
Bibiana Lovašová je už na prvý pohľad krásne mladé dievča. Nikto by v skutočnosti nečakal, že táto jemná žena je sedemnásobná majsterka Slovenska v boxe.
Bibiana nám v rozhovore prezradila:
- ako začínala s boxom,
- ako vyzerá jej bežný tréningový deň,
- čo si myslia ľudia, keď zistia, že sa venuje boxu,
- vďaka čomu si dokáže nastaviť myseľ pred zápasom,
- čo si myslí o podpore ženského boxu na Slovensku.
Ako ste sa dostali k boxu, čo vás motivovalo?
K boxu som sa dostala, keď som mala 12 rokov. Priviedol ma k nemu otec, ktorý sa tomuto športu venoval v minulosti.
Ako vyzerá váš typický tréningový deň? Ako často a ako dlho trénujete? Dá sa tréning skĺbiť so školskými povinnosťami?
Od pondelka do piatka mávam väčšinou dvojfázové tréningy – prvý začína o 8:00 ráno a je zameraný na kondíciu a silu. Po ňom idem do školy a popoludní o 16:00 ma čaká druhý tréning, tentoraz zameraný na boxerskú techniku. Cez víkendy buď súťažím alebo si doprajem zaslúžený oddych.
Prečítajte si: Štyri slávne ženy a ich recept na dlhovekosť
Ste sedemnásobná majsterka Slovenska a trikrát ste získali medailu v rámci európskych súťaží. Čo považujete v boxe za svoj najväčší úspech?
Za svoj najväčší úspech považujem striebornú medailu z juniorských majstrovstiev Európy, zlato zo Svetového pohára a bronz z majstrovstiev Európy do 23 rokov.
Máte nejaký boxerský vzor alebo inšpiráciu v boxe?
Z každého zápasu sa snažím priniesť si niečo výnimočné. Najviac ma inšpiruje boxerský štýl Muhammada Aliho.
Ako zvládate tlak pred zápasmi? Máte nejaké špeciálne rituály? Máte aj mentálneho kouča? V čom vám pomáha?
Predzápasový stres už beriem ako súčasť procesu – naopak, dokáže ma ešte viac nabudiť. Mám aj svoj malý rituál: pred každým zápasom sa natriem alpou. Veľkú podporu mi poskytuje aj spolupráca s mentálnym koučom, ktorý mi pomáha v rôznych oblastiach psychickej prípravy.
Ako reaguje vaše okolie na to, že sa venujete boxu? Stretli ste sa s názorom, že ako žena by ste nemali boxovať, že je to príliš tvrdý šport?
Mnohokrát som sa stretla s názorom, že box nie je pre ženy a je príliš nebezpečný. Našťastie, moji rodičia ma od začiatku podporovali. Väčšina ľudí je však príjemne prekvapená, keď zistí, že nežné dievča ako ja, sa venuje takému tvrdému športu.
Mali ste aj nejaké vážnejšie zranenie?
Najhoršie zranenie, aké som zatiaľ utrpela, bola rozťatá hlava – pri zápase sme si so súperkou nešťastne dali „hlavičku”. Stalo sa to v období, keď ženám zrušili ochranné prilby.
Čo je pre vás na boxe najťažšie a čo najviac obohacujúce?
Najnáročnejšou súčasťou boxu je niekedy udržiavanie váhy, no na druhej strane mi tento šport prináša mnoho obohacujúcich momentov. Okrem fyzickej kondície ma učí disciplíne a priniesol mi množstvo priateľstiev a možnosť spoznávať svet, keď cestujeme na turnaje.
Ako hodnotíte ženskú boxerskú súťaž v rámci olympiády v Paríži?
Kvalifikácia bola veľmi náročná a ja som sa jej tiež zúčastnila. Bohužiaľ, bol to môj prvý rok v seniorskej kategórii, a tak mi ešte chýbali skúsenosti.
Myslíte si, že je ženský box na Slovensku dostatočne podporovaný?
Čo sa týka podpory športu na Slovensku, myslím si, že stále má svoje rezervy.
Prečítajte si: Ženský biohacking: „Hacker“ dlhovekosti
Stalo sa vám niekedy, že ste uvažovali o ukončení kariéry? Ak áno, čo vás presvedčilo pokračovať?
Neraz sa mi stalo, že som mala pocit vyhorenia a box mi už „liezol na nervy“. Vtedy som si dala pár dní pauzu od tréningov a vždy som rýchlo pocítila, ako veľmi mi chýba.
Aké máte ciele do budúcnosti – v boxe aj mimo neho?
Môj najväčší cieľ v boxe je dostať sa na olympiádu a získať pre Slovensko medailu. Mimo športu je to tento rok úspešne zmaturovať a dostať sa na vysnívanú vysokú školu.