Popôrodná dula Andrea Borková: Po pôrode som sa cítila sama. Dnes pomáham ženám, aby to nezažili

Keď po prvom pôrode prežívala úzkosti, strach a veľkú samotu, netušila, že práve táto skúsenosť raz nasmeruje celý jej život.

Andrea Borková, popôrodná dula a laktačná poradkyňa, dnes sprevádza ženy v období, ktoré je jedným z najcitlivejších v ich živote. V rozhovore otvorene hovorí o tom, čo ženám po pôrode najviac chýba, prečo je šestonedelie také dôležité a prečo by žiadna žena nemala zostať bez podpory.

Ako ste sa rozhodli stať popôrodnou dulou? Čo vás priviedlo k tejto profesii?

Aby som na túto otázku odpovedala, musím sa vrátiť až do roku 2014, keď som otehotnela so svojím prvým dieťaťom, dcérou Matildou. V tom čase sme žili v Prahe a ja som mala rozbehnuté podnikanie, cateringovú firmu a čerstvo otvorené bistro so zdravou stravou. O témach tehotenstva, pôrodu či šestonedelia som však vtedy nevedela prakticky nič. Netušila som, kto je dula, akú rolu má pôrodná asistentka, aké sú možnosti pôrodníc alebo aké práva má žena pri pôrode.

Už počas tehotenstva som ale cítila, že potrebujem veci nastaviť trochu inak než väčšina žien v mojom okolí, viac individuálne, vedome a s dôrazom na porozumenie. Veľkým zlomom pre mňa bolo stretnutie s pôrodnou asistentkou Ivanou Konigsmarkovou v Prahe. Absolvovala som u nej kurz prípravy na pôrod a šestonedelie a ku koncu tehotenstva som k nej chodila aj na tehotenské kontroly namiesto klasickej ambulancie v pôrodnici. Práve ona ma priviedla aj k myšlienke mať pri pôrode dulu. Táto skúsenosť mi pred viac než desiatimi rokmi otvorila úplne nový svet tém okolo tehotenstva, pôrodu a popôrodného obdobia.

Po prvom pôrode som sa však profesijne ešte venovala iným oblastiam.

Zásadným impulzom sa stalo až moje druhé tehotenstvo so synom, pred šiestimi rokmi.

Vtedy som sa začala ešte hlbšie zaujímať o pôrody, prípravu na šestonedelie a celkovo o popôrodnú starostlivosť aj preto, že som už vedela, že pri staršom dieťati môže toto obdobie vyzerať úplne inak.

Veľmi silno ma ovplyvnila aj moja vlastná skúsenosť po prvom pôrode. Prešla som si úzkosťami, panickými atakmi, pocitmi neistoty, nepodpory od okolia a veľkej samoty. V tom čase som vôbec netušila, čo sa so mnou deje, a chýbali mi informácie aj odborná podpora. Práve táto skúsenosť sa stala jedným z hlavných dôvodov, prečo dnes robím to, čo robím. Po druhom pôrode, ktorý bol náročný, ale zároveň krásny, som si naplno uvedomila, aké dôležité je, aby mali ženy správne informácie, podporu a bezpečný priestor aj po pôrode. A odtiaľ už viedla moja cesta k sprevádzaniu žien ako dula.

Čo všetko zahŕňa vaša práca popôrodnej duly a laktačnej poradkyne?

Moja práca popôrodnej duly sa začína často už v tehotenstve. Individuálne pripravujem ženy na obdobie šestonedelia a materstva, rozprávame sa o dojčení, starostlivosti o seba aj o bábätko, o výbere pôrodnice, ale aj o hodnotách, potrebách a očakávaniach ženy. Prepájam ich s pôrodnými asistentkami či dulami k pôrodu a snažím sa, aby sa do pôrodu aj popôrodného obdobia dostávali informované a pokojnejšie.

Po pôrode sprevádzam a starám sa o ženy najmä v období šestonedelia a to priamo na oddelení šestonedelia aj neskôr doma. V niektorých pôrodniciach ma klientky volajú už krátko po pôrode, aby som im pomohla s dojčením, vysvetlila veci, na ktoré zdravotníci často nemajú dostatok času, a aby mali pri sebe niekoho, kto sa im venuje individuálne. Pomáham s manipuláciou s bábätkom, kŕmením, prebaľovaním, ale zároveň je pre mňa veľmi dôležitá starostlivosť o ženu, jej upokojenie, uvoľnenie, vypočutie a uistenie, že to, čo robí, je v poriadku.

Popri individuálnej práci sa venujem aj vzdelávaniu. Organizujem webináre, poskytujem online konzultácie ženám z celého Slovenska aj Čiech a od roku 2025 školím ďalšie ženy, ktoré sa chcú stať popôrodnými dulami. Spolu s kolegyňami som založila občianske združenie Po pôrode inak, ktorého cieľom je zlepšovať popôrodnú starostlivosť priamo v pôrodniciach a podporovať spoluprácu so zdravotníkmi na oddeleniach šestonedelia.

Pracujem aj so ženami, ktoré majú staršie deti, riešime témy dojčenia, dokrmovania, kŕmenia z fľaše, rešpektujúceho ukončenia dojčenia, ale aj citlivosti, vyčerpania či návratu k sebe samej. Moja práca je veľmi pestrá, no jej spoločným menovateľom je podpora ženy v jednom z najcitlivejších období jej života.

Čo považujete za najdôležitejšiu podporu, ktorú môžu ženy po pôrode dostať?

Za najdôležitejšie považujem to, aby ženy po pôrode vedeli, že v tom nie sú samy. A myslím tým naozaj fyzicky aj emočne, aby pri nich bol niekto, kto im rozumie, prijíma ich a nesnaží sa im dávať nevyžiadané rady.

Niekto, kto im dá pocítiť, že aj ony sú dôležité, nielen bábätko.

Žena po pôrode potrebuje starostlivosť, oddych a priestor. Potrebuje byť videná a vypočutá. Láskavá, rešpektujúca podpora dokáže urobiť obrovský rozdiel v tom, ako bude toto obdobie prežívať a ako sa bude cítiť sama so sebou.

Aké sú najväčšie výzvy, ktorým čelia ženy po pôrode, a ako im pomáhate tieto výzvy prekonať?

Jednou z úplne prvých a najväčších výziev, s ktorými sa ženy stretávajú už krátko po pôrode, je preinformovanosť a chaos v protichodných informáciách. Žijeme v dobe, keď je veľmi jednoduché dostať sa k množstvu názorov, rád a „správnych postupov”, čo môže byť pre ženu po pôrode zahlcujúce a paralyzujúce.

Moja úloha je v tom, že na ženy netlačím. Vysvetľujem im veci v súvislostiach, dávam im čas, počúvam ich a nezľahčujem ich pocity. Nerozhodujem za ne, ale podporujem ich v informovaných rozhodnutiach. Často im pomáham pochopiť aj to, prečo sa niektoré postupy v pôrodnici dejú tak, ako sa dejú, čo im prináša väčší pokoj.

Veľmi dôležité je pre mňa aj to, že ženy nesúdim a nehodnotím. Pracujem so ženami, ktoré dojčia, aj so ženami, ktoré nedojčia. Sama som svoje deti dojčila dokopy päť a pol roka, no zároveň pomáham ženám aj s kŕmením detí z fľaše či dokrmovaním umelým mliekom. Každá žena si zaslúži podporu bez hodnotenia.

Pri dlhodobej spolupráci, keď za ženami chodím pravidelne niekoľko týždňov či mesiacov, sa často stávam akousi „kotvou” a stabilným bodom, ktorý im dodáva pocit istoty, sebadôvery a podpory v ich vlastných rozhodnutiach.

Prečítajte si: To nie je pôrod, to je trauma: Šokujúce svedectvá žien o slovenských pôrodniciach

Prečo je obdobie šestonedelia pre ženy také dôležité, a ako by sa o seba mali správne starať?

Neexistuje jedna jediná správna cesta, ako má šestonedelie vyzerať. Každá žena ho bude prežívať inak, podľa svojich skúseností, podmienok, veku, podpory či životnej situácie. Toto obdobie je však mimoriadne dôležité, pretože žena je po pôrode veľmi zraniteľná.

Nielen pre hormonálne zmeny, ale aj preto, že materstvo je prechodová životná fáza, ktorá ženu mení navždy. Deje sa v nej obrovské množstvo zmien – fyzických, psychických aj hodnotových – podobne významných ako počas puberty.

Šestonedelie tak oddeľuje ženu od toho, kým bola predtým, a zároveň formuje to, kým sa stáva.

Toto obdobie ovplyvňuje jej nervový systém, psychiku, sebavnímanie aj kvalitu života v ďalších rokoch. Mojou úlohou ako duly je pomôcť ženám priznať si, čo naozaj potrebujú od seba, od partnera, od okolia. Každá žena vychádza z iných podmienok, a preto aj jej starostlivosť bude vyzerať inak. Pracovala som so ženami vo veku od 18 do 44 rokov a každá z nich mala úplne iný príbeh a potreby.

Ako môže popôrodná dula podporiť emocionálnu pohodu ženy počas a po šestonedelí?

Popôrodná dula by mala byť predovšetkým nesúdiaca a prijímajúca. Mala by mať všeobecný prehľad o témach, ktoré ženy po pôrode riešia, a vytvárať bezpečný priestor, kde žena môže hovoriť o všetkom, čo prežíva aj o smútku, strachu či pochybnostiach.

Zároveň je veľmi dôležité, aby si dula uvedomovala svoje kompetencie. Ak nie je psychologička, mala by vedieť rozpoznať moment, kedy žena potrebuje odbornú pomoc, a citlivo ju k nej nasmerovať. Aj toto je súčasťou zodpovednej a kvalitnej popôrodnej starostlivosti.