„Knihy píšem, pretože ma to neskutočne baví, napĺňa ma prinášať ľuďom niečo vlastné, niečo hodnotné a niečo prínosné,“ hovorí Juraj Gerbel, slovenský autor napínavých krimirománov. Nedávno vydal svoj štvrtý román Na kolenách a v rozhovore nám prezradil:

• ako začala jeho spisovateľská dráha,
• odkiaľ čerpá námety na svoju tvorbu,
• aké združenie svojou tvorbou podporuje,
• ako spomína na stretnutie s majstrom bojového umenia a filmovým hercom Stevenom Seagalom.

Vydal si už štyri knihy s kriminálnou zápletkou. Ako si začínal? Kedy prišiel moment, že si si uvedomil, že chceš vydať knihu?

Prelom rokov 2017/2018. Prišlo to naraz, prudko a z ničoho nič. Bez príprav – a odvtedy nepustilo. Jednoducho sa mi v hlave vyrojili kľúčové koncepty. Na ich základe som vybudoval celú sériu, v ktorej rok čo rok pokračujem.

Čo bolo pri vydaní knihy pre teba to najťažšie? Aký bol prvý krok k realizácii?

Nájsť vydavateľa. Prvý krok bol Google, no nakoniec tá púť trvala rok a pol.Zvolil si si cestu samovydávania. Prečo si sa tak rozhodol?

V porovnaní s vtedajšími ponukami od vydavateľov to bolo najlepšie a najvýhodnejšie riešenie.

Tvoje knihy sú plné napätia a kriminálnych zápletiek. Kde čerpáš námety?

Kombinácia osobných skúseností, diania vo svete a tvorivej fantázie. Ako prvé prichádza štúdium reálií. Až potom píšem. Dej budujem uveriteľne, jednotlivé udalosti sa môžu udiať v skutočnom živote (aj sa dejú a diali) a každá akčná scéna je realistická, vyplývajúca z mojej dlhoročnej praxe v bojových umeniach.

Podľa čoho volíš prostredia, v ktorých sa kniha odohráva? Navštívil si miesta, ktoré v knihách popisujš – Moskva, Veľká Británia, Thajsko?

Prostredie je súčasťou deja. Je to akoby ďalší – primárny – protagonista. Prostredie nielen vytvára atmosféru, zároveň poskytuje základňu pre danú zápletku, živí ju, podnecuje dianie, poskytuje zmysel. Čitateľovi taktiež umožňujem dozvedieť sa všeličo zaujímavé o cudzích krajinách, kultúrach, ľuďoch, zvykoch. Aj pri čítaní knižky doma v kresle sa dá cestovať po svete.

A áno, opisované miesta som sám navštívil.

Aký je hlavný hrdina tvojich románov Andrej Bojar?

Človek, ktorého život niekoľkokrát hrôzostrašne zlomil. Spadol tisíckrát. Tisíc a jedenkrát sa však postavil. Človek, ktorý má rád ľudí a spraví, čo je v jeho silách, aby im pomohol v núdzi a zmiernil ich trápenie.

Máš s ním niečo spoločné?

Bojara som nevytvoril podľa seba. Nie je to autobiografická postava. Pravdepodobne v sebe však nesie viaceré z mojich čŕt bez toho, aby som mu ich vedome vštepil. Nazdávam sa, že každý autor do každého umeleckého diela vkladá veľký kus seba, či chce, alebo nechce.

Aj pri čítaní knižky doma v kresle sa dá cestovať po svete.

Dostal si sa aj ty osobne do nejakej nebezpečnej situácie?

Pravidelne. Život ako taký je nebezpečný. Každé rozhodnutie opustiť zónu komfortu prináša riziko.

Zapojil si sa aj do multižánrového projektu Slovensko KRIMI, ktorý obsahuje 23 poviedok. Ide o knihu s ilustráciami a audioknihu. Ako to prebiehalo?

V rámci tohto nanajvýš zaujímavého projektu ma oslovili organizátori; ako aj iných krimi spisovateľov na Slovensku. Napísal som poviedku – vôbec prvú v živote – poslal ju na skúšku, zapáčila sa im a napokon sa rozhodli vybrať ju do úzkeho edičného plánu. Veľmi si to vážim.

Svojou tvorbou podporuješ ľudí s telesným handicapom. Povieš nám o tom viac – prečo si si vybral práve združenie APPA?

Nepíšem knihy, aby som sa stal bohatým. Knihy ma neživia, kariéru si budujem v úplne inom smere. Knihy píšem, pretože ma to neskutočne baví, napĺňa ma prinášať ľuďom niečo vlastné, niečo hodnotné a niečo prínosné. Najkrajšou odmenou je pre mňa spätná väzba – a vedomie, že tvorbou skutočne niekomu uľahčím život. Bojar, protagonista mojich kníh, je majstrom thajského boxu. Vrcholové cvičenie bojových disciplín môže spôsobiť nejedno vážne telesné zranenie, preto som si vybral pomoc ľuďom s telesným znevýhodnením. Na tomto poli mi APPA príde ako top.

Čomu sa okrem písania kníh venuješ?

Z hľadiska duševného: cudzie jazyky, štúdium dejín, duchovných náuk a psychológie.
Z hľadiska fyzického: bojové umenia, posilňovanie, jazda na koni, otužovanie,
lezenie na stene, bicykel, korčule, lyže, paddleboard.
Z hľadiska iných záľub: cestovanie po svete; auto, motorka.

O čom sa chystáš písať najbližšie?

Práve som vydal štvrtý akčný krimi triler, Na kolenách. Pracujem na piatom románe, voľnom pokračovaní, z ktorého už mám napísanú väčšiu polovicu, cez 250 strán.

Kde najradšej tvoríš? Počúvaš pri tom hudbu alebo máš nejaký obľúbený nápoj?

Najradšej tvorím doma. Hudba sa mi niekedy žiada, niekedy nie. Nápoj, povedzme čaj, môže byť, ale nemusí. No časti kníh som napísal i na cestách, napríklad v lietadle z Maroka, v autobuse v Dominikánskej republike alebo vo vlaku v Thajsku.

Preraziť na slovenskom trhu ako spisovateľ nie je jednoduché. Čo by si poradil začínajúcim autorom?

Hoci som napísal a vydal štyri knihy, považujem sa za začiatočníka, ktorý sa má ešte veľa čo učiť. A to presne odporúčam ostatným: učiť sa, počúvať spätnú väzbu od čitateľov – a znova sa učiť.

Osobne si sa stretol s legendou bojového umenia Stevenom Seagalom. Ako si na to spomínaš?

Z hľadiska tréningu bojových umení to bol jeden z najlepších zážitkov. Sensei Seagal bol v detstve mojím obľúbeným hercom. Práve pre neho som začal chodiť na aikido. A keď som dostal možnosť osobne sa s ním stretnúť, neváhal som. Môžem povedať jedno: je to obrovský majster v tom, čo robí. A áno, mám od neho podpis na niekoľkých kimonách a tiež na filmoch.

Ktorí sú tvoji najobľúbenejší spisovatelia?

Na Slovensku to je Jozef Karika a v zahraničí Lee Child.

Juraja môžete sledovať na Facebooku alebo na Instagrame. Alebo si pozrieť web jurajgerbel.sk a sledovať jeho kanál na YouTube.