neprijímal. Že antikoncepcia má niekoľko násobne viac vedľajších účinkov (povedzme taký hormonálny chaos) nebrali do úvahy mnohí, nieto ešte antibiotiká, ktoré narobia v črevách mimoriadny bordel, ale hltáme ich ostošesť.

Najnovšie je to Matovič, obvinený z toho, že tajne užíval ivermektín v čase, keď sa k nemu obyčajní ľudia nemohli ešte dostať. Autor hoaxu doplietol liečivá, ale zdieľačov tohto bludu nezaujíma pravda. Oveľa zaujímavejšia a šokujúcejšia je predsa správa, že sa tajne liečil liekom, do ktorého vkladajú mnohí až priveľké nádeje.

Zdroj: hoax.sk

Najnovším hoaxom v USA je napríklad to, že nový prezident Biden, alebo dokonca samotný Bill Gates, pozmenili počasie a vyrobili umelý sneh. Ľudia sa nakrúcajú, ako zapaľovačom zapaľujú stlačený sneh a on sa netopí. Údajné dôkazy sú však výsmech fyzike. Na videách ľudia držia zapaľovače krátko a hlavne tak, že plameň nemá potrebnú teplotu. To, čo ľudia predvádzajú na zahraničných videách s údajným falošným snehom prezidenta Bidena, sa vám podarilo spraviť aj v roku 2002 na hodine fyziky na ZŠ v Dolnom Kubíne na Orave, ale spravíte to aj so snehom v mrazničke.

Ako sa zorientovať v portáloch? Ako vieme určiť, či niektorý web informuje pravdivo a ktorý zavádza?

Vo všeobecnosti stačí, ak sa stretávate s webom, kde sa autor nevie podpísať, uvádzať vierohodné zdroje, nepodpisuje redakciu, článok vyznieva podivne, portál nie je schopný zabezpečiť úhľadný dizajn a dobrý technický stav portálu. Odkazovať na rovnako podozrivé zdroje je len potvrdzovať, že čítať a vnímať takýto obsah je stratou času. Článok, ktorý kombinuje príliš vlastné dojmy a závery s faktami (alebo informáciami, ktoré sa za fakty snažia podobať), je tiež veľmi nápadný a dôležitý signál. Šokujúce informácie, zásadné fakty, ktoré neviete overiť na inom mieste (pozor – dôveryhodnom mieste), nemôžu byť faktom.

Existuje niekoľko rebríčkov, ktoré sa snažia upozorniť na falošné alebo konšpiračné portály. No nie sú vždy aktuálne. Keďže ľudia, ktorí za nejakými takými rebríčkami stoja, v minulosti nemali záujem o akúkoľvek spoluprácu, prínos, príspevok, čokoľvek z mojej strany, neviem sa ani zaručiť, ako dochádza ku niektorým doplneniam a ich aktualizácii.

Nedávno ste vydali zaujímavú knihu (Ne)bezpečný internet. Čo všetko sa v nej čitatelia môžu dozvedieť?

Ja dúfam, že kniha (Ne)bezpečný internet je pre nejaký základ pochopenia, na čo má internet slúžiť, na čo chce slúžiť a na čo, žiaľ, niektorým indivíduám slúži naozaj. Snažil som sa za niekoľko rokov pripraviť knihu, ktorá bude pre všetkých a o čo najširšom spektre rôznych hrozieb, ktoré sú stále aktuálne. Kyberšikana, podvody, dezinformácie, zneužívanie, vydieranie, sociálne siete, ale aj obyčajný spam, ktorý nemusí byť len tak obyčajným emailom.

Do pasce sa vieme dostať mnohými spôsobmi.

Niektorí z nás dostanú internet do rúk skôr, ako vôbec vedia, čo to je a ako sa používa. Nemajú ani tušenia, že sú na podvodnej stránke a že sa zúčastnili podvodnej súťaže. Napriek tomu, že im v banke vydajú platobnú kartu a podpisujú podmienky, pochopiteľne nikto ich nečíta, že za neuvážené kroky pri používaní platobných kariet možno považovať aj nepozornosť.

Človek s platobnou kartou prichádzajúci na internet potom považuje banku za vinnú, ak mu z účtu zmiznú peniaze. Niekto neznámy na Facebooku tvrdí, že ste vyhrali 500 EUR a vypýta si čísla z platobnej karty. Mnoho ľudí mu tie čísla dá, pretože ani len netušia, ako to môže prebiehať, ak vyhrajú na Facebooku peniaze. Že nakoniec z účtu zmizne 500 EUR, ani nemusím veľmi rozvádzať. Okradnutá obeť však prichádza robiť poriadky do banky a žiadať peniaze od nich. Napriek tomu, že karta sa volá „platobná“ a slúži len na platby a údaje sú dôverné. Na prijímanie peňazí slúži IBAN.

Stretávate sa so smutnými prípadmi ľudí, ktorých niekto podviedol, okradol či využil. Čo sa vás dotklo najhlbšie?

Vždy to boli prípady detí, alebo ich rodičov, ktorí hľadali pomoc po zneužití, alebo pri pokusoch zneužívania a vydierania detí. Nahými fotkami, alebo aj bez nich. Smutné je počuť, že ženu namotal americký vojak túžiaci presťahovať sa na Slovensku, odkiaľ pochádzala jeho babička a na sťahovanie potrebuje poslať 20 000 EUR…
ktoré aj dostane a už sa, samozrejme, neozve.

Za neuvážené kroky pri používaní platobných kariet možno považovať aj nepozornosť.

Smutný bol aj prípad stoviek dievčat z východného Slovenska, ktorým podvodník podstrčil falošné okno vyzerajúce ako prihlásenie do Facebooku, odchytil si ich heslá, vyraboval účty, posťahoval fotografie z osobnej komunikácie s priateľmi, manželmi a nahé fotografie zavesil a predával online. Mnoho z dievčat malo na fotkách aj 15 a 16 rokov. Ak dievča nabralo odvahu a chcelo podať trestné oznámenie, na niektorých policajných oddeleniach sa dievčatá dočkali výsmechu, alebo urážok. Niečo také je nemysliteľné. Fakt, že išlo aj o neplnoleté dievčatá nikým nepohol. Vecou sa zaoberala aj TV Markíza, no páchateľ stále nebol dolapený.

Dostávate veľa správ s prosbami o radu? S akými problémami sa na vás najčastejšie ľudia obracajú?

Sú mesiace, keď je toho priveľa a ja si pripravím, alebo zrecyklujem nejaké prednastavené správy a inštrukcie, ako postupovať. Sú obdobia, keď je správ menej a ja píšem „originál“ odpoveď vyslovene live. Keďže chcem oslabiť svoje pôsobenie na hoax.sk, už je toho menej, dosť sa snažím riešiť podnety automatickými odpoveďami, navigovať ľudí na knihu.

Teraz momentálne je to hlavne kauza nákupných galérií, ktoré sa tvária ako eshop, ale reálne tovar nemajú. S vašimi peniazmi ho ešte len niekde kúpia a pošlú, pričom im neprekáža že vám pošlú pokojne niečo iné, alebo vôbec nič.

Zdroj: hoax.sk

Tiež sa opakujú prípady falošných eshopov cielených na slovenského zákazníka so značkovými teniskami. Stále sú to však falošné Facebook súťaže, ktorým stále dokáže uveriť niekoľko tisíc ľudí napriek tomu, že je v nich niekoľko varovných signálov, že s nimi nie je niečo v poriadku. Nekončia ani falošné lieky a falošní lekári a reklamy sľubujúce plynulú znalosť angličtiny za dva týždne a pod.

Odhaľujete praktiky podvodníkov, stalo sa aj vám osobne, že sa vám niekto vyhrážal alebo máte s podvodníkmi na internete nejakú negatívnu skúsenosť?

Pred viac ako dvoma rokmi som ešte dostával vyhrážky zabitím, likvidáciou, či otázky na kvalitu poistky. Ak ničíte biznis živlom, nepáči sa im to. Asi dva krát za rok dostanem email od nespokojného zákazníka, ktorý si kúpi nejaký falošný liek na vyliečenie rakoviny, chorých kĺbov, alebo vyliečenie slepoty. Hoci pred týmito výrobkami varujem, niektorí ľudia to vnímajú, že ja som to miesto, čo to predáva, a žiadajú odomňa vrátenie peňazí. V opačnom prípade ma dajú na SOI alebo na súd. Ale spomenul som si aj na Facebook stránky názvom podobné na iné stránky.

Podvodník organizoval falošnú súťaž. Iná, skutočná stránka, s podobným názvom na hoax.sk, chcela podať žalobu, pretože v Googli sa názov článku príliš podobal na tú ich a nechceli sa spájať so slovami „podvodná súťaž“. Mám pocit, že som bol niekoľko rokov stále jednou nohou v base. Ako nedotovaný dobrovoľný voľnočasový projekt, ktorý nikto nikdy nepodporil inak ako technickou radou, držiaci sa neustále v červených číslach, by mi za to ani nestál.

Foto: pixabay.com

Ako môžu rodičia chrániť svoje deti pred kyberšikanou?

V prvom rade je dobré, aby existoval medzi rodičmi a deťmi dobrý vzťah. Ak sa dieťa zdôverí, že mu píše niekto neznámy, rodič môže urobiť bežnú chybu rodiča – zakázať internet, alebo dieťaťu vynadať a pod. To najhoršie, čo môže spraviť, je zakázať počítač, internet, či mobil. Pominie lockdown a to dieťa sa pripojí cez kamarátov mobil. Jeho pripojenie nezakážete.

Možno len pribrzdíte schopnosť dieťaťa učiť sa a chápať internet správne. Ochrana detí je možná cez sledovacie aplikácie… do chvíle, než dieťa pochopí, ako ich vypnúť a obísť. Dôležité je však komunikovať s dieťaťom a vzájomne si dať vedieť, čo ho môže stretnúť. Práve preto som napísal knihu, ktorá by mala dať informácie aj rodičom, ktorí sa pripájajú na internet po prvý krát pokojne súčasne s dieťaťom a ani jedna strana nemusí o internete nič vedieť. Písaná je aj pre seniorov. Počas lockdownu sme mnohým starým rodičom kúpili mobily a tablety, aby sme mohli komunikovať. Ale vysvetliť im, ako sa zapína videohovor a ako sa prihlásia do emailu a považovať celé školenie za uzavreté…. to je nešťastné.

Deti nevedia rozlišovať hrozby. Horšie je, že ani len rodičia. Veď dnešné deti vedia niekedy viac ako ich rodičia. Mňa samého syn prekvapí, že vie na televízore nastaviť veci, o ktorých som ani netušil, že ich televízor dokáže. Svoj podiel na tom má nedostatočná informatika, ktorú som sám svojho času učil, a osnovy boli hrôza.
Pozerali na teóriu a ovládanie práce v troch-štyroch aplikáciách. Reálne ale ľudí na svet tam vonku pripravili viac voľné hodiny, kde si deti robili „čo chceli“ a naďabili na príklady, ktoré mohol pozorný učiteľ vysvetliť ako skutočný online svet.

hrac
Foto: unsplash.com, kelly sikkema

Komu môžeme dôverovať na internete? Ak vás osloví neznámy človek, podľa čoho určíte, že je to podvodník?

V prvom rade, nikdy nesmieme dôverovať komukoľvek, kto píše. Nikdy. Nech by sľuboval čokoľvek, alebo sa pýtal na čokoľvek. Nikdy nedávame hocikomu žiadne informácie. Toto je jedna z najzásadnejších chýb nie len detí, ale aj dospelých. Na druhej strane neexistuje záruka, že je naozaj ten, čo píše. Rovnako na zoznamkách. Existuje kvantum profilov mladých žien, kde sa ukrýva starší muž. Vyláka nahú fotografiu od pisateľa a spätne ho vydiera o peniaze. Nie, toto nie je len taký náhodný príklad, ale prehnane častý prípad, akými si niektorí ľudia dokážu zarobiť tisíce eur a nič sa im nestane.

Stačí pár prvkov, akými sa dá skryť a Facebook, či emailová schránka sú dostatočným prvkom ochrany takéhoto podvodníka. Ľuďom často chýbajú skúsenosti, alebo len racionálne uvažovanie. Odpisujú na ponuky pôžičiek na Facebooku, ktoré im síce sľúbia peniaze bez dokladovania príjmu a za výhodný úrok, ale pri zriadení zmluvy si vypýtajú poplatky 120 EUR a potom poistenie úveru 270 EUR.

Stále si chcete požičať, a tak platíte. Lenže už sa vám nikto neozve. Prišli ste o 390 EUR a to len preto, že ste uverili niečomu takému, ako pôžička cez komentáre na Facebooku. Kto by tomu veril? Povedzme cca 10 obetí za mesiac, ktoré nazbierajú odvahu písať na hoax.sk. Možno oveľa viac tých, čo ďalej čakajú na prijatie pôžičky, alebo ani len netušia, kde hľadať pomoc.

Foto: TASR

Často tieto podvodné profily disponujú veľkým množstvom fotografií z ukradnutých identít. Dokonca vlastnia krátke videá, ak má žena záujem o videohovor, takže pôsobia dôveryhodne. Ako sa títo podvodníci dostanú k takýmto materiálom?

Pri vydieraní opačného pohlavia (alebo aj toho istého) je niekde na začiatku nasadenie dôvery a záujmu. Oslovený má mať pocit, že o neho má niekto druhý záujem. Ideálnou obeťou sú ľudia, ktorí prídu sami za atraktívnym profilom (podvodníkom), alebo ľudia zo slabších sociálnych pomerov, ľudia so slabým vzdelaním, nesmelí, deti, aj hendikepovaní. Od takýchto ľudí útočník ľahšie vymámi fotografiu na „výmenu“. On samozrejme nepošle seba. Fotky si posťahuje z rôznych miest, napríklad veľa krát ako zdroj poslúžia iné sociálne siete. Neraz VK.com. Teraz nechcem dávať návody, ale upozorňujem na čo pozor. S týmito fotkami potom môže operovať.

Alebo druhú stranu vyprovokuje telefonickému hovoru, sám sa vyhovorí, že nemá webkameru a telefonujúceho si nahrá. So získanými foto a video vie potom vytvárať svoju identitu. Zaistí nimi dôveru, že existuje. Lenže akonáhle získa fotografie od toho druhého, často otočí a vyhráža sa. „Nezaplatíš 1000 EUR? Tvoja nahá fotografia poputuje tvojmu šéfovi, riaditeľovi školy, rodičom, manželovi, deťom, priateľom…“ všetkým, koho našiel vo friendliste (zoznam priateľov). V knihe na to upozorňujem aj spolu s niekoľkými fintami, ktoré používajú útočníci, aby im to vyšlo.

Aké sú pre vás tri rady pre naše čitateľky z hľadiska bezpečnosti?

Ak vybrať tri, skúsim vybrať tie azda najdôležitejšie.
1. Dôvera: neveriť nikomu na internete iba preto, že píše, chváli, oblbuje, ťahá medové motúzy a pôsobí dôveryhodne.
2. Vlastná bezpečnosť: nikdy nikomu, opakujem nikdy nikomu, neposielať heslá, osobné údaje, fotografie, nahé fotografie, čísla z kariet, kódy prijaté na SMS v mobile, skeny dokladov o kom nič neviete, osobne ho nepoznáte a nemáte istotu, že aj ten, koho poznáte, je naozaj ten, čo píše.
3. Overovať: skôr, ako zazdieľate nejaký blud, overte si, či vôbec ide o blud a či hovorí pravdu. Dnes znamená viac niekto, kto vie pekne rozprávať a vymýšľať si, ako človek, ktorý v školách strávil dve desaťročia a je reálnym odborníkom vo svojom odbore. Ak niečo zaujímavé čítate, overujte kde to čítate a kto to napísal. O Facebooku nehovoriac.

Pripravila: Alexandra Vrábelová

žiadne príspevky na zobrazenie