NAČÍTAVAM

Type to search

AKČNÉ TIPY INŠPIRÁCIE ROZHOVORY

Etnologička Katarína Nádaská: Šibačka nebola o bitke, ale o zdraví a plodnosti

Martina Beňová
Share
Veľká noc.

Etnologička Katarína Nádaská je slovenská odborníčka, ktorá sa vyzná v tradíciách a zvykoch. Keďže máme veľkonočné obdobie, prezradila nám, ako to so šibačkou bolo kedysi a ako je to teraz. Aké boli teda veľkonočné zvyky kedysi?

Chodili kedysi šibači aj v mestách?

Áno. Aj začiatkom 20. storočia boli zvyky veľmi spontánne. Aj v mestách, aj v Prešporku, sa šibalo. Šibalo sa vždy skoro ráno, keď sa rozodnievalo a končilo sa dopoludnia. Poobede už chodili len „poscaní“. Zvyčajne sa večer na Veľkonočný pondelok konala zábava, keďže predtým bol 40-dňový pôst, a mladí sa mohli vytancovať.

Ako sa vnímanie Veľkej noci zmenilo?

Menšie mestá a vidiek si stále šibanie držia, aj keď sa v minulosti nedávali peniaze, ale dávali sa ručne robené vajíčka, kraslice a písanky. Potom prišla éra čokoládových vajíčok. Kedysi chodili šibať najmä slobodní mládenci slobodné dievčatá. Potom prišla éra, že sa šibali aj vydaté ženy a šibú aj deti. Hlavnou zmenou teda je vnímanie toho, čo dať za šibačku. Dávajú sa peniaze, vajíčka, pre dospelých alkohol. Celkovo to boli v minulosti sviatky, kedy sa schádzala rodina a priatelia, malo to socializujúci prvok.

A ako je to dnes?

Dnes je v mestách nóvum, ktoré bude o pár rokov už tradičným. Tento zvyk prenikol zo západnej Európy, ktorá nepozná šibačku ani polievačku, ale ide o hľadanie veľkonočných vajíčok a zajačikov v parkoch a záhradách, verejných aj súkromných. Oveľa viac sa tento zvyk páči ženám, ktoré nemajú rady oblievačku či šibačku.

Neobávate sa, že naše veľkonočné zvyky vymiznú?

Ja verím, že sa udržia. Je to v našich rukách a v rukách rodičov, ktorí svoje deti vedú k vysvetľovaniu zvykov. Cieľom týchto zvykov nie je to, aby boli utláčané, bité a polievané. Pôvodne mal blahodarný význam pre ženu, aby bola zdravá, krásna a plodná. A udržiavajú ich aj folklórne súbory.

Veľkej noci predchádza aj pôst. Zmenil sa aj ten?

Veľmi. Kedysi bol pôst dodržiavaný pomerne prísne a na Popolcovú stredu gazdinky vyumývali riad pieskom, používali sa len rastlinné oleje a nejedlo sa mäso. Jedli sa ryby, ktoré boli od 10. storočia povolené. Tie sú také zvláštne v tom, že je to mäso, ale nemá nohy. Bežne sa jedli žabie stehienka, raky, slimáky, všetko, čo dala príroda. Mäso sa potom jedlo až po vzkriesení na Bielu sobotu a Veľkonočnú nedeľu.

Ktoré boli hlavné jedlá týchto sviatkov?

Kedysi to bolo pečené kozľa, u chudobnejších pečené jahňa, tiež údená šunka, klobásky a kysnuté klobásky. Rovnako sa piekol aj radostník, teda koláč z bielej koláčovej múky guľatého tvaru, ktorý pripomínal tvar slnka. Niekde sa piekla aj žltá hrudka.

Ako je to s barančekom, ktorého poznáme aj dnes?

Baranček z piškótového cesta je kresťanský symbol Krista, ktorý sa ikonograficky vyjadroval ako obetný baránok, zmŕtvychvstaný Kristus. Pečený baranček sa udržiava doteraz. Kedysi sa piekol doma, dnes je aj kupovaný.

Máme tu jar. Aké jarné zvyky boli kedysi?

S predveľkonočným obdobím súviselo vynášanie Moreny, ktorou sa vyháňala zima. Morena bola oblečený panák zo slamy, na východnom Slovensko to bol Ded či Dedo, ktorého zapálili a hodili do rieky. Takto sa vítalo leto, lebo kedysi jar a jeseň neboli. Konáre sa obväzovali vajíčkami a pestrofarebnými stužkami. Spievali sa aj krásne pesničky, ktoré nájdeme aj v Kollárových národných spievankách o vítaní leta. Tie sa obnovujú a revitalizujú. Často to robia folklórne súbory verejne, takže sa dostávajú aj mimo súbor.

Ako vnímate dnešnú dobu?

Vraciame sa k veciam, ktoré boli zabudnuté. Ľudová architektúra, využitie ovčej vlny či dreva sa opäť dostávajú ako alternatíva využívať a to je úžasné.

Dodržiavate zvyky aj vy sama?

Ja som dievča z Bratislavy, ale tým, že môj otec je zo Záhoria a mama je z Pienin, v našej rodine sa dodržiavali aj šibanie aj polievanie. A aj ja to odovzdávam svojim deťom. Snažíme sa aj dodržiavať pôst a sviatky si vychutnať aj duchovne.

Tagy
Martina Beňová
Martina

Som žena, ktorá sa snaží veci robiť naplno. Najmä tie, ktoré sú mojou srdcovkou :) Pohybujem sa v médiách, rada komunikujem s ľuďmi a ďalším akčným ženám by som chcela odovzdať kus svojho entuziazmu a radosti zo života. Projekt Akčné ženy je interaktívny, preto sa teším na všetky tvoje otázky, podnety, myšlienky, príbehy a spoločné stretnutia.

  • 1
Previous Article
Next Article

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X