Mariana Čengel Solčanská (44 r.) patrí medzi najúspešnejšie slovenské režisérky. Na svojom konte má známe filmy Únos a Sviňa, ktoré bez príkras zobrazujú krutú slovenskú realitu. Jej najnovší film Slúžka prichádza na filmové plátna vo februári 2023. Vtiahne nás do doby rakúsko uhorskej monarchie.

Mariana Čengel Solčanská je však aj úspešnou spisovateľkou (Generál M. R. Štefánik, Jánošík, Zakliata jaskyňa, Legenda o Lietajúcom Cypriánovi a iné). Spolu s rodinou a dcérou Ester žije v Bratislave.

Čo podľa vás robí film dobrým? Ktoré schopnosti a vlastnosti režiséra sú pri vznikaní filmu najdôležitejšie?

Režisér musí mať hlavne talent, pretože je to umelecká profesia, nedá sa naučiť, vycvičiť, vytrénovať. Ak pravda hovoríme o  autoroch, nie o remesle. Medzi režisérom autorského umeleckého filmu a režisérom programu o varení je asi taký rozdiel ako medzi maliarom galerijných obrazov a maliarom, čo stierkuje chodbu.

Každý režisér je úplne iný. Môže byť rovnako dobre cholerik ako utiahnutý introvert. Môže na pľaci kričať, alebo si pri monitore ohrýzať nechty, to je k výsledku irelevantné. Vzťah diváka k filmu je daný jeho hodnotovým nastavením a kultúrnym kontextom. Dobrý film v mojom chápaní môže niekto s inou životnou skúsenosťou, vkusom a náboženským presvedčením úplne odmietnuť.

Aké sú vaše najobľúbenejšie filmy posledných rokov a prečo?

Najradšej mám slovenské filmy, najviac sa mi na nich páči, že vôbec vznikli. Užívam si inteligentné historické drámy, napríklad posledná adaptácia Shakespearovho Henricha V. pod názvom The King, mi vzala slová.

Aký je váš najobľúbenejší film z tých, ktoré ste režírovali?

Prvý a ostatný.

V poslednej dobe sa vo veľkom adaptujú filmy a seriály podľa úspešných kníh. Niektoré filmy či seriály verne spracovávajú literárnu predlohu, alebo mnohé sa len inšpirujú postavami a zápletkou. Ako veľmi je film Slúžka verná knižnej adaptácii? Pridali ste do filmu veci, pasáže, ktoré sa v diele nevyskytujú?

Filmová Slúžka je iba veľmi voľne inšpirovaná pôvodným textom. Inak by som sa do toho asi ani nepúšťala, nevidím dôvod vyrábať otrocky verné filmové prepisy. Scenár so mnou písala iná Hana Lasicová, než aká napísala román. Bola staršia, s novou životnou skúsenosťou, písala preto zdanlivo nový text. Okrem toho, že sme heterosexuálny vzťah zmenili na homosexuálny, sme do scenára vložili postavy, ktoré v knihe neboli, napríklad záhradníka Štefana, kočiša Jančiho, starú matku, otčima baníka, Resinho manžela Gustava a jeho rodičov. Podstatné je, že rámujeme celé rozprávanie Štefánikovým tragickým osudom.

Prečítajte si aj rozhovor s producentkou filmu Slúžka, s Radkou Machalovou

Čo vás inšpirovalo k filmovému spracovaniu románu Slúžka, čo vás na knihe najviac zaujalo?

Hana napísala skvelú knihu, veľmi citlivú, feministickú. Vyrozprávala veľké dejiny na osude bezvýznamnej slúžky Anky. Identifikovala som sa s hlavnou postavou.

Čo boli pre vás najväčšie výzvy pri tvorení tohto filmu Slúžka?

Najväčšiu výzvu predstavovalo naše šialené rozhodnutie zveriť film do rúk dvoch debutujúcich producentiek, študentiek produkcie bez predchádzajúcich skúseností, bez peňazí, bez významného spoločenského vplyvu a odborného zázemia. Scenár doslova milovali, verili mu, a tak sme sa na to dobrodružstvo vypravili s doslova šialenou odvahou.

Chceli by ste žiť v dobe, v ktorej sa film Slúžka odohráva?

Nie, to by nikto so zdravým rozumom nechcel.

Keď režírujete film z minulého obdobia, ako napr. Slúžka, odkiaľ čerpáte informácie o „dobovej“ kuchyni, zvykoch, obliekaní?

Mám vyštudovanú kulturológiu a doktorát z historickej témy, takže sa viem orientovať v odbornej literatúre, v starých matrikách a v archívnych prameňoch. Myslím, že pre nakrúcanie historickej látky je nevyhnutné venovať sa dejinám kontinuálne, nielen v rámci prípravy na konkrétny film. Je nevyhnutné navštevovať galérie a múze, skanzeny a podľa možností sa aspoň sporadicky stretávať v odborných kruhoch, čítať vedecké publikácie.

Cítite z knihy Slúžka, že Hana Lasicová je dcérou svojho otca? 

Nie. Práve naopak. Dojíma ma, teší a nesmierne obdivujem, že je talentovaná, pracovitá, systematická a skvelá úplne iným svojským spôsobom. Hana mohla písať o čomkoľvek na svete a vybrala si slúžku.

Je niečo, z čoho sa obzvlášť tešíte, resp., čo by ste spätne spravili inak?

Všetko by som spravila inak. Aspoň mám ten pocit, keď sa znovu dívam na svoje filmy. Ale film je konzervou času a miesta, svojou povahou je večný a už nikdy v ňom nemožno zmeniť jedinú sekundu. Teším sa, že sa divákom páči. To je jediný zmysel všetkých tých rokov práce. Aby mal film diváka.

Podľa čoho si vyberáte filmy, na ktorých sa rozhodnete pracovať?

Buď vznik filmu iniciujem ja, alebo producent, čiže osoba alebo televízia, ktorá film bude financovať. V tom druhom prípade ma musí zaujať téma, ako je to v prípade ponúk na rozprávku alebo filmy kritizujúce spoločenské pomery.

Je ťažké skĺbiť povolanie režiséra s rodinným životom?

Nie. Je to ideálna kombinácia.

Zaujíma sa vaša dcéra o vašu prácu? Čo by ste jej povedali, ak by sa rozhodla ísť vo vašich šľapajach?

Zaujíma a prekvapuje ju. Nielen mojej dcére, ale komukoľvek inému úprimne radím, nech si vyberie inú prácu.

Ako spisovateľka sa opakovane venujete „legendárnym“ mužom (Cyprián, Štefánik, Jánošík), čo vás na tejto mužsko – legendárnej téme láka? Aj napriek tomu, že každý z nich je na prvý pohľad diametrálne odlišný, majú, podľa vás, niečo spoločné?

Že sú to muži ma zaujíma najmenej. Ak by bola zlodejkou znásilňujúcou pocestných žena, alebo prezidentkou štátu kolaborujúceho s nacistami katolícka mníška, ušlo by sa im rovnako intenzívnej kritiky, ako som nadelila Jánošíkovi, alebo  farárovi Tisovi. Štefánik ma dráždil, pretože som nedôverovala jeho zvetranému monumentu, potrebovala som ho nájsť ako muža z mäsa a kostí. Cyprián je rozprávkový príbeh o premene človeka.

Myslíte si, že praje dnešok výrobe kvalitných filmov? Čo vie režiséra pri tvorbe najviac potrápiť?

Financie. Film je technické umenie, bez peňazí nevznikne. Nakrúcať filmy pre takú malú ekonomiku, akou je Slovensko, je vlastne bláznovstvo.

Máte svojich „obľúbených“ hercov, s ktorými radi pracujete? Mali ste už pred natáčaním jasnú predstavu o tom, kto by mal hrať/ako by mala vyzerať hlavná hrdinka filmu Slúžka? Povedala vám Hana L. koho by si predstavovala ona?

Mám obľúbených hercov, ale nie vždy je v scenári pre nich postava. Slúžka Anka mala byť dievčaťom krv a mlieko, silná sedliačka, ktorá by zvládla manuálne ťažkú prácu, ktorá by vydržala fyzicky drieť. Žiadna päťdesiatkilová herečka by v tom čase slúžku robiť nemohla, po dvoch dňoch prania, vláčenia vody zo studne, drhnutia dlážky a vynášania nočníkov by skončila v lazarete. Keď som uvidela Danu Droppovú na kastingu do filmu Sviňa, okamžite som tušila, že som našla správnu herečku. Zavolala som Hane, že mám Anku a obom nám odľahlo.

Ak by ste si mohli vybrať jedno dielo svetovej literatúry, ktoré by ste režírovali, ktoré by to bolo?

Búrlivé výšiny.

Zdroj foto: archív M. Č. S.