Časopis Politico vyhlásil najvplyvnejšiu osobnosť Európy na rok 2025. Stala sa ňou talianska premiérka Giorgia Meloniová.
Komu zavoláte, ak chcete hovoriť s Európou?
„Ak ste Elon Musk – najbohatší muž sveta a kľúčový poradca novozvoleného prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa – číslo, ktoré vytočíte, patrí Giorgii Meloniovej,“ píše sa v Politico.
Za menej ako desaťročie sa líderka pravicovej strany Bratia Talianska (Fdl) zbavila nálepky ultranacionalistky a vymenila ju za titul talianskej premiérky. Etablovala sa ako osobnosť, s ktorou môže Brusel a teraz aj Washington riešiť významné záležitosti.
Meloniová začala svoju politickú kariéru ako aktivistka v mládežníckom krídle neofašistického talianskeho sociálneho hnutia a chválila diktátora Benita Mussoliniho ako „dobrého politika, ktorý všetko, čo urobil, urobil pre dobro Talianska“. Postupne sa však dostávala do stredu.
Od svojho zvolenia v roku 2022 talianska premiérka skutočne zaviedla politiku v otázkach migrácie a práv LGBTQ+, ktoré by kedysi Brusel odsúdil. Namiesto toho sa reakcia vedúcich predstaviteľov Európskej únie pohybovala od ľahostajnosti až po súhlas.
Neschopnosť konvenčných politikov čeliť čoraz populárnejšiemu ultranacionalistickému smerovaniu a ich ochota spolupracovať s Meloniovou na európskej scéne umožňuje 47-ročnej talianskej premiérke byť silnou osobnosťou schopnou vyvinúť obrovskú moc.
Postavila stabilnú vládu
Meloniová sa dostala na titulky po celom svete, keď sa stala prvou predsedníčkou talianskej vlády, no málokto predpovedal, že v úrade vydrží dlho. Všetci očakávali, že vnútorný boj rozdelí jej vládnu koalíciu pravicových strán. Po rokoch vyvádzania maďarského prezidenta Viktora Orbána vrcholní predstavitelia EÚ neboli nadšení z príchodu vodkyne so sloganom „Boh, vlasť a rodina“ a zostavila vládu so stranami sympatizujúcimi s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Ale za posledné dva roky Meloniová upevnila svoju vládu ako jednu z najstabilnejších, aké existovali v povojnovom Taliansku. Hoci má krajina štátny dlh vo výške 137 percent jej hrubého domáceho produktu, ekonomická prognóza nie je taká strašná, aby odstrašila zahraničných investorov, ktorých priťahuje nezvyčajne pokojné politické prostredie.
Chladná a priamočiara
Starostlivo kultivovaný vzhľad Meloniovej prispieva k obrazu stability. Po tom, čo prezident regiónu Kampánia Vincenzo De Luca na predvolebnom mítingu označil premiérku za „stronzu“ („suku“), premiérka sa objavila na podujatí vo svojom regióne a pozdravila opozičného politika slovami: „Prezident De Luca, ja som tá suka Meloniová. Ako sa máte?“
Klip o rozhovore medzi viditeľne znervózneným De Lucom a ľadovo chladnou Meloniovou, ktorý sa v Taliansku rýchlo stal virálnym, posilnil imidž premiérky, ktorá sa aj napriek tomu, že je fyzicky drobná, stále dokáže týčiť nad svojimi súpermi. Je jasné, že zdanie dominancie nie je len povrchné. Žiadny člen jej koalície sa neodváži postaviť proti jej vláde a beznádejne rozbitá opozícia otvorene priznáva, že ju nemôže poraziť.
Stabilita talianskej vlády bola pre pozorovateľov mimo krajiny taká prekvapivá, že mnohí si nevšimli demokratický spiatočnícky úpadok – najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu – ktorý nastal od nástupu Meloniovej do úradu.
Meloniová bežne využíva súdy, aby sa pokúsil umlčať kritikov, podáva žaloby za ohováranie proti osobnostiam od frontmana rockovej hviezdy skupiny Placebo Briana Molka – ktorý ju na koncerte v roku 2023 nazval „fašistkou“ – až po učiteľku, ktorá ju označila ako „neonacistickú“. Išla aj po novinároch v talianskom štátnom vysielaní, ktorí začiatkom tohto roka vstúpili do štrajku na protest proti vládnej cenzúre.
Sudcovia v centre pozornosti
Okrem toho sa Meloniová zamerala na talianskych sudcov, ktorí tvrdili, že niektoré kroky jej vlády sú nezákonné, a zverejnili na sociálnych sieťach, že ich obvinili z plánovania komplotu proti nej. Niekoľkým právnikom sa následne vyhrážali smrťou a vyžadovali policajnú ochranu. Rada Európy, najvyšší orgán pre ľudské práva, nedávno varovala, že „prílišná kritika jednotlivých sudcov… ohrozuje ich nezávislosť“.
Meloniová tiež využila svoju moc na to, aby sa zamerala na menšinové skupiny, ako je komunita LGBTQ+, o ktorej premiérka hovorí, že sa zákerne pokúša vnútiť svojej krajine svoju „rodovú ideológiu“. Krátko po nástupe do úradu jej vláda zakázala starostom vydávať rodné certifikáty deťom narodeným náhradným matkám alebo lesbickým párom, ktoré použili umelé oplodnenie. V októbri jej koalícia schválila zákon, ktorý trestá ľudí, ktorí majú dieťa prostredníctvom náhradného materstva kdekoľvek na svete, s maximálnym trestom odňatia slobody na dva roky a pokutou až do výšky 1 milióna eur.
Ochotní partneri
Namiesto toho, aby odsúdili narúšanie občianskych slobôd, ku ktorému dochádza v Taliansku, lídri EÚ to považujú za vnútornú záležitosť. Ochota pozrieť sa iným smerom má jednoduché vysvetlenie: Pravicová politička upevnila svoju vládu doma a zároveň tvrdo pracovala na tom, aby presvedčila najvyšších predstaviteľov bloku, že je dôveryhodnou partnerkou, ktorá bude podporovať kľúčové otázky, ktoré ich zaujímajú.
Od nástupu k moci Meloniová predviedla pôsobivý ideologický premet. Zatiaľ čo ešte v roku 2018 Meloniová oslavovala znovuzvolenie Putina ako predstaviteľa „jednoznačnej vôle ruského ľudu“, od nástupu do úradu zmenila svoje smerovanie. Zmiatla svojich kritikov tým, že sa stala jednou z najtvrdších podporovateliek Ukrajiny. Jej imidž tímovej hráčky sa upevnil vlani vo februári, keď využila svoj vplyv, aby presvedčila Orbána, aby schválil kritický balík pomoci Ukrajine v hodnote 50 miliárd eur, čím si vyslúžila pochvalu od najvyšších predstaviteľov.
Meloniová v spolupráci s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou dohliadala na uzatváranie prelomových dohôd s Tuniskom, Mauritániou a Egyptom, ktoré smerujú miliardy eur represívnym režimom, ktoré držia migrantov preč z Európy zadržiavaním ich člnov, zatváraním do väzníc alebo ich vyhadzovaním v púšti.
Politické vetry vejú do Meloniovej plachiet
Keďže tradiční mocní hráči v Paríži a Berlíne sú prakticky mimo prevádzky, talianska premiérka ťaží z vákua moci, ktoré jej ponecháva priestor na presadzovanie svojej politiky. V momente slabosti pre konvenčných lídrov EÚ sa postavila do pozície mosta medzi krajnou pravicou a liberálno-demokratickými lídrami, ktorí ju považujú za prijateľnú.
Napriek tomu, zatiaľ čo talianska premiérka môže byť sotva na Trumpovom radare, zdanlivo ju zbožňuje miliardár Elon Musk, fanúšik jej imigračnej politiky, ktorý povzbudzoval jej vojnu proti súdnictvu a nedávno jej v New Yorku udelil ocenenie Global Citizen Award od Atlantickej rady. Krátko po voľbách talianska politička opísala generálneho riaditeľa Tesly ako „pridanú hodnotu“ v súčasnom politickom prostredí a potenciálneho „partnera“ s Trumpovou administratívou.
Nikto v skutočnosti neverí, že spojenie Meloniovej s Muskom jej umožní presvedčiť Trumpa, aby naďalej podporoval Ukrajinu alebo aby neuvalil sľúbené celoplošné clá na tovar z EÚ. Zvolený prezident Trump dokazuje, že sa riadi svojou vlastnou agendou. Navyše, má tendenciu rozísť sa so svojimi blízkymi poradcami, a to znamená, že ani generálny riaditeľ SpaceX nebude mať zaručené, že si udrží svoj vplyv.
Meloniová svoj vplyv doteraz využívala prevažne v Taliansku. Otázkou teraz je, či začne pôsobiť v medzinárodnom meradle a či sa bude naďalej pekne hrať s inštitúciami ako EÚ a NATO, alebo či sa vráti k svojim pravicovým koreňom a spochybní status quo.
Zdroj: Giorgia Meloni — POLITICO 28: Class of 2025 – POLITICO