Stať sa starkou nie je len o novom oslovení, je to nová kapitola života, plná smiechu, učenia a objavovania samej seba. Eva Rybáková sa v tomto úprimnom rozhovore delí o to, aké bolo prvýkrát počuť magickú vetu „Budeš starká“, ako sa menil jej pohľad na výchovu, aj o to, ako v sebe znova objavila tú malú dievčinku menom Evička.
A hoci priznanie, že „nie som najmúdrejšia“, môže znieť odvážne, je to práve pokora a láskavosť, čo dnes spája komunitu žien, ktoré sa rozhodli byť starkou po svojom.
Spomeniete si ešte na ten moment, keď ste prvýkrát počuli: „Budeš starká“?
Určite áno, na také veci sa nezabúda. Stále sme to očakávali. Dcéra bola vydatá už skoro dva roky „a stále nič“. Až raz veľmi chcela, aby sme prišli aj s manželom, ale vôbec mi nenapadlo, že by išlo o takúto správu. Nakoniec som zobrala na výlet do Prahy moju mladšiu sestru. Keď sme prišli k dcére, nič mi „nenašepkali” ani jej nevoľnosti (dodnes to nechápem). Večer sme „akože” zavolali ocinkovi a mladšej sestre, ako sa majú a kde sa vzal tu sa vzal obrázok zo sona na nás pozeral. Bolo to podvečer. Manžel s dcérou sadli do auta a uháňali za nami.
Aj vám sa na začiatku zdalo, že dnešná výchova je úplne iná liga, než tá naša?
JEDNOZNAČNE. Zrazu som mala pocit, že som zbytočná a že ja som robila všetko otrasne.
Máte pocit, že sa ako starká učíte viac počúvať než radiť?
Áno. Chvíľku mi to trvalo, ale v konečnom dôsledku to prinieslo niečo aj mne osobne.
Stalo sa vám, že vás vnúča rozosmialo tak, že ste sa nevedeli prestať smiať?
No, neviem, či to vyvolalo záchvaty smiechu, ale pár úsmevných príhod máme.
Objavili ste u seba vlastnosti, o ktorých ste predtým ani netušili?
Hlavne som objavila tú malú Evičku, ktorá na seba úplne zabudla (a stále ju objavujem, niekedy sa vie ešte dobre schovať, potvorka malá).
Čo by ste dnes povedali tej mladšej žene, ktorá mala obavy, či bude „dobrá starká“?
Hm, nikdy som nechcela byť „starká“ (veď som predsa stále mladá, nie?), takže by som si určite odkázala, že „starká“ (postupne: „ka, aka, tajka, stajka, stalka“) je to najkrajšie oslovenie.
Cítite, že ste cez túto novú životnú rolu objavili aj niečo nové o sebe?
Ako som už spomínala, nachádzam svoje vnútorné dieťa, dokážem pripustiť, že nie som najmúdrejšia a učím sa od svojich dcér. Toto priznanie je pre mňa dôležité.
Rozhodli ste sa založiť skupinu Starká po svojom. Čo vás viedlo k jej vytvoreniu?
To bolo zvláštne. Raz ma v noci zobudil sen, že zakladám stránku „Starká, s. r. o.“ Nikdy som nad tým nepremýšľala, tak mi to prišlo ako znamenie. Cca dva týždne som nad tým rozmýšľala. A potom som sa dala do toho. Len názov som trošku upravila.
Čo by ste poradili ostatným ženám, ktoré sú už starké a práve sa v tejto životnej etape hľadajú?
Je ťažké niekomu radiť. Ja sama som bola z toho všetkého „rozhodená“. Myslím, že si to musí každá z nás zažiť. A rozhodnúť sa, ako sa k situácii postaviť. A možno práve preto vznikla STARKÁ PO SVOJOM.
Láskavým zdieľaním mnou prežitých situácií dávam najavo, že v tom nie sú samy, že aj my mamky najmúdrejšie môžeme priznať, že sa veci dajú robiť, riešiť inak, než ako nás to naučili naše mamy. Že aj „to decko“ je osobnosť, ktorá možno práve nás prišla niečo naučiť.
