Keď sa povie meno Hedy Lamarr, väčšina ľudí si vybaví očarujúcu tvár z hollywoodskych plagátov v 30. a 40. rokov.
Menej známy je fakt, že táto kráska z Rakúska položila základy modernej bezdrôtovej komunikácie. Technológie, vďaka ktorej dnes fungujú Wi-Fi, Bluetooth aj GPS.
Z Viedne až na plátna Hollywoodu
Hedy Kiesler sa narodila 9. novembra 1914 vo Viedni do židovskej rodiny. Bola výnimočne inteligentná, zvedavá a od malička ju fascinovala technika. Rozoberala hračky, študovala stroje, zaujímala sa o vedu.
V 19. rokov zažiarila vo filme Extáza, ktorý šokoval svet. Stal sa prvým filmom, v ktorom bolo zobrazené nahé ženské telo a dokonca aj orgazmus. Konzervatívne kruhy ju okamžite odsúdili. Nazvali ju ku*vou a hanbou Rakúska. Film zakázal aj nacistický minister propagandy Joseph Goebbels.
Väzenie v zlatej klietke
Krátko nato sa Hedy vydala za Friedricha Mandla, rakúskeho zbrojárskeho magnáta, ktorý obchodoval s Hitlerom aj Mussolinim. Ten bol chorobne žiarlivý. Zaplatil obrovské sumy, aby film Extáza už nikdy nikto nevidel. Zakázal jej hrať, izoloval ju vo svojom zámku a brával ju len na luxusné večere so svojimi klientmi, ktorými boli rôzni dôstojníci, generáli a inžinieri. Kým Mandl hovoril o torpédach a rádiových vlnách, Hedy ticho načúvala a učila sa. Vstrebávala informácie, ktoré sa neskôr stali základom jej geniálneho vynálezu.
Útek a nový život
V roku 1937 sa Hedy rozhodla pre útek, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiadny akčný film. Uspala svoju slúžku, ukradla jej šaty a utiekla cez Paríž do Londýna.
Tam si ju všimol Louis B. Mayer, šéf filmového štúdia MGM. Na lodi do Ameriky si zmenila meno na Hedy Lamarr a v Hollywoode sa z nej čoskoro stala superstar. Časopis Time ju neskôr vyhlásil za najkrajšiu ženu sveta.
Nielen krásna
Hollywood ju zbožňoval, no Hedy sa v nablýskanom svete cítila ako outsider. Hrala po boku Clarka Gablea, Spencera Tracyho či Judy Garland. Vo filmoch stvárňovala zvodkyne a exotické krásky, no v skutočnosti sa davom fanúšikov vyhýbala a nechápala, prečo ľudia tak veľmi túžia po jej podpise. Šťastie v kariére však sprevádzalo nešťastie v láske. Hedy bola šesťkrát vydatá a šesťkrát rozvedená, žiadne z jej manželstiev netrvalo viac než niekoľko rokov.
Ale Hedy nebola len krásna tvár. Už od detstva vnímala, ako veci fungujú a zvedavosť ju neopustila ani v dospelosti. Podporoval ju v nej aj známy konštruktér a podnikateľ Howard Hughes, pod ktorého vedením vymyslela viaceré zlepšenia, napríklad semafor, šumivé tablety, svietiace obojky pre psov či efektívnejšiu konštrukciu krídel lietadiel.
Vedela tiež, že rádiom riadené torpéda nasadené do boja v čase druhej svetovej vojny sú zraniteľné. Nepriateľ mohol veľmi jednoducho rušiť ich signál. A tak jej napadlo: „Čo ak by signál nebol statický, ale by skákal medzi rôznymi frekvenciami podľa tajného vzoru?” Tento princíp, frequency hopping, alebo skákanie medzi frekvenciami, mal zabrániť rušeniu.
Na jednom večierku sa Hedy zoznámila so skladateľom Georgeom Antheilom, ktorý experimentoval s mechanickými klavírmi riadenými dierkovanými papierovými rolkami.
Spoločne prišli na to, že rovnaký princíp by sa dal použiť aj na synchronizáciu rádiových signálov.
Patent, ktorý predbehol dobu
V roku 1942 získali patent č. 2,292,387 na „Tajný komunikačný systém”. Vynález darovali americkému námorníctvu, aby pomohli v boji proti nacistom. No reakcia námorníctva bola viac než chladná. Bolo to vraj príliš zložité a od herečky to predsa nemôže fungovať. Vynález tak zapadol prachom a patent vypršal v roku 1959 bez uznania či odmeny.
Wi-Fi, Bluetooth, GPS… a Hedy
O dve desaťročia neskôr, počas kubánskej krízy, inžinieri opäť „objavili” princíp „frequency hoppingu” a začali ho používať v amerických námorných lodiach. V 80. a 90. rokoch sa stal základom všetkých moderných bezdrôtových technológií – Wi-Fi, Bluetooth, GPS, mobilných sietí aj satelitnej komunikácie.
Až v roku 1997, viac ako pol storočia po podaní patentu, udelila Hedy organizácia Electronic Frontier Foundation cenu Pioneer Award za prínos k technológii. Keď ju o tom informovali, Hedy len sucho poznamenala: „Už bolo načase.”
Najkrajšia žena sveta sa šesťkrát rozviedla, vzdala sa detí a zomrela opustená
Hedy Lamarr zomrela v roku 2000 vo veku 85 rokov. Svet si ju pamätal ako „bohyňu strieborného plátna”, no jej skutočné dedičstvo žije v každom smartfóne a Wi-Fi routeri.
Jej príbeh je tak oveľa viac než len fascinujúca biografia. Je o podceňovanom géniovi a o tom, ako spoločnosť zaobchádza(la) s múdrymi ženami a ako genialita dokáže prežiť aj v tieni predsudkov.