Štátne inštitúcie majú viac času na prípravu odpovedí pre ľudí, ktorí sa na ne obrátia s otázkami na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Zároveň môžu od občanov požadovať úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie
informácií. Zmeny prináša novela Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá začala platiť od 1. marca tohto roka. Čo budú tieto novinky znamenať v praxi, vysvetľuje partner právnickej firmy Vojčík & Partners Pavol Daubner.
Lehota na vybavenie žiadostí od ľudí sa predĺžila z pôvodných 8 dní na aktuálnych 12 dní.
„Predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti môže v niektorých individuálnych prípadoch
spomaliť prístup k informáciám, čo môže ovplyvniť efektívnosť kontroly verejnej moci,“ hovorí Pavol Daubner. Na druhej strane, ak podľa jeho slov predĺženie lehoty prispeje k
dôkladnejšiemu a kvalitnejšiemu spracovaniu žiadostí, môže to zvýšiť presnosť a spoľahlivosť poskytovaných informácií. „To by mohlo kompenzovať negatívny vplyv predĺženej lehoty,“ dodáva.
Ľudia sa môžu na základe žiadosti podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám obracať s otázkami na rôzne štátne inštitúcie. Patria sem napríklad štátne orgány, obce, vyššie územné celky či štátne podniky. Kým doteraz bolo poskytovanie informácií od štátnych inštitúcií zadarmo, od marca tohto roka už môžu od ľudí v istých situáciách požadovať peniaze.
Chcú obmedziť špekulatívne žiadosti o prístup k informáciám
„Legislatívna zmena umožní štátnym inštitúciám požadovať úhradu primárne za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií vo veľkom rozsahu. Jej cieľom je obmedziť špekulatívne žiadosti o prístup k informáciám, pričom v niektorých prípadoch môže do istej miery ovplyvniť prístup občanov k informáciám pre osoby, ktoré nebudú mať finančné prostriedky na uhradenie poplatkov,“ objasňuje Pavol Daubner.
Proti požadovaniu úhrady však môžu ľudia podať námietku do siedmich dní. „Úspešnosť
podanej námietky môže závisieť od predložených argumentov a rozhodnutia odvolacieho orgánu,“ dodáva. Odvolací orgán by mal podľa jeho slov rozhodnutie povinnej osoby preskúmať a v odôvodnených prípadoch úhradu znížiť alebo úplne zrušiť, ak povinná osoba sama námietke nevyhovie.
Podľa právnika by však mohlo predĺženie lehôt na vybavovanie žiadostí ľudí vytvoriť priestor na spracovávanie aj zložitejších otázok, a tým by úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií mohla zostať len ako posledný prostriedok.
Vo všeobecnosti však podľa partnera právnickej firmy Vojčík & Partners Pavla Daubnera bude možné zhodnotiť dopady tejto legislatívnej zmeny na transparentnosť a informovanosť občanov až po jej aplikácii. „Je však dôležité presne definovať pojem ´mimoriadne rozsiahle´vyhľadávanie informácií a zabezpečiť kontrolu primeranosti poplatkov za poskytnutie informácií,“ odporúča.
Zároveň radí, že by zlepšenie prístupu k informáciám mohlo priniesť aktívne zverejňovanie relevantných informácií na webových stránkach verejných orgánov. To by nielen znížilo administratívnu záťaž na strane povinných osôb, ale zároveň by občanom uľahčilo prístup k požadovaným informáciám a znížila by sa tým ich potreba podávania individuálnych žiadostí.
Viac informácií o Vojčík & Partners nájdete tu: https://www.vojcik.eu
O KANCELÁRII VOJČÍK & PARTNERS
Advokátsku kanceláriu Vojčík & Partners založil v roku 1991 v Košiciach prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc. Nadviazal tým na právnickú tradíciu rodiny Vojčíkovcov, ktorej korene siahajú až do obdobia 1. ČSR. Dnes sieť advokátskych a patentových kancelárií vedie jeho syn, JUDr. Leo Teodor Vojčík. Klientom poskytuje kompletný právny servis na vysokej profesionálnej úrovni. V oblasti duševného vlastníctva patrí na Slovensku k absolútnej špičke. V rámci aliancie advokátskych kancelárii COLLEGIUM poskytuje klientom priamu právnu podporu v Českej republike a Maďarsku.