Ako správne manipulovať s bábätkom od prvých dní života? Prečo sú odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ohľadom tvrdých podložiek pre novorodencov rizikové a aký vplyv má obyčajný záklon hlavičky na budúci rozvoj reči a psychiky dieťaťa?
Zakladateľka Baby Clubu Kenny, uznávaná česká expertka, autorka prelomových publikácií a konceptu Něžná náruč rodičov, pôvodne detská sestra i fyzioterapeutka Eva Kiedroňová v úprimnom a dynamickom rozhovore s Martinou Novotnou (Akčné ženy) vysvetľuje, prečo sa vedomé rodičovstvo začína už v tehotenstve, prečo dnes sama odrádza od nosičov a ako jej ranné cvičenie inšpirované bábätkami zachránilo chrbticu pred operáciou.
Od liečby patológií k celoživotnej prevencii
Martina Novotná: Evi, vy sa téme vývoja detí venujete s obrovskou vášňou celý život. Vaša cesta však začala v klasickom zdravotníctve, odkiaľ ste sa postupne presunuli k úplne odlišnému prístupu. Čo bolo tým hlavným spúšťačom?
Eva Kiedroňová: Mňa deti skrátka fascinovali už od malička. Celý život som túžila byť tou „tetou v jasliach”, ktorá deti rozvíja. Aby som sa k tomu dopracovala, musela som sa stať najskôr detskou sestrou a neskôr fyzioterapeutkou. A práve tam prišiel ten zlom. Odišla som od klasickej liečby a liečebných metód, pretože ma začala bytostne zaujímať prevencia. Neustále som mala v hlave otázku: Čo môže mamička, ošetrujúca osoba alebo inštruktorka urobiť v priebehu bežného dňa pre to, aby dala dieťaťu šancu využiť všetky jeho vývojové možnosti a talenty? Aby sme mu zbytočne, nechtiac a z neznalosti, neblokovali a neobmedzovali vývoj.
Je to nádherná disciplína. Keď o tom hovorím, niekedy sa mi tlačia slzy do očí, pretože to, čo robíme v našich kurzoch s nastávajúcimi rodičmi či s malými deťmi, má obrovskú hĺbku. Nikdy sa neriadime štýlom „poď, poskáč si a pobehaj si”. Všetko prepájame komplexne – od pohybu cez dýchanie, rytmiku, grafomotoriku až po budovanie vnútornej radosti dieťaťa z vlastných pokrokov, aby nebolo závislé len na vonkajšej pochvale.
Martina Novotná: Spomínate kurzy pre nastávajúcich rodičov. Prečo kladiete taký obrovský dôraz na vzdelávanie ešte pred narodením bábätka? Nestačí začať, až keď je dieťa na svete a rodičia do toho prirodzene vplávajú?
Eva Kiedroňová: V tehotenstve sú rodičia ako špongia. Cítia obrovskú zodpovednosť, akú už nikdy neskôr nepocítia, a chcú sa dozvedieť všetko, čo ich rodine pomôže. Tam ich musíme zachytiť. Ak mi rodičia prinesú bábätko, ktoré má týždeň alebo štrnásť dní, už majú vybudované určité návyky – ako ho dvíhajú, nosia, obliekajú, kde ho ukladajú spať. Majú pocit, že to konečne zvládli, no tie zvládnuté princípy často nie sú ideálne. Skôr tie deti odkláňajú od správneho vývoja a nevytvárajú správne komunikačné, pohybové, sociálne či spánkové návyky.
Od prvého dňa musí byť rodič natoľko vedomý, aby akúkoľvek činnosť – uspávanie, kŕmenie, prebaľovanie – robil s láskou, citlivo, nežne, veľmi pomaly a s neustálou komunikáciou.
Keď sme tieto živé ukážky robili na školení pre 30-členný tím odborníkov v Národnom ústave srdcových chorôb v Detskom kardiocentre v Bratislave, lekári a sestričky plakali. Videli naživo, ako bábätko pod správnymi rukami doslova rozkvitá.
Martina Novotná: Mnoho mamičiek vôbec netuší, že to, ako bábätko držia v náručí, môže súvisieť napríklad s neskoršou rečou alebo sústredením v škole. Ako presne dokáže nesprávna manipulácia ovplyvniť celkový vývoj dieťaťa?
Eva Kiedroňová: Súvislosti sú obrovské. Stačí si predstaviť zdanlivo nevinný každodenný úkon – dvíhanie bábätka jednou rukou pod hlavičkou a druhou pod zadočkom. Vplyvom gravitácie mu pritom klesajú ručičky aj nôžky, telíčko sa vychyľuje z osi a bábätko sa učí zapájať svaly, ktoré vedú k napätiu, prehnutiu a jednostrannému zaťaženiu. Ani si to neuvedomujeme, a predsa mu takto môžeme opakovane – mnoho ráz denne – vytvárať pohybové vzorce, ktoré mu neskôr skomplikujú ďalší vývoj.
Vezmime si ďalší príklad – bábätko, ktoré rodičia nevedomky nosia v záklone – hlavičkou dole a tvárou nahor. Tým dieťaťu zapažujú ručičky, zakláňajú hlavičku, a tiež ho vychyľujú z osi. Tento úporný záklon okamžite škodí dýchaniu. Dieťa nemôže kvalitne dýchať a nemá ťažisko v strede tela. Keď zle dýcha a svaly krku sú v napätí, automaticky to vedie k zlej výslovnosti a v budúcnosti k problémom pre logopéda.
Nedokysličený mozog kvôli zlému dýchaniu navyše spôsobuje nesústredenosť, rozlietanosť a problémy s pamäťou. V záklone dieťa navyše nevidí na svoje ruky, netrénuje ich pred očami, čo vedie k celkovej koordinačnej nezručnosti. Ak dieťa neskôr vidí, že ostatní rovesníci veci zvládajú a ono nie, psychicky sa zablokuje. Pritom 95 % mamičiek, ktorým sa narodí úplne zdravé dieťa, dnes končí na fyzioterapii. A prečo? Len preto, že im nikto nepovedal, ako s ním denne pracovať v rámci prevencie.
Martina Novotná: Viacerí rodičia si myslia, že kým dieťa držia v náručí, je v bezpečí. Môže byť aj náruč riziková?
Eva Kiedroňová: Náruč je pre dieťa nádherná a nesmierne dôležitá. Ale aj náruč môže pomáhať, alebo škodiť – záleží na tom, ako dieťa držíme. Predstavte si, čo dieťa prežíva, keď ho nosíme vo zvislej polohe stále na tej istej ruke, s tlakom na chrbticu, s ručičkami klesajúcimi pozdĺž tela a s hlavičkou mimo osi, len aby dobre videlo do okolia. V takejto polohe je dieťa prehnuté v chrbtici, nemôže dobre vnímať stred svojho tela ani zapojiť brušné svaly. Ručičky nemôže prirodzene dostať pred tvár, pretože ich potrebuje na vyvažovanie. Nemôže sa dobre uvoľniť, dýchať, tráviť ani komunikovať. Často plače, prepína sa, odťahuje sa od prsníka, „blinká” alebo sa nedokáže upokojiť. A pritom rodič robí všetko s láskou a najlepším úmyslom, len sa nedostal k informáciám, ako na to.
Kritika odporúčaní WHO a mýtus tvrdej podložky
Martina Novotná: Kde robia rodičia pod tlakom dnešných internetových rád najväčšiu chybu? Všade sa predsa prízvukuje, že novorodenec musí spať výhradne na rovnom a tvrdom matraci kvôli bezpečnosti.
Eva Kiedroňová: Presne to je obrovský mýtus. Mne je nesmierne ľúto, že aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zastrašuje ľudí a odporúča ukladať novorodencov na tvrdú, pevnú podložku. Tí ľudia vôbec nevidia tie príčiny a následky! Novorodenec prichádza na svet vydesený, prirodzene stiahnutý v záklone a úklone z maternice. Keď ho položíte na tvrdú podložku, zostane v napätí, zapažený, vychýlený a vôbec sa nevyspí. Nezískava dobré spánkové návyky, nenaučí sa správne dýchať ani tráviť, čo neskôr vedie ku kolikám, plynatosti a permanentnému „blinkaniu”.
Naším prvoradým cieľom musí byť úplné uvoľnenie bábätka. Musíme mu v postieľke, kočíku či náručí vytvoriť podmienky – ideálne mäkké hniezdo či páperovú perinku – kde pocíti istotu, bezpečie a teplo. Správnu polohu spoznáte tak, že bábätko leží celou váhou na chrbátiku, hlavička nie je zaklonená, ale šija je pretiahnutá. Nos, brada, hrudník a spona sú v jednej osi, ručičky má pred telom a nôžky voľne dvíha nad podložku. Vtedy zapája brušné a krčné svaly dôležité pre budúci trup, dýchanie i správny rozvoj reči.
Správne vytvorené hniezdo bábätko vôbec neobmedzuje.
Naopak – dáva mu istotu, oporu a pocit stredu tela, pričom mu ponecháva plnú možnosť aktívneho pohybu. To je zásadný rozdiel, na ktorý rodičia pri hniezdení často zabúdajú.
Osobný príbeh: Od kočíkarne k jógovej disciplíne
Martina Novotná: Sama ste matkou troch detí a dnes už otvorene hovoríte o tom, čo všetko ste vtedy, pred desiatkami rokov, robili z dnešného pohľadu inak. Kde ste v tej dobe čerpali informácie? Na toto predsa neexistovala žiadna vysoká škola.
Eva Kiedroňová: Neexistovala, a mňa intuícia zo začiatku tiež nikam neviedla. Ako detská sestra a fyzioterapeutka zameraná na liečbu som si myslela, že viem všetko. No s každým jedným svojím dieťaťom som riešila svalovú hypotóniu, slabé bruško či skoliózu. Robila som chyby, pretože mi tie súvislosti vtedy nikto nepovedal.
Moja vášeň ma však sprevádzala od detstva. Ako 10-ročná som vlastnoručne vypratala a vymaľovala starú kočíkareň v našom paneláku v Třinci, susedia mi zniesli starý koberec a gauč, a ja som tam strážila a organizovala program pre deti z okolia až do svojich 15 rokov. Mala som v živote obrovské šťastie na dve veci: bola som súťažná plavkyňa, takže som mala neuveriteľne blízko k vode, a môj otec od svojich 17 rokov denne cvičil jogu. My, štyri deti, sme jogou žili – pozdrav slnku, ásany či očistné techniky boli pre nás bežná realita. To ma formovalo na celý život a viedlo k tomu, že som po rokoch na novorodeneckom oddelení založila Baby Club Kenny.
Martina Novotná: Joga a ranné rituály sú pre mňa tiež kľúčové, bez napriamenia osi chrbta deň ani nezačínam. Používate jogové princípy a cviky pre bábätká aj vy sama pre seba?
Eva Kiedroňová: Absolútne! Prisahám vám, Martinka, že princípy, ktoré učím mamičky pre ich bábätká, zachránili mňa samotnú. V 47 rokoch som mala vážne vysunutú medzistavcovú platničku. Hrozila mi operácia, ktorej som sa desila, pretože predstava, že by som nemohla dvíhať deti a plávať s nimi, znamenala stratu zmyslu života. A tak som začala v posteli cvičiť presne to, čo chcem od bábätiek: vyrovnanie do osi, stabilizácia chrbta, dvíhanie končatín a obraty na bok s bočným napriamením proti odporu.
Vyhla som sa operácii, platnička sa vstrebala. Robím to každé jedno ráno predtým, než vstanem z postele. Keď človek spí, svaly sú úplne uvoľnené. Ak sa na ne hneď postavíte, preťažujete ich. Vďaka tejto rannej disciplíne som dnes v dôchodkovom veku neuveriteľne čiperná, vitálna a nič ma nebolí. Disciplína v súlade s vlastným telom prináša celoživotné ovocie.
Martina Novotná: Všade počúvame, že rodičia majú hlavne dôverovať svojej intuícii. Nestačí to?
Eva Kiedroňová: Intuícia je krásna a dôležitá – ale sama osebe nestačí. Intuícia potrebuje byť prepojená s vedomosťami. Mamička môže mať obrovskú lásku a tie najlepšie úmysly, ale ak nevie, ako dieťa správne zdvihnúť, uložiť alebo držať v náručí, môže mu nechtiac vytvárať nevhodné návyky. Cieľom nie je rodičom intuíciu brať. Cieľom je ich intuíciu posilniť. Keď rodič pochopí súvislosti, jeho intuícia sa zostrí. Zrazu vidí, prečo dieťa plače, prečo sa prepína, prečo sa nevie uvoľniť. A namiesto neistoty príde pokoj.
Láska je základ. Ale keď sa prepojí s vedomosťami, stáva sa skutočnou prevenciou.
Malý denný režim ako opora pre dieťa aj rodiča
Martina Novotná: Hovoríte o každodenných návykoch a opakovaní správnych úkonov. Ako konkrétne by mal taký bežný deň s novorodencom vyzerať?
Eva Kiedroňová: Malý denný režim je základná opora – pre dieťa aj rodiča. Neznamená tvrdý rozvrh bez lásky. Znamená láskyplnú predvídateľnosť. Bábätko potrebuje vedieť, čo príde. Keď sa po prebúdzaní opakovane striedajú podobné kroky – privítanie, komunikácia, krátka aktivita, prebaľovanie, kŕmenie a tým upokojenie, odgrgnutie a spánok – dieťa získava istotu. Jeho nervový systém sa učí orientovať a rodičia nie sú takí chaotickí.
Veď si to predstavte… Keby sme každý večer chodili spať inak, v inej miestnosti, v inom čase, pri inom hluku – ani dospelý by sa poriadne nevyspal. Bábätko to vníma rovnako. Keď mu ponúkneme pokojný, stále podobný večerný rytmus, učíme ho zdravému spánkovému návyku. A podobne je to s kŕmením, s prebaľovaním, so všetkým. Každý úkon môže byť buď chaotická udalosť, alebo vedomý moment, ktorý dieťaťu vytvára prvé životné návyky. Tretia možnosť neexistuje.
A tieto návyky si dieťa nesie ďalej do života – oveľa dlhšie, než si väčšina rodičov uvedomuje. Dospelý človek dobre vie, ako veľmi potrebuje večer spomaliť, vyvetrať izbu, uložiť sa v pokoji a nezahlcovať sa svetlom ani hlukom, aby sa skutočne vyspal. Bábätko sa presne to isté učí od prvých týždňov.
Keď mu rodičia ponúknu láskyplný, stále podobný večerný rituál, učia ho zdravému spánkovému návyku.
Ak sa však dieťa od začiatku učí zaspávať len pri nosení, hojdaní, skákaní na lopte alebo pri neustálej zmene podmienok, môže bez týchto „barličiek” neskôr ťažšie nachádzať vlastný pokoj.
Rovnako je to s kŕmením. Už pri kojení sa dieťa učí prijímať potravu v pokoji, v istote a v určitom rytme – a tento vzorec si nesie aj pri zavádzaní príkrmov, pri sedení za stolom, pri vzťahu k jedlu ako takému. Prvé týždne nie sú len o prežití. Sú o základoch, ktoré ostávajú.
Úprimný pohľad na šatky a nosiče: Ak by som mala deti dnes, už by som ich nenosila
Martina Novotná: Dnes ako akčné mamy, ktoré chcú stihnúť navariť aj mať spokojné deti, používame ergonomické nošiče. Aký je váš odborný názor na tento fenomén?
Eva Kiedroňová: Budem veľmi úprimná, hoci tým mnohých nepoteším. Ja sama som svoje tri deti odnosila. Dokonca sme s mamičkami nosiče kedysi samy navrhovali a šili. Mojej vtedajšej hyperaktívnej povahe to nesmierne vyhovovalo – kontakt telo na telo, rýchlosť, voľné ruky na prácu a úrady. No dnes viem, že tie deti tam boli pohybovo obmedzované a fixované v pozíciách, ktoré im neprospievali.
Ak by som mala svoje deti dnes a s týmito vedomosťami, už by som ich nenosila. Nenašla by som na to jediný dôvod. Dnešné nosiče sú vizuálne krásne a sofistikované, plne ľudsky chápem rodičov, že ich to láka kvôli pohodliu. Ale z hľadiska prevencie odporúčam nosenie využívať skôr výnimočne, v krízových situáciách.
Dieťa nosenie v náručí nepochybne potrebuje – potrebuje blízkosť, kontakt a istotu. Ale potrebuje aj priestor pre vlastný vývoj: príležitosť ležať, vnímať svoje telo, pohybovať ručičkami a nôžkami a sledovať rodiča tvárou v tvár. Dajte dieťaťu slobodu spoznať svoje telo, voľne sa hýbať a trénovať na pevnej zemi. Bábätko buď dostane príležitosť svoje telo trénovať a ovládať, alebo ju nedostane – a práve toto je rovnováha, ktorú by sme mali vedome hľadať.
Martina Novotná: Je to asi ako so všetkým – dôležitý je balans a zdravý rozum.
Eva Kiedroňová: Presne tak, je to o hľadaní rovnováhy. Často používam metaforu tanca. Ak chcete byť skutočnou tanečnicou, nestačí prísť raz za týždeň na lekciu. Tanec sa musí stať vaším životným štýlom. Musíte držať telo, vnímať os a trénovať otočky aj pri prechádzaní od sporáka k drezu. A rovnako je to s vedomou starostlivosťou o bábätko. Musí sa stať prirodzenou a ladnou súčasťou každého jedného dňa. Rodičovstvo a pochopenie ľudského tela je tá najdôležitejšia „vysoká škola”, akú môžeme v živote absolvovať. Čo je predsa viac než vlastné zdravie a zdravie našej rodiny?
Rodičia nepotrebujú kritiku, potrebujú pochopenie súvislostí
Martina Novotná: Čo radíte rodičom, ktorých dieťa plače, prepína sa alebo zle spí a nevedia si rady?
Eva Kiedroňová: Predovšetkým im hovorím: nezačínajte hľadať rýchlu metódu, ako dieťa utíšiť. Začnite hľadať príčinu. Keď dieťa plače a prepína sa, väčšina rodičov siahne po nosiči, šatke, skákaní na lopte alebo po prsníku pri každom nespokojnom zamrmlaní. Ale dieťa sa tým upokojí len dočasne – a zajtra je všetko rovnaké. Rodičia potom behajú od jednej metódy k druhej a dieťa stále nemá stabilný systém. Odporúčam urobiť krok späť a pozrieť sa na celý deň dieťaťa: Ako spí? Ako je ukladané, zdvíhané? Akým spôsobom prebieha kŕmenie? Ako reagujeme na jeho plač? Aký rytmus dňa má? Keď vidíme celý reťazec dňa, môžeme dieťaťu skutočne pomôcť – nie len uhasiť oheň, ktorý sa zajtra znova zapáli.
Martina Novotná: Čo by ste na záver odkázali rodičom, ktorí si po tomto rozhovore možno prvýkrát uvedomujú, že niečo robia inak, ako by mali?
Eva Kiedroňová: Predovšetkým by som im chcela povedať: nie ste zlí rodičia. Veľmi často len nemáte dostatok správnych informácií – a to nie je vaša chyba. Rodičia nepotrebujú kritiku. Potrebujú pochopiť súvislosti a dostať praktickú podporu včas. Keď rodič pochopí, prečo má zmysel robiť každodenné, zdanlivo obyčajné veci vedome, láskyplne a v pokoji, jeho intuícia sa zostrí a namiesto neistoty príde pokoj.
Bábätko nepotrebuje dokonalých rodičov. Potrebuje rodičov, ktorí sa chcú učiť, vnímať ho a rozumieť jeho potrebám. Potrebuje lásku – ale aj múdre vedenie. A ak sa nám podarí prepojiť láskyplnosť, intuíciu, vzdelanie a prevenciu, môžeme deťom dať oveľa viac než len dobrý štart. Môžeme im dať pevný základ pre celý život.
Chcete sa dozvedieť viac o správnej manipulácii a vedomej prevencii?
Prebudiť potenciál svojho bábätka, naučiť sa s ním správne zaobchádzať v súlade s jeho prirodzenou biológiou a vyhnúť sa zbytočným vývojovým chybám môžete vďaka komplexným video programom, online lekciám a praktickým ukážkam certifikovanej metodiky. Prehľad vzdelávacích kurzov Evy Kiedroňovej nájdete na jej oficiálnej stránke evakiedronova.cz