Je to smutné, ale túto vetu musím vo svojej praxi pri stretnutiach s rodičmi používať veľmi často. Aj keď je v dnešnej dobe všetko orientované na výkon jednotlivca, mali by si uvedomiť, že ich deti nie sú iba roboti, a že sa nemajú zameriavať iba na čísla a známky.
Známky, čísla, percentá, výkon
Veľa rodičov v súvislosti so školou zaujímajú predovšetkým známky. Počítajú priemery v žiackej knižke, pýtajú sa na známky nielen svojich detí, ale dokonca aj ich spolužiakov, neustále ich porovnávajú s rovesníkmi. V prípade, že sa im známka nepozdáva, hľadajú vinníka a nájdu ho buď vo svojom dieťati, alebo (a dnes extrémne často) v učiteľovi, ktorý robí, čo môže. Neviem, čo je horšie. Nezaujíma ich, čo ich dieťa v skutočnosti vie a dokáže, ako známku získalo, či naozaj niečo zanedbalo, alebo malo jednoducho ťažký deň.
Zákazy a príkazy
Nasledujú zákazy, príkazy, návštevy školy, sťažnosti, výsluchy, tlak a často partnerské hádky. Stretávam sa s tým, že dieťaťu rodičia zakážu to, čo má najradšej. Kým je to mobil alebo hry na PC, beriem. Často ale ide o šport, stretávanie s kamarátom, návšteva starých rodičov či domáce zvieratko. V niektorých prípadoch, žiaľ, prichádza aj bitka. No a efekt je presne opačný. U týchto detí vzniká odpor k učeniu, ku škole, k učiteľom, a napokon aj k rodičom.
Áno, aj toto dokážeme my, rodičia, hoci určite máme radi svoje deti. A pritom sa stačí len zastaviť a zamyslieť. Koľkokrát v práci, vo vzťahu, v živote robíme, čo môžeme, a predsa výsledok nie je podľa našich predstáv? A neuveríte, tak to majú aj naše deti!
Prečítajte si aj článok o brandingu a originalite pri vytváraní značky
Fenomén známky
Fenomén dôležitosti známky vznikol z presvedčenia, že známky rozhodnú o tom, či bude dieťa v živote úspešné, a dokonca šťastné, že len s dobrými známkami to niekam dotiahne. Áno, vysvedčenie a celkový prospech v škole sú dôležité, pretože môžu poukazovať na to, kam by malo dieťa smerovať a na aké ďalšie štúdium sa orientovať.
Ak vidíte, že sa vaše dieťa v škole naozaj snaží, doma sa pripravuje, a napriek tomu nie sú jeho známky na takej úrovni, ako by ste si predstavovali, mali by ste hľadať príčinu. Môže ísť o nesprávny spôsob učenia sa, o poruchu pozornosti, o strach zo zlyhania, o naše chyby vo výchove a niekedy aj (priznajme si) o genetiku.
Čo tak rozvíjať talent?
Nielen školský systém, ale aj my, rodičia, pristupujeme k vzdelávaniu defektne. Vysvetlím. Ak dieťaťu nejde matematika, nútime ho tráviť nad ňou hromadu času, musí nad ňou sedieť každý deň a trápiť sa nekonečným počítaním, len aby malo výsledky. A to, čo mu ide, k čomu má vzťah, na čo má talent? Tomu nech sa nevenuje, načo, veď tam má výsledky dobré. Nemali by sme v deťoch podporovať a rozvíjať to, v čom vynikajú? Veď to je tá oblasť, na ktorú je predurčené a v ktorej môže byť úspešné a mimoriadne!
Základná škola sa volá preto „základná“, pretože má dať dieťaťu základ z každej vzdelávacej oblasti. Je prirodzené, že v niečom vyniká viac a v niečom menej. Nemali by sme sa zameriavať na ich potenciál? Na to, v čom sú dobré, a na čo sú predurčené?
Podporme svoje deti
Netrestajme ich za to, že nevynikajú vo všetkom. Nezneisťujme ich, nezahanbujme, neporovnávajme ich s ostatnými, nestúpajme po ich krehkom sebavedomí. Oceňme ich snahu, venujme im čas, pomôžme im prekonávať neúspech a tešiť sa aj z malých pokrokov. Chváľme ich za to, čo im vyšlo a povzbuďme ich v tom, čo sa až tak nepodarilo. Nech cítia, že nám na nich záleží, že sa im snažíme pomôcť, že ich chápeme, máme radi a že pre nás nie sú len čísla!
Lektorka, koučka a kariérna poradkyňa (Cesta k úspechu, RT)
