Detské kresby rodiny môžu na prvý pohľad pôsobiť ako milá spomienka na chladničke či výstavke v škôlke. Niekedy však v sebe ukrývajú viac, než si dospelí pri bežnom pohľade uvedomia.
Koho dieťa nakreslí ako prvého
Jedným z detailov, ktoré si rodičia často nevšímajú, je poradie, v akom dieťa členov rodiny kreslí. Podľa príspevku býva osoba, ktorú dieťa nakreslí ako prvú, niekým, kto v jeho myšlienkach práve zaberá veľký priestor.
Nemusí ísť automaticky o najobľúbenejšieho človeka ani o toho, kto je v rodine „najdôležitejší”. Môže to byť niekto, kto je pre dieťa v danej chvíli výrazný, silný, prítomný alebo ho nejako intenzívne zamestnáva. Rodičia pritom zvyčajne vidia až hotový obrázok, nie samotný proces jeho vzniku.
Kto stojí pri kom
Veľa môže napovedať aj to, ako sú postavy na obrázku umiestnené. Deti často kreslia členov rodiny vedľa seba, za ruky, tesne pri sebe alebo naopak s veľkými odstupmi.
Konkrétne vzdialenosť medzi postavami môže odrážať, ako dieťa vníma blízkosť či odstup medzi ľuďmi okolo seba. Opakované kreslenie jednej osoby ďaleko od ostatných nemusí byť náhodné. Rovnako zaujímavé bývajú dve postavy nakreslené tesne pri sebe, prekrývajúce sa alebo oddelené od zvyšku rodiny.
Veľkosť postáv nemusí byť náhodná
Deti síce nekreslia realisticky, no veľkosť postáv môže mať svoj význam. Mama, ktorá zaberá polovicu papiera, môže v detskom svete pôsobiť veľmi dominantne alebo mimoriadne dôležito. Súrodenec v malom rohu môže naopak naznačovať, že ho dieťa vníma ako menej výrazného, prípadne že jeho prítomnosť v rodine prežíva zvláštnym spôsobom.
Dôležité je aj to, ako dieťa nakreslí samo seba. Je v strede diania? Stojí bokom? Je malé v porovnaní s ostatnými alebo sa nakreslí ako najväčšia postava? Sú to detaily, ktotré môžu naznačiť, ako sa v rodine cíti a aké miesto si v nej vnútorne prisudzuje.
Keď niekto na obrázku chýba
Najviac rodičov často zaskočí, keď dieťa niektorého člena rodiny vôbec nenakreslí. Jeden obrázok ešte nemusí znamenať nič zásadné. Dieťa mohlo byť unavené, ponáhľať sa alebo jednoducho kresbu nedokončilo.
No, ak sa však tá istá osoba neobjavuje opakovane, môže to byť signál, že dieťa jej prítomnosť v živote prežíva inak, ako by dospelí očakávali. Nemusí ísť hneď o problém, no môže to byť dôvod na citlivý rozhovor. Nie výsluch, iba úplne obyčajne sa spýtať dieťaťa: „A kto je tu? A kde je ocko? A čo robí mamina?” Niekedy dieťa povie viac, ako by sme od neho čakali.
Kde dieťa nakreslí samo seba
Zaujímavé býva aj miesto, ktoré si dieťa na papieri vyberie pre seba. Dieťa nakreslené priamo v strede rodiny môže naznačovať pocit istoty, prijatia a spolupatričnosti. Opakované kreslenie samého seba bokom, za niekým, pod väčšou postavou alebo na úplnom okraji papiera zas môže napovedať, ako vníma svoje miesto medzi najbližšími.
Detaily v kresbe netreba brať ako hotovú diagnózu. Detský obrázok nie je psychologický posudok. Môže však byť jemným oknom do vnútorného sveta dieťaťa, ktoré ešte nedokáže všetko pomenovať slovami.
Nejde o presnú realitu, ale o detský pocit
Rodinná kresba nemusí ukazovať, ako rodina objektívne funguje. Skôr zachytáva to, ako ju dieťa práve cíti. Dnes môže byť niekto obrovský, zajtra môže stáť bokom a o týždeň sa na obrázku objaví úplne inak.
Pre rodičov preto môže byť užitočné nepozerať sa len na to, či je obrázok pekný. Niekedy sa oplatí všímať si poradie, veľkosť, vzdialenosť, chýbajúce postavy aj miesto, kam dieťa nakreslí samo seba. Nie preto, aby sme v každej čiare hľadali problém, ale aby sme dieťa lepšie pochopili.