Juraj Kováč začínal už počas vysokej školy v študentskej organizácii AIESEC, kde pôsobil ako prezident. Po škole jeho kroky smerovali k založeniu neziskovej organizácie a dnes stojí za úspešným projektom Rozbehni sa, ktorý pomáha začínajúcim podnikateľom otestovať ich nápady. V online rozhovore nám prezradil, čo je v začiatkoch podnikania to najdôležitejšie.
Pôsobili ste v študentskej organizácii AIESEC Slovensko, čo vám dala táto skúsenosť?
Bol som v AIESEC-u Venoval som sa tomu v priebehu celej vysokej školy. Bol som hanblivý študent a táto organizácia mi dala základné soft skills. Naučil som sa tam napríklad projektový a event manažment. Druhá vec bola, že ma to podnietilo k tomu, že som chcel spraviť pre svet niečo užitočné, byť taký “change-maker”. Ostalo vo mne silné chcenie priniesť pozitívnu zmenu.
Ste autorom projektu Rozbehni sa, kde dávate možnosť začínajúcim podnikateľom otestovať si svoj nápad. Ako vznikla táto myšlienka?
Bol to prechod medzi AIESECom a neziskovkou UNI2010, ktorú som založil. Myšlienka bola vymyslieť model, ako by mala vyzerať vysoká škola v roku 2010. Mala rozvíjať talenty a podporiť to, v čom sú študenti dobrí, aby robili to, čo ich napĺňa. Mal som však pocit, že ak som dával niečo zadarmo, študenti si to nevážili. Mal som dojem, že sú nesprávne nastavení – tvárili sa, ako keby mi tým robili láskavosť, že sedia v miestnosti a počúvajú.
Rozbehni sa vzniklo v roku 2011 – musel som spraviť projekt, ktorý bude sám na seba zarábať. Chcel som to poňať komplexne. A tak vzniklo Rozbehni sa, pre tých, ktorí majú skutočný záujem otestovať si svoj nápad a zistiť, či je vhodný na podnikanie.
Viete približne určiť, koľkým ste už týmto projektom pomohli?
To je dobrá otázka. Prešlo mi rukami asi 300 až 500 nápadov. Ale ťažko povedať, čo sa dá považovať za pomoc. Desiatky z nich úspešne podnikajú, niektorí chceli svoj nápad iba otestovať, alebo začali ako stredoškoláci a nechali to tak. Moja misia je ukázať, že sa rozbehnúť dá, ak do toho dáte hoci len 100 eur.
Niekedy ten nápad u človeka hibernuje, a potom zrazu o 5 rokov príde tá zlomová situácia, kedy tie vedomosti využijú. Rozhodnú sa, že pôjdu do toho a budú skutočne úspešní. Nemeriam svoj úspech cez počet fungujúcich biznisov, ale cez počet ľudí, ktorí majú základné vzdelanie v podnikaní, vedia, ako začať a nestratia sa.
Čo je podľa vás najťažšie pri rozbehu podnikania?
Väčšina ľudí si myslí, že najdôležitejšie je založenie s.r.o, potom potrebujú logo, web alebo e-shop. Dôležité je však otestovať, či to vôbec bude fungovať. Najprv je nápad, biznis model, kontakt so zákazníkmi a prvé predobjednávky. Najťažšie je vysvetliť ľuďom to, že začiatkom podnikania je nepodnikanie. Najskôr je potrebné otestovať, či sa to vôbec oplatí.
Zdá sa, že ľudia uvažujú príliš dopredu…
Áno, ako keby ste videli na ulici fešného chlapíka a už rozmýšľate, kde budete bývať, kde bude svadba a koľko chcete mať detí. Ale to veľmi ďaleko, pretože ešte neviete, či vôbec pôjde s vami na rande. Niekto má vymyslené logo a presne premyslené, ako bude vyzerať web, už majú aj priestory, ale majú taký “maličký” problém, že ešte nemajú zákazníkov. Ja vravím, že sa treba naučiť, že najprv si otestuj nápad, môžeš vyskúšať prvý, druhý, tretí, dôležité je vedieť, ako rozbiehať nápady.
Ale ako bude dotyčný vedieť, či to bude mať úspech, keď ešte nemá spravený e-shop?
Vo videokurze Rozbehni sa! je bod, ktorý sa venuje testovaciemu webu, je to taká onepage, kde sa dá otestovať nápad. Máme teraz jedny dievčatá, ktoré vymysleli sadu na prežitie pre ženy na verejné toalety. Ale zbytočne dajú v Číne vyrobiť 1000 kusov a potom zistia, že je to nanič, že sa to nepredáva. Spravili sme teda model a 3D vizualizáciu za pár eur a dáme to na testovací web. Urobíme akciu a navnadíme ľudí, že si môžu za zvýhodnenú cenu produkt vopred objednať.
Treba spraviť nevyhnutné kroky k tomu, aby si to ľudia mohli predobjednať. Pritom ešte vôbec nemusíte mať reálny produkt na sklade. Najprv môžete predať a potom dodať. Je lepšie spraviť si zákaznícky prieskum, ako hneď zriaďovať veľký a nákladný e-shop s optimalizáciou, platobnou bránou a pod.
Prečítajte si aj rozhovor s manažérom vydavateľstva Martinus, Michalom Meškom
Ako zistiť, či je plán reálny? Niekedy sa začínajúci podnikateľ „zaľúbi“ do svojho nápadu. Máte na to riešenie?
Áno, aj to býva jedným z problémov. Treba sa zaľúbiť do témy a nie do nápadu. Najradšej ľudia robia ako prvé logá, pretože do toho im nikto nehovorí. Ale ak do toho príde zákazník, už sa to mení a vyvíja.
Niektoré nápady neprežijú stretnutie so zákazníkom.
Keď chcem pomôcť ženám prežiť v zdraví návštevu verejnej toalety, a môj plán A bude takýto pack, tak ak nebude fungovať, tak idem na plán B a C, a som voľný.
Napríklad by som mal cieľ, že chcem podporiť tvorivosť. Ale či to bude kniha alebo workshop alebo to bude online kurz alebo možno camp, to už je na skúšaní. Potom už len hľadám ten model, ktorý bude úspešný.
Mali ste aj vy nejaký nápad, ktorý vám na prvý raz nevyšiel?
V Rakúsku som videl takú krabičku od liekov, kde boli letáky s radami, ako vyliečiť matku zem, ako ekologicky žiť, páčilo sa mi to a bol som do toho zaľúbený. Zistil som však, že biznisovo to nefunguje, tak som sa držal témy a nie toho nápadu.
Vy napríklad chcete pomôcť ženám, aby boli akčné, a to sa dá spraviť milión spôsobmi, produktov sa dá vystavať viacero.
Ktorý z projektov, ktoré ste pomáhali rozbehnúť, vás najviac oslovil?
Mám rád, keď je tam sociálny alebo spoločenský presah. Nepáčia sa mi projekty, ktoré keby neboli, tak by nikomu nechýbali, kde nevznikne žiadna spoločenská hodnota. Páčil sa mi napríklad projekt Adoptuj si úľ, kde si človek môže adoptovať u včelára úľ, ktorému pomáha rásť.
Chcel som vytvoriť niečo pre samoukov, aby ľudia nemuseli čakať, kedy budem mať čas, preto som vytvoril online kurz, pracovný zošit, a komunitu, aby to nebolo mnou limitované. Nie som naviazaný na projekty, ale ide mi skôr o tú misiu, že sa dá tvoriť, že ak je niekto z akéhokoľvek kúta na Slovensku, ak má internet, nemá žiadne limitácie na to, aby niečo vymyslel.
Na vašom webe ponúkate ťahák, kurz a diagnostiku podnikateľského nápadu. Poviete nám bližšie, ako jednotlivé služby prebiehajú?
Nosná vec je videokurz, lebo keď už robím niekomu diagnostiku, tak je dobré, aby ten človek vedel, čo je napríklad bod 5, že je to biznis kalkulačka. Aby som nemusel každému vysvetľovať, ako to funguje, a tak má v rámci kurzu video, kde si naštuduje teóriu, sú tam jednotlivé lekcie, šablóny a materiály.
Pri diagnostike mi pošle svoj plán v nejakom formáte a spoločne si ho prejdeme. Pozriem sa na projekt a poviem, kde sú slabiny nápadu. Dávam mu tipy, čo by mohol spraviť, alebo čo má konkurencia lepšie. A o dva týždne je taký follow-up, kde to zhodnotíme.
Čo je to hlavné, čo by ste chceli svojich žiakov naučiť?
Ja ich volám rozbiehači. Aby sa nezasekávali s hlúposťami. Niektorí majú nápad, dva-tri roky ho premieľajú a nič s tým neurobia. Treba si vyhrnúť rukávy a vystúpiť na Gerlachovský štít. Ja im tú cestičku ukážem prostredníctvom kurzu. Dostanú sa k tomu rýchlo a lacno – keď to nevýjde, maximálne prídu o 100 eur.
Kedysi stáli webstránky tisícky korún, teraz je to jednoduchšie, človek nemusí písať biznis plán na 15 strán. Neradím len začiatočníkom, ale aj intuitívnym podnikateľom. Niektorí už 5 rokov podnikajú a potom sa mi veľmi páči, keď vidím, že zistia, ako môžu ten proces zefektívniť. Dávam im jednoduchú cestu od kroku 1 po 11 – ako prejsť od nápadu k prvým zákazníkom.
Kde sa to naučili vy?
Som samouk a jedným z mojich kľúčových talentov je, že viem dať veciam systém. Najprv som organizoval workshopy, ako nájsť nápad, a veľa z tých ľudí aj niečo vymyslelo. Ale ako potom ďalej pokračovať k realizácii nápadu? Skúšal som, aký model je najlepší. Ak mi dáte človeka, ktorý má zdravý rozum, viem ho naučiť proces, ako to testovať. Potom to zvládne sám.
Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech?
Asi to, že ten projekt Rozbehni sa má dve cieľové skupiny – širokú verejnosť a potom máme mladých ľudí, študentov. Slovensko potrebuje novú generáciu, ktorá nebude čakať na to, kým im nikto dá prácu. Chcem ich naučiť dať si vlastnú prácu, aby boli podnikavejší. Na to slúži Rozbehni sa Academy, prešlo tým už 15 000 žiakov a podporili sme 200 nápadov sumou vyššou ako 100 000€. Získali sme aj ocenenie Leaf Award.
A čo si myslíte o klasickom vzdelávaní na školách?
Keby sa urobil test, kde by dali mladého človeka na mesiac do prázdnej miestnosti s tým, že “Tu máš laptop a uživ sa”, tak by len málo z nich uspelo. Pätnásť rokov vzdelávame mladého človeka a jeho hodnota je nulová. Nehovorím, že každý musí podnikať, ale každý by mal byť schopný vymyslieť nejaký nápad a uživiť sa a nebyť odkázaný na to, že či príde nejaká fabrika. Aby mali ľudia aj iné možnosti.
V nápadoch nie sú žiadne obmedzenia.
Aké máte ďalšie plány do budúcnosti?
Chcel by som, aby bola nejaká kritická masa, ktorá by sa naučila základy rozbiehania, aby aspoň časť z nej mala nejakú pridanú hodnotu.
Mám taký cieľ – 100 000 rozbiehačov skôr, ako bude vybudovaná diaľnica do Košíc.
Ak budú mať ľudia chrobáka v hlave, bude už na nich, či to pretavia do reálneho podnikania. Ale keď budú hodení do vody, aby sa neutopili, minimálne budú vedieť, ako začať.
Skúste nám dať tri rady pre ženy, ktoré by chceli začať podnikať.
1. Prvá fáza podnikania je nepodnikanie. Najprv nápady testujte, potom budujte.
2. Započítajte do nákladov na produkt aj svoj čas. Veľa žien to nerobí.
3. Nezaľúbte sa do svojho nápadu, ale do témy.
S Jurajom Kováčom sa môžete stretnúť na našej konferencii v Poprade.