Janette Šimková: Som idealistka a verím v možnosti, ktoré nevidno

0
Janette Šimková: Som idealistka a verím v možnosti, ktoré nevidno
Janette Šimková, vzťahová koučka

Žena, ktorú stretnete vždy s veľkým srdečným úsmevom. Nepozná slová „nedá sa“ a nachádza nové cestičky a obzory tam, kde by iní len márne hľadali. Janette Šimková teraz vydáva aj knihu, s ktorou sa dá žiť! 

Sledujem ťa už dlho online a zakaždým, keď ťa stretnem osobne mi poskočí srdce a začnem sa prirodzene usmievať. Ako dokážeš byť stále tak optimistická? 

To, k čomu sa utiekam v dobrých aj náročných časoch je viera v lásku – k sebe, k ľuďom, k svetu… Riadim sa tým, že čím viac lásky rozdám, tým viac jej bude všade okolo mňa. Láska si poradí so všetkým. Áno, sú veci, bez ktorých nedokážeme žiť, lenže hoci ich máme, bez lásky si ich potom nevieme užívať. Ďalšou neodmysliteľnou hodnotou je pre mňa zmysluplnosť. Bola som stvorená pre službu druhým a to mi vždy kryje chrbát, lebo viem, prečo som tu a ako môžem byť nápomocná. Som idealistka a verím v možnosti, ktoré nevidno. Naučila som sa proaktívnemu prístupu a nedávam sa tlačiť do kúta pocitom hnevu, vzdorovania alebo nástojčivosti – aj keď sú momenty, kedy ma to povláči. 

Máš momenty, keď je aj tebe „nanič“?

Keď mi je nanič, lebo som v nerovnováhe, uvedomujem si, že je to stav dočasný a pominie. Nechávam cez seba bolesť prechádzať a súcitne hľadám, ako si uľavím. Už viem, že je to o tom, aby som vyčkala a pochopila, čo sa mám nové naučiť, čo prijať, čo zmeniť… Aby som ustála emočné turbulencie, zamestnávam sa nejakou činorodosťou. Strážim si, aby som sa v sebaľútosti príliš nenamáčala, lebo tým strácam nadhľad. A keď neviem, čo so sebou, tak si zo seba uťahujem – smiech, hoci cez slzy, mi pomáha nebrať sa tak smrteľne vážne. 

https://www.instagram.com/p/Bxkef54iyZe/

Máš svoje životné heslo alebo mantru, ktorú si opakuješ?

Pravidelne ich mením (smiech). Aktuálne fičím na kréde od Sacha Guitry: „Hlava je ako padák. Je na niečo dobrá iba vtedy, keď je otvorená.” Také moje, ktorým ľudí rada povzbudzujem, je: Nikdy nie ste porazení. Vždy ste učiaci sa.

Si skúsená koučka – hovoria za teba dlhé roky praxe a spokojní klienti. Dnes je kouč/ koučka veľmi populárna profesia. Aký máš z toho pocit?

Za koučing sa dnes vydáva všeličo – rôzne druhy poradenstva, terapie, konzultácie, aj spirituálne alternatívy. Za kouča sa skutočne môže vyhlásiť ktokoľvek. Je však rozdiel, či využívame koučovanie ako štýl riadenia, štýl výchovy alebo štýl rozhovoru s iným človekom. To je na koučovaní skvelé – je všestranne použiteľné a považujem za prínosné, keď sa využíva.

Ak však chcem vykonávať koučovanie ako profesiu, potrebujem absolvovať akreditované vzdelávanie a stať sa certifikovaným koučom. Proces koučovania má totiž svoje pravidlá vymedzené kompetenciami kouča a etickým kódexom. To, čo odlišuje profesionálnu koučovaciu konverzáciu od iných nástrojov rozvoja sú špecifické metodiky, ktoré určujú koučovi jeho profesionálny rámec a zodpovednosť. 

Nikdy nie ste porazení. Vždy ste učiaci sa.

Dokážeš povedať, čo ťa naučili roky tvojej praxe?

Potvrdilo sa mi presvedčenie, že elán, s ktorým niečo robíme, je často rovnako dôležitý ako to, čo robíme. Neraz si to ľudia neuvedomujú, ale ak niečo robia s negatívnym či kritickým prístupom, zbytočne veci analyzujú. To vytvára obavy a strachy, ktoré vedú k úzkosti, zníženej flexibilnosti a strate tvorivosti. Ak však to isté urobíme srdečne a prívetivo, aktivujeme vo svojej mysli proaktívny mód, ktorý nás vedie k hľadaniu možností. Náš život sa tak stane bohatším a naplnenejším. Cítime viac radosti a ľahkosti. 

Čo sa dá robiť, keď sa zacyklíme v negatívnom prístupe k veciam?

Ja som zástancom toho, že si máme žitie zjednodušovať. Keď sa však chytíme do vlastnej pasce, kedy nás negatívne myšlienky zacyklia, nejde nič zjednodušovať. Vtedy sa oplatí vyhľadať pomoc niekoho nestranného a pozrieť sa na svoje prežívanie z odstupu a nadhľadu. Potom dokážeme urobiť rozhodnutie, čo urobíme inak ako doteraz.

Prečítajte si aj rozhovor s tvorcami portálu Fitshaker

Zdroj foto: Janette Šimková archív
Zdroj foto: Janette Šimková archív

Dá sa globalizovať, čo trápi dnes ľudí najviac? 

Sú to témy týkajúce sa vzťahov, zmysluplnosti a sebarealizácie. Často klientov ku mne privedie, že sa zaseknú a nevedia ako ďalej. Stáva sa to aj preto, lebo urobili veľa pokusov a nedotiahli ich do úspešného konca, alebo boli z nejakého dôvodu zmarené. Niekedy boli ich plány príliš ambiciózne a oni neboli na to dostatočne pripravení. 

Ak človek vyčerpá vlastnú vôľu, motivácia nie je všemocná. V kríze sa nedokážem motivovať len preto, že chcem. Potrebujem aj vieru, že to dokážem. Keď sa to nepodarí opakovane, vzniká akési vnútorné proroctvo, že na to nemám a nedokážem to. Oslabuje sa tým sebadôvera a prestávam si veriť, že dosiahnem, čo chcem. Prichádza kríza, všetko spľasne, a prešľapujem na mieste. Vyčkávam na lepšie okolnosti a príležitosti, a vtedy sa prestávam aktivizovať.  Z toho potom vznikákonflikt samého so sebou. Viesť vojnu so sebou potom znamená, že vediem vojnu s celým svetom.

V kríze sa nedokážem motivovať len preto, že chcem.

Sme zahltení informáciami. Ak chceme riešiť akýkoľvek problém, vyskočí na nás množstvo zaručených rád, kníh a „návodov na použitie“ pre život. Ako je možné vyberať si z takého množstva správne? 

Keď sa ma klienti na to pýtajú, hovorím im: Choďte k zdroju. Ak vás nejaká téma zaujíma, nájdite si odborníka, ktorý je vo svojom odbore profesionál a čerpajte od neho. Bez toho, že by som to chcela haniť, na trhu je veľa kompilátov. Nevadí. Otvorte knihu, začítajte sa na dvoch troch miestach a ak to vo vás zarezonuje, je to kniha pre vás. 

Treba si vybrať témy, ktoré majú hĺbku, lebo v hĺbke bude záber komplexnejší. Nevýhodou kompilátov je, že sú tam vyextrahované príťažlivé veci. Niekedy mi môže dať 20 strán toľko, ako 300-stranová kniha, keď už mám niečo nažité a ohmatané. 

Podľa čoho si knihy vyberáš ty?

Ja si knihy vyberám podľa toho, či ma osloví hodnotový svet a filozofia autora.

Napísala si knižku, s ktorou sa dá doslova žiť. Inými slovami veľké pravdy v malých príbehoch. Čo všetko v nej nájdeme? 

Šesťdesiat krátkych zamyslení vyvolávajúcich otázky, alebo vyzývajúcich k sebareflexii. Vychádzajú z toho, ako zmenou myslenia dokážeme zmeniť postoj. Postoj determinuje naše správanie. Keď chceme, aby sa nám veci v živote diali inak, potrebujeme niečo robiť inak, napríklad mať pod kontrolou myšlienky. Ich sila dotvára náš sebaobraz, a ten sa napokon odráža v srdci. Keď pozitívne vyladíme sebavnímanie, vyladíme aj vyžarovanie. Naše srdce sa tým otvára k väčšej dôvere v seba aj v iných ľudí. Aby sa tak stalo, mali by sme si odpovedať na niektoré nástojčivé otázky, ktoré sa snažíme odohnať, ony sa však vracajú ako bumerang. Práve na také témy som sa pozrela a pridala k nim moje skúsenosti z praxe. 

Ako kniha vznikala? 

Veľmi akčne :) Priateľka spisovateľka Katarína Mayer ma pozvala na krst svojej knihy Gamblerky. Počas večera som si uvedomila, že dozrel čas stvoriť druhú knihu. Bol to taký ten moment, ktorý ma pošťuchol, že veď nemám dôvod otáľať. Tak som sa na jar pustila do zhromažďovania svojich textov, keďže denne postujem a veľa píšem pre rôzne médiá. Ako som ich mala v jednom súbore s 200 stranami, začala som si z nich vyberať čriepky a vytvárať z nich nový celok. Bola som prekvapená, s akou ľahkosťou a radosťou sa mi tvorilo, akoby mali moje úvahy už predstavu, do čoho sa chcú poprepájať. 

Knižka vyzerá ozaj étericky. Kto dokázal takto pekne vizuálne vystihnúť tvoju podstatu?

Moja priateľka Katarína Vargová, výtvarníčka a arteterapeutka, ktorá dôverne pozná moje myšlienkové pochody. Keď čítala rukopis, rovno maľovala. 

Janette ďakujeme veľmi pekne za srdečný rozhovor!

Knižky budú v predaji od prvého augusta. 

Pozrite si aj ďalšie ilustrácie ku knihe:

žiadne príspevky na zobrazenie