Pôsobenie v zariadení sociálnych služieb vníma ako veľkú výzvu. Každým dňom sa presviedča o významnosti, sile, potrebe odovzdania sa a vzťahu k tejto práci. Ing. Katarína Šimkovičová (57 r.) vymenila temer tri desaťročia získané skúsenosti z úplne iného sektora za manažovanie zariadenia sociálnych služieb v bratislavskej Dúbravke.
V rozhovore pre Akčné ženy prezradila, že:
- rada cestuje a spoznáva nové miesta a destinácie,
- relaxuje prácou v záhrade a pri peknom filme či divadle,
- nemá rada lenivosť a jednotvárnosť
- jej životné motto je: „Život je ako jazda na bicykli. Aby ste si udržali rovnováhu, musíte sa neustále hýbať“.
Katarína, 26 rokov profesijného života v bankovníctve a finančníctve ste vymenili za riaditeľské kreslo v sociálnych službách. Prečo?
Počas mojej profesionálnej kariéry v bankovníctve, kde som si prešla kariérnym vývojom od radového referenta na úverovom oddelení firemného bankovníctva po riaditeľa regionálneho korporátneho centra, som spoznala a spolupracovala s množstvom firemných klientov v rámci celého slovenského trhu, zažila akvizície a následne fúzie v dvoch bankových subjektoch.
Po obdržaní pracovnej ponuky pre prácu v zariadení sociálnych služieb v lete 2020 som sa dostala na pomyselnú životnú križovatku – s otázkou či zostať v bankovníctve s neistým ďalším pôsobením u nového akcionára, alebo si vyskúšať svoje riadiace a manažérske schopnosti a ekonomické vzdelanie v neziskovej spoločnosti v rámci poskytovania sociálnych verejnoprospešných služieb. Rovnako pre mňa v tom čase neznáma oblasť – ale moja zvedavosť a túžba otestovať si svoje schopnosti – zvíťazila.
Neľutujete túto voľbu?
Do zariadenia sociálnych služieb som nastúpila asi v tom najhoršom možnom období. Na Slovensku sa rozšírila pandémia nového koronavírusu a naši klienti sa stali tou najohrozenejšou skupinou obyvateľstva. Keď sa naše zariadenie dostalo prvýkrát v novembri 2020 do COVID 19 karantény a prežívali sme všetci zamestnanci a klienti veľmi zložité a náročné obdobie.
Častokrát som si položila otázku, či mi nebolo lepšie v bezpečí bankového „home office“ bez všetkých tých každodenných starostí o zabezpečenie plynulosti prevádzky celého zariadenia, zabezpečenia dostatočného počtu zamestnancov na službe, ktorí boli zdravotne schopní starať sa o seniorov, dostatočného zásobovania kuchyne a prípravy jedál, nákupu dostatočných dezinfekčných a ochranných pracovných pomôcok a veľa ďalších starostí.
Dnes s odstupom dvoch rokov, po získaní množstva nových skúseností a informácií, zvýšenia zručností, rozšírení vzdelania v sociálnej oblasti a získania certifikátu v manažmente kvality v sociálnych službách – citeľne vnímam, že ma zmena pozitívne posunula do úplne inej kvality a rozsahu riadenia a moje výsledky práce a spokojnosť klientov ma obohacuje hlavne po duševnej a morálnej stránke. Myslím, že všetko je tak, ako má byť a som spokojná.
V čom vnímate najväčší rozdiel, prípadne spoločný prienik medzi prácou v bankovom sektore a v sociálnej sfére?
Kým môj svet v bankovníctve bol častokrát veľmi anonymný a zameraný hlavne na finančné potreby versus finančné zdroje a hru veľkých peňazí a elimináciu rizík – svet v sociálnych službách je o ľudských príbehoch a osudoch, o dobrom srdci, o rôznych formách pomoci a spríjemnenia života zdravotne odkázaným občanom. O hľadaní spôsobov a snahe vytvoriť pre každú ľudskú jedinečnú osobnosť príjemné prostredie a vybudovať si vzťah založený na dôvere a spokojnosti.
Z predchádzajúceho pôsobenia plne využívam svoje ekonomické a finančné zručnosti pri príprave a podávaní viacerých projektov za účelom získania potrebných grantov a dotácií, bez ktorých sa v našom predmete činnosti nezaobídeme. Keďže mám na starosť ekonomiku a finančné zabezpečenie, pravidelné analýzy hospodárenia a cash flow sú pre každodenné rozhodovanie nepostrádateľné. Je fajn, keď si človek vie spraviť sám komplexný rozbor hospodárenia a ucelenú výročnú správu pre zverejnenie v registri účtovných závierok.
Ste už dva roky riaditeľkou zariadenia sociálnych služieb HESTIA v bratislavskej Dúbravke. Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Neverili by ste koľko administratívy a pravidelných hlásení a rozborov na všetky spolufinancujúce inštitúcie a samosprávy sa skrýva v agende poskytovateľov sociálnych služieb. A tým, že som aj personalista, ekonóm a finančník v jednej osobe, tak práca pri počítači mi často zaberie aj 2/3 môjho pracovného času.
Zo zvyku z predchádzajúceho zamestnania – začínam deň rýchlym prehľadom e-mailov, aby som si zadelila priority a poradie úloh, ktoré treba zabezpečiť. Potom nechýba prehliadka zariadenia a pozdravenie sa s klientami, vymenenie aktuálnych informácií s kolegami. Keďže naše zariadenie v rámci aktivizácie klientov organizuje množstvo aktivít a činností pre posilňovanie kognitívnych schopností a mentálnych zručností našich seniorov veľmi rada sa zúčastňujem aj týchto akcií a sledujem prácu našich odborníkov a dobrovoľníkov, ktorá má tiež obohacuje o nový rozmer informácií a skúseností.
Veľmi časté sú telefonické či osobné kontakty s novými potenciálnymi záujemcami o naše služby, udržiavanie vzťahov s rodinnými príslušníkmi našich klientov, pracovné stretnutia s dodávateľmi služieb a rôznych výkonov. Pravidelne týždenne absolvujem operatívne porady so službukonajúcim personálom, kde sa prechádza bežná činnosť a mimoriadne situácie v rámci ošetrovateľskej, opatrovateľskej i sociálnej oblasti a organizujem poradu vedenia a vrcholového manažmentu, kde sa diskutujú základné strategické úlohy, spoločné rozhodnutia a pripravované akcie.
Veľmi rada tiež pomáham pri organizácií spoločných osláv a podujatí pre našich klientov, či už výletov do okolia, pravidelných mesačných meninových a narodeninových osláv alebo sezónnych akcií. Bežný pracovný deň je veľmi rozmanitý, bohatý na stretnutia a mne veľmi rýchlo ubehne. Nie je nezvyčajné, že po večeroch doma pri počítači dokončujem administratívu, ktorú som počas dňa nestihla dokončiť.
Máte na starosti 34 zamestnancov, ktorí majú náročné poslanie. Pomáhať ľuďom odkázaným na ich pomoc. Je ťažké nájsť ľudí ochotných pracovať v sociálnych službách?
Aktuálne je veľmi zložitá situácia z pohľadu zamestnanosti v zariadeniach sociálnych služieb. Finančné nedocenenie a nízka úroveň mzdového ohodnotenia opatrovateľov a ošetrovateľského personálu spôsobuje veľkú fluktuáciu pracovníkov zariadení a početné odchody pracovníkov do zahraničia či do súkromnej sféry. Rovnako obdobie pandémie nového koronavírusu a zvýšeného pracovného vyťaženia a vyčerpania zamestnancov v DSS spôsobilo nárast nezáujmu o prácu v sociálnych službách. A nepomáha tejto situácií ani aktuálna možnosť práce štátnych príslušníkov z tretích krajín, kde častokrát chýba potrebné vzdelanie, prax, dostatočný cit a vzťah pre tento typ práce a jazyková bariéra.
Preto je veľmi ťažké nájsť vhodných zamestnancov napriek viacerým pracovným ponukám a inzerciám. Z môjho pohľadu je preto dôležité jednak hľadať zdroje pre finančnú motiváciu a rast miezd a zároveň pracovať na vylepšení pracovných podmienok, atraktivite sociálneho programu a rôznych nepeňažných benefitoch, ktoré by stabilizovali zamestnancov v zariadení. Osobne si myslím, že pokiaľ fungujú medziľudské vzťahy a spokojnosť na pracovisku, zamestnanec má vyhovujúce pracovné a finančné podmienky – tak je možné dosiahnuť stabilitu zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb.
Čo podľa vás nesmie chýbať sociálnemu pracovníkovi?
Keďže sociálny pracovník intenzívne spolupracuje s prijímateľom sociálnych služieb, posudzuje jeho životnú situáciu, rodinnú i sociálnu anamnézu, vedie ho k správnemu postoju k životu a rozvoju jeho schopností, upevňovania jeho silných stránok a vedeniu k zodpovednosti za vlastnú sociálnu iniciatívu – mal by byť dostatočne odborne, ale i prakticky zručný. Sociálny pracovník, ktorý má dobro v srdci, empatiu a schopnosť zaujať, motivovať a zvládnuť individuálny prístup klienta po odbornej i ľudskej stránke je u mňa profesionál a nevyhnutná súčasť nášho pracovného kolektívu.
Ako z pozície riaditeľky motivujete ľudí, aby ku klientom pristupovali s rešpektom, individuálne…Predsa len, človek sa snaží, ale určite sú dni, keď má toho všetkého dosť.
Presne tak – v našej práci sa striedajú náročné dni a služby, kedy zamestnanec potrebuje viac povzbudenia, prejavov uznania a rešpektu k jeho práci. Okrem hľadania zdrojov na možnú úpravu základných miezd a prípadných mimoriadnych odmien a príplatkov, ktoré nám ponúka legislatívny rámec sa snažím hlavne v tých ťažkých okamihoch byť osobne nápomocná, skvalitňovať pracovné podmienky, počúvať zamestnancov, rešpektovať ich námety a pripomienky. Popri skvalitňovaniu sociálneho programu o nové nefinančné benefity sa snažíme vytvárať i podmienky pre odborný rast a zvyšovanie kvalifikácie podľa požiadaviek zamestnancov.
O práci opatrovateliek v zariadeniach mávajú ľudia skreslené predstavy, myslia si, že majú robiť všetko, čo si rodinní príslušníci zmyslia. Čo je teda stanovenou náplňou práce opatrovateľky?
Opatrovatelia zabezpečujú všetky základné opatrovateľské úkony v rámci poskytovania sociálnej starostlivosti pri zdravotnej odkázanosti našich seniorov – ako zabezpečovanie všetkých foriem hygieny klientov, pomoc pri obliekaní, kŕmení, hydratácia klientov, vysádzanie a polohovanie, asistujú sestrám pri príjme a odchode klienta, zabezpečujú nevyhnutný poriadok v osobných veciach našich klientov, sú nápomocní sociálnym pracovníkom pri aktivizácií klientov, resp. spoločných podujatiach s klientami.
Ako vyzerá deň klienta v zariadení? Ako môžu stráviť voľný čas? Pripravujete im nejaký program, aby ich dni neboli všedné?
Napriek tomu, že naše zariadenie sa stará o klientov s najťažším stupňom zdravotnej odkázanosti spolu s pracovníkmi sociálneho úseku sa snažíme plnohodnotne využiť a zatraktívniť pobyt našich klientov v zariadení.
Okrem pravidelne sa opakujúcich aktivít ako sú napr. pravidelná ranná rozcvička, cvičenia na pamäť a myslenie, činnosti na udržiavanie jemnej aj hrubej motoriky, tvorivé dielne, resp. niečo pre šikovné ruky, skupinové rozhovory na posilňovanie komunikačných zručností, spoločné pečenie koláčikov a hudobné posedenia s doprovodom na klavíri, práca v záhrade – starostlivosť o vyvýšené záhony, polievanie kvetinovej výzdoby, duchovné stretnutia s pánom farárom, stretnutia so psíkom v rámci canisterapie.
Realizujeme aj mimoriadne akcie, ako napríklad výlety do okolia a účasť na akciách spriateleného Centra rodiny na Bazovského ulici, prípadne spoločné podujatia s deťmi zo Základnej špeciálnej školy na Karpatskej ulici. Sezónne samozrejme nechýba maškarný ples na konci fašiangu, stavanie Mája, návšteva Mikuláša a vianočné posedenie s rozdávaním vianočných prekvapení. Fotodokumentáciu i zaujímavé informácie zo života našich seniorov je možné zhliadnuť i na našej novej webovej stránke www.hestia.sk v časti Galéria.
Jedným z benefitov zariadenia je pomerne veľká záhrada, kde sa môžu klienti poprechádzať. Do budúcna je v pláne jej revitalizácia. Na čo sa môžu vaši klienti tešiť? Čo v nej pribudne?
Určite máme záujem o revitalizáciu a využitie krásneho priestoru záhrady, kde hlavne veľké koruny stromov ponúkajú príjemný chládok počas horúcich letných dní a príjemnú zelenú stenu, oddeľujúcu život nášho zariadenia od objektov bratislavského sídliska. Okrem novej zámkovej dlažby a opravy prístupovej cesty, vstupnej brány a oplotenia máme záujem o vybudovanie nových oddychových zón s lavičkami, novou kvetinovou výsadbou a trávnikom so závlahovým systémom.
Aby si naši seniori mohli využiť relax v záhrade i počas zimných dní – máme záujem o vybudovanie novej zimnej záhrady, ktorá by bola zastrešená a uzavretá. Plánované práce naznačujú, že ide o náročnú investíciu, na ktorú momentálne ako nezisková organizácia nemáme dostatok finančného krytia. Veríme však, že na spracovaný projekt sa podarí získať zdroje, či už od darcov alebo z úspešnej účasti vo vyhlásených grantoch na podporu zelených inovácií a nových zelených riešení.
Kde čerpáte silu? Ako oddychujete?
Moji blízki a rodina tvrdia, že som workoholik a neviem oddychovať. No mám rada chvíle strávené v mojej záhrade a turistikou s priateľmi. V práci ma pozitívne dobíja vďačnosť a úsmevy našich klientov a spokojnosť zamestnancov.
Prečítajte si aj rozhovor s Máriou Jasenkovou: Niekedy vám aj malá pomoc zmení život
Čo je podľa vás najväčšou výzvou pri riadení takýchto inštitúcií?
Najväčšou výzvou je zabezpečiť každodennú plynulosť prevádzky a dodržiavanie legislatívne stanovených štandardov kvality v zariadení sociálnych služieb. To predpokladá dostatok finančných zdrojov na zabezpečenie základných materiálových vstupov, zaplatenia odborne zdatných a spokojných zamestnancov. Takisto mať vybudované transparentné a korektné vzťahy s dodávateľmi a rodinnými príslušníkmi našich klientov. Z môjho pohľadu je veľmi dôležitá i úspešnosť pri získavaní donorov, darcov z radov právnických či fyzických osôb.
Hestia, kde pôsobíte, sa snaží byť miesto, ktoré spája rodinnú, priateľskú atmosféru domova s profesionálnou starostlivosťou o obyvateľov zariadenia s ľudským prístupom personálu. Podľa gréckej mytológie bola HESTIA bohyňa srdca, rodiny, domácej pohody, ktorá pomyselne udržiavala oheň v rodinnom krbe. Aké polienka však treba prikladať, aby ten oheň horel a nezhasol?
Každopádne sú to polienka vzájomnej spolupatričnosti a rešpektu, viery a presvedčenia v dobrú vec a pomoc našim najbližším, polienka udržiavajúce životný optimizmus a dobrú náladu i atmosféru na pracovisku, polienka, ktoré nás nabíjajú pozitívnou energiou a snahou odborne a profesionálne rásť.
Zdroj foto: archív K. Š.